Vernisáž výstavy kresleného humoru v stropkovskom kaštieli

Štvrtkové popoludnie
sa nieslo v znamení humoru a karikatúry. V kaštieli Stropkov sa konala
vernisáž výstavy „Pred a po“ a bolo to veru zaujímavé popoludnie.
Autormi výstavy sú Vladimír Jiránek a Fedor Vico. Svojou návštevou nás
poctil a výstavu otvoril jeden z autorov Fedor Vico. Vladimír Jiránek
bohužiaľ nie je od roku 2012 medzi nami.

Vico sedel nenápadne medzi ostatnými hosťami a pozorne počúval úvodné
slová riaditeľky múzea Márie Kotorovej a primátora Ondreja Brendzu.
Atmosféru podčiarkla a zvýraznila gitara a spev Jozefa Niku, ktorý
interpretoval Jaromíra Nohavicu a Karla Kryla.
Karikatúry mali silné odkazy. Ako uviedla M. Kotorová výstava je síce
čierno-biela, ale náš život nie, preto je ten nadhľad a humor tak
prepotrebný.
Primátora O. Brendzu sa pýtali, ako sa mu podarilo dostať Fedora Vica do
Stropkova. F. Vico reagoval pohotovo a hrdo sa hlásil k svojej národnosti.
„Som Východniar, som Rusín, vždy tu chodím
rád“,
znelo z Vicových úst. Fedor Vico je rodák zo
Šapinca, dnes súčasť obce Okrúhle.
Už v začiatkoch svojej tvorby publikoval v obľúbenom satirickom časopise
Roháč, pre ktorý vytvoril nezabudnuteľnú kreslenú postavičku Jánošíka
vychádzajúcu niekoľko rokov pod názvom Dereš Fedora Vica.
„Mám v povahe byť trošku spurný voči vrchnosti. Asi preto
som si zvolil postavu Jánošíka“,
priznal autor v denníku
Korzár.
Jeho kreslené diela sršia satirou. Pokračoval i v publikovaní rusínskeho
seriálu v rusínskych Národných novinkách.
Za svoje publikovanie bol ocenený cenou Slovenského literárneho fondu, Cenou
mesta Prešov i výročnou cenou Českej únie karikaturistov.
Fedor Vico už tradične organizuje v Prešove medzinárodnú súťaž
kresleného humoru na tému pivo – Zlatý súdok. Je aktívnym členom
Rusínskej obrody a Združenia inteligencie Rusínov.
Za seriál Dereš Fedora Vica, v ktorom sa nepriamo dotkol vtedajšej
politickej situácie, autor dostal zákaz publikovať.
V roku 1975 dostal povolenie publikovať, ale len v regionálnej tlači.
Rozhodol sa pre týždenník Nové žitja, kde začal publikovať po rusínsky
seriál „Il‘ko Sova z Bajusova“, ktorý vyšiel aj knižne.
Jeho karikatúry sa objavili v mnohých domácich aj zahraničných
publikáciách.
Jiránek mali s Vicom veľa spoločného – okrem toho, že sa striedali
v publikovaní vtipov na stránkach Lidových novin.
Mapovali vývoj českej aj slovenskej spoločnosti. Neunikla im ani jedna
príležitosť pozrieť sa s nadhľadom svojho každodenného humoru na
politické dianie. Na mušku si brali všetko a všetkých, nešetrili ani
politikov, či celebrity.
Kresby majú originálny rukopis a výstižný text, nápad a cit pre
situáciu.