Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum
Vyhľadať
Close this search box.

Vojnové Vianoce

<p>Blížiace sa najkrajšie sviatky roka sú aj príležitosťou k tomu, aby
sme prehodnotili naše hierarchie životných hodnôt a pripomenuli si
dôležité historické udalosti a veľkosť osobností, aj vďaka ktorým
zasadneme k štedrovečerným stolom v mieri a pokoji. Počas sviatkov sa
určite v spomienkach vrátime aj k tým hrdinom, ktorí Vianoce trávili
ďaleko od svojich domovov a prežívali nepredstaviteľné strasti a hrôzy
vojny, aby sme mali, napríklad, aj vianočné sviatky šťastné a veselé.

<p>Pripomeňme si vojnové Vianoce legendárnych veliteľov – arm. gen.
Ludvíka Svobodu a gen. Oldřicha Kvapila, ktorí s I. československým
armádnym zborom počas II. svetovej vojny hrdinsky prešli celú bojovú cestu
z Buzuluku do Prahy a v tomto čase, pred 67 rokmi, oslobodzovali dedinky a
mestá pod Duklou.

VIANOCE LUDVÍKA SVOBODU V ROKU 1944

Ludvík Svoboda aj so svojim štábom strávil Štedrý večer v roku
1944 v Bukovciach. Samozrejme, že jeho večera sa s našimi štedrými
večerami nedá ani porovnať. Na stole bola iba kyslá kapusta a ryža, lebo
miestni obyvatelia boli evakuovaní a v pivniciach po nich ostali iba sudy
s kapustou. Tejto večere sa zúčastnila aj Anna Kostková, manželka
Ľudovíta Kukorelliho, náčelníka štábu partizánskeho zväzku Čapajev na
východnom Slovensku, ktorá toho istého dňa (24.12.1944) za strastiplných
okolností pochovala v Habure svojho manžela. V duši mala veľkú ťažobu,
ktorú už sama nemohla znášať. Veľmi sa potrebovala vyžalovať niekomu
svojmu. Preto sa rozhodla zájsť za gen. Svobodom, ktorý jej ponúkol miesto
za štedrovečerným stolom, so záujmom ju vypočul a povzbudil. V júli
1945 pozval Ludvík Svoboda Annu Kostkovú do Prahy, kde prevzala vyznamenania
pre Ľudovíta Kukorelliho in memoriam, jeho povýšenie na mjr. in memoriam,
svoje vyznamenania a rozhodnutie Ministerstva obrany, že Kukorelli bude
prevezený z Habury do Košíc a bude mať štátny pohreb. Ľudovít Kukorelli
mjr. in memoriam, je pochovaný na košickom cintoríne vedľa červenoarmejcov,
ktorí padli pri oslobodzovaní Košíc a východného Slovenska.

VIANOCE OLDŘICHA KVAPILA V ROKU 1943

Strastiplné Vianoce prežil gen. Oldřich Kvapil v roku 1943. Zastihli ho
na Ukrajine. V noci na 24. decembra sa celá jeho brigáda presúvala
k Fastovu. Nad ránom dorazili k dokonalým úkrytom a zákopom, ktoré
vybudoval nepriateľ, no opustil ich bez boja, lebo sovietske vojská ho
nečakane prepadli z iného smeru. V tento deň prešla červená armáda do
útoku na širokom fronte. Kvapilova brigáda ostala v zálohe. V opustených
zákopoch našli automatické protitankové delá. Nepriateľ ich tam nechal po
rýchlom ústupe. Boli bojaschopné s množstvom nábojov. Vojaci si z nich na
počesť osláv Vianoc pre zábavu zastrieľali koľko len chceli. Keďže bol
Štedrý deň, vojaci zatúžili i po štedrovečernej večeri. Lenže
večerať nebolo čo. Už dva dni boli bez chleba a nemali ani žiadnu inú
stravu. železné zásoby sa už na rozkaz veliteľa práporu zjedli. Všetko
nasvedčovalo tomu, že na domov sa bude spomínať s prázdnymi žalúdkami.
Oldřich Kvapil nechcel ani pripustiť, aby sa nekonala žiadna večera. Za
veliteľom práporu prišiel s týmto návrhom: „Mám jedného
neevidovaného, dobre kŕmeného koňa, ktorým by sme mohli prápor
nakŕmiť.“ Veliteľ súhlasil. Koňa zabili a prápor sa mohol najesť.
Konské mäso bez chleba, bez príloh, ale – mäso. Veterinár mal síce
pripomienky, ale večera bola zachránená a vojakom prestalo škrkať
v bruchu. Mäso narýchlo dojedli na druhý deň, ale už za zvukov
blížiaceho sa ďalekonosného delostrelectva nepriateľa.

VIANOCE POD DUKLOU V ROKU 1944

Počas Vianoc v roku 1944 už nikto z príslušníkov I.
československého armádneho zboru nepochyboval o tom, že sú to posledné
vojnové Vianoce. V zemľankách sa objavili stromčeky a v zákopoch halúzky
s papierovými ozdobami. Na Štedrý deň mrzlo, z oblohy sa sypal sneh a na
fronte bolo ticho. Všetko nasvedčovalo tomu, že i nepriateľ sa pripravuje
osláviť vianočné sviatky v pokoji. Ale bolo to len zdanie. Už pred
večerou zasypali fašisti obec Ladomírovú paľbou. A aj keď naši
odpovedali takisto, niekoľko vojakov prišlo o život a ešte viac bolo
ranených. Štedrovečerná noc na Ondave bola tichá a pokojná. Nad ránom
však zaburácali ohlušujúce výbuchy. Nepriateľské delostrelecké granáty
dopadli do priestoru druhého práporu 3. brigády a potom hitlerovci
zaútočili. Neusporiadaný útok tackajúcich sa hitlerovcov nenechával nikoho
na pochybách – sú opití. Veliteľ práporu prikázal nechať nepriateľa
priblížiť sa až na malú vzdialenosť a až potom dal rozkaz strieľať.
Fašisti, prekvapení neočakávanou a sústredenou streľbou, mali veľké
straty, len málo ich zostalo nažive. Naše jednotky mali len dvoch ranených a
o život neprišiel nikto. Vojaci za to vďačili svojim prezieravým
veliteľom. Nedovolili, aby sa v noci oslavovalo.
U nás doma bolo zvykom, že sme pri štedrovečernom stole vždy vyhradili
miesto pre náhodného hosťa. Pripravme teda, aspoň pomyselne, takéto miesta
pre hrdinov, ktorým vďačíme za to, že vianočné sviatky slávime slobodne,
v mieri a pokoji, preto môžu byť aj šťastné, aj veselé.
Pavel Gojdič

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter