Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Víťazom Stropkovskej hudobnej ligy sa stala prešovská Atlantída

Stropkovská hudobná liga spoznala v piatok svojich víťazov. Vo
vypredanej divadelnej sále Mesta Stropkov sa predstavili Nuda Corpora, The
Illusions Trio, Metal Cranium, Suprafon, Atlantída, Power of Flower, Waterfall
a Ravenclaw, ktorých vystúpenia hodnotila porota v zložení predseda Vlado
Michal a členovia Pavol Prokopovič, Peter Schlosser, Juraj Topor, Vilo Gutray,
Zoli Szalai, Andy Ďurica, Robo Šimko, Martin „Lynch“ Mihalčin, Rišo
Rusnák, Vlado „Randy“ Gnepa, Filip Lenárth a Peter Derencsenyi.

Zloženie finálovej osmičky ponúklo pestrú kombináciu žánrov cez jazz,
blues rock, pop rock až po metalové variácie. Tretie miesto sa porota
rozhodla udeliť kapele Ravenclaw z Košíc, korunným princom sa stal domáci
Suprafon a z víťazstva sa mohla tešiť prešovská Atlantída.
„Víťazstvo na Stropkovskej hudobnej lige nás, samozrejme,
veľmi teší a vážime si ho, pretože o ňom rozhodla trinnásťčlenná
porota, ktorá sa pohybuje v rôznych hudobných žánroch. Zároveň sme radi,
že rovnako ako počas základného kola, aj na finále prišlo veľa ľudí a
pomohli vytvoriť výbornú atmosféru. Tento úspech vnímame ako ďalšiu
motiváciu, ktorá nás bude ťahať dopredu a nedovolí nám zaspať na
vavrínoch. Dúfame, že sa nám podarí preraziť do médií a naša hudba sa
chytí,“
uviedol po vyhlásení výsledkov spevák a gitarista
Atlantídy Peter Vyslocký. Víťaz SHL získa právo nahrať album
v profesionálnom štúdiu a natočiť profesionálny videoklip. V rámci
koncertných možností bude pozvaný ako hosť hlavného programu jubilejného
15. ročníka Stropkovského obnoveného jarmoku a tiež si zahrá na
aprílovom koncerte Tublatanky v Stropkove. V diskusiách venovaných SHL sa
v súvislosti s Atlantídou objavovali najčastejšie prirovnania práve
k Tublatanke, čomu sa šestica Prešovčanov nebráni. „V prvom
rade je to pre nás pocta a česť, keď nás prirovnávajú k legende
slovenskej rockovej hudby. Snažíme sa hrať klasický rock, o ktorom
niektorí tvrdia, že zo scény mizne, ale podľa nás to nie je pravda. Na
koncertoch a festivaloch sa ľudia vždy bavia najviac práve na rockových
kapelách, ktoré majú v publiku najväčšiu podporu. V každom prípade,
pokiaľ by sa ľudom rock nepáčil, nepočúvali by ho a nechodili by na
koncerty rockových kapiel,“
uzavrel túto tému P. Vyslocký.
Keďže pozvanie do poroty prijali aj Juraj Topor a Peter Schlosser
z Tublatanky, mala Atlantída príležitosť ukázať svoje rockové umenie
priamo pre ich zrakmi. O tom, že víťaz tretieho ročníka SHL zaujal,
nesvedčí len konečné umiestnenie, ale tiež slová uznania od J. Topora.
„Prvé dve kapely som mal napísané po siedmom interpretovi
s tým, že tretie miesto som doplnil a vyšlo mi to na sto percent. Atlantída
si ma nezískala preto, lebo ju chcem prirovnávať k Tublatanke, ale boli
osobití, melodickí, mali veľmi dobrý zvuk a vypracované vokály. Po
koncerte som zašiel za každou kapelou, ktorá mi stála za to a povedal som im
moje postrehy. S Atlantídou sme sa bavili aj o negatívach, no práve im som
zhrnul najviac pozitív. Páčilo sa mi ako hrali s chuťou a čo je
dôležité, udržali si nadhľad. Objavili sa i maličké chybičky, no nie
muzikantského, ale skôr imidžového charakteru ako je napr. rozostavenie na
pódiu. Toto sa dá bez problémov vyriešiť a chlapci na to určite prídu aj
sami bez mojich upozornení. Platí však, že keď som ich počul, určil som
si ich za jednoznačných víťazov,“
vysvetľoval J. Topor.
Stropkovská hudobná liga uzavrela v piatok svoju tretiu sériu. V šiestich
základných kolách sa predstavilo 30 kapiel z celého Slovenska. Do finále
postúpila najlepšia osmička, ktorá nesklamala, práve naopak vo viacerých
prípadoch latku kvality ešte posunula vyššie. O úrovni súťaže svedčia
aj diskusné príspevky na internetovom fóre, kde sa rozprúdila polemika, či
všetci finalisti spĺňajú kritéria neprofesionálnej skupiny.
„Myslím si, že súťaž je výborná, čo dokazuje počet
prihlásených kapiel a aj úroveň samotného finálového kola. Prvou cenou je
možnosť nahrať štúdiový album a práve možnosť pracovať v štúdiu má
pre každú kapelu podstatný význam, navyše ako bonus je pripravený
natočenie videoklipu. Ako plus treba vnímať tiež to, že všetci finalisti
mali možnosť zahrať si na veľkej aparatúre pred vypredaným hľadiskom.
V skúšobni vie byť frajerom každý, ale keď sa treba postaviť na pódium,
zahrať a zaujať, je to už často o niečom inom,“
zhrnul
svoje dojmy bassgitarista No Name Vilo Gutray. Hoci tridsiatka kapiel ponúkla
široké spektrum vlastných hudobných variácií, môžeme konštatovať, že
celá súťaž mala rockovú linku. Túto skutočnosť ocenil aj J. Topor
z Tublatanky: „Sme milo prekvapení úrovňou finále, počtom
kapiel a samotnou organizáciou celej súťaže. Nečakali sme a ani netušili,
že niečo také môže na Slovensku existovať. Teší nás, že rocková
muzika stále žije, pričom aj v Tublatanke tvrdíme, že najväčší rockeri
sú na práve východe Slovenska. Keď komunikujeme s organizátormi
festivalov, dominantou pre nich je, aby sme hrali na východe, kde je naozaj
najvernejšie rockové publikum.“
Finalisti tretieho ročníka
SHL potvrdili talent, ktorý by chceli deklarovať postupným hudobným
vývojom. Počas finálového večera si mohli overiť svoju produkciu vo
vzťahu k reakciám publika a odbornému pohľadu poroty.
„V prvom rade musia všetci cvičiť a skúšať, ale na
všetkých finalistoch bolo vidieť, že na sebe pracujú, lebo inak by tu
neboli a nehrali tak ako hrajú. Mali by si dávať pozor na texty a hlavne pri
slovenských skladbách musia dodržiavať rytmický zákon alebo melódiu
spevu. Pieseň by mala mať nápad alebo ako povedal Andy Ďurica, mala by mať
refrén, ktorý by si človek zapamätal. Neide iba o to odohrať skladbu
inštrumentálne, kde sa ukáže každý muzikant. Pieseň je skladba, ktorá ma
približne tri a pol minúty, má úvod, refrén, záver a niečo by mala tomu
človeku povedať,“
vysvetľoval V. Gutray.

obrazek obrazek obrazek obrazek
Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter