Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum
Vyhľadať
Close this search box.

Veľké rodinné stretnutie Kmiťovcov „u Cuprija“

<p>V nedeľu 15. júla uplynulo 17 rokov, odkedy nás navždy opustila mamka,
babka a prababka Júlia Kmiťová. Na jej pamiatku i na pamiatku zosnulého
starého otca Jána, nebohých synov Jána a Štefana a nevesty Marty sa
v dedinke Oľšavka stretlo 79 pozostalých členov troch generácií
„Kmiťovského klanu“ z rôznych kútov Slovenska, Čiech, i ďalekého
zahraničia. Teplý začiatok júla veštil našej rodinke krásne strávené
chvíle v jej kruhu a kopec pekných zážitkov.

<p>Celé to začalo už pred pár rokmi. Mnohí sme sa nevideli od pohrebu babky
Júlie. Mnohí si založili vlastné rodiny. Pohrávali sme sa s myšlienkou,
že by sme ako vnuci a vnučky (bratranci a sesternice) mali obrovskú chuť sa
po dlhej dobe všetci stretnúť.
V sobotu sa od skorého slnečného rána začali zapĺňať obe krajnice cesty
autami. Vystupovali z nich doširoka usmiati príbuzní. Nastal príjemný
okamih. Vítanie sa so známymi, rozpoznávanie odrastených detí, spoznávanie
sa s manželkami, manželmi a ich malými ratolesťami. Rodinné zoznamovanie
sa? – vskutku komická chvíľka! Onedlho začala v gréckokatolíckej
cerkvi, v ktorej dedko robieval kantora, zádušná svätá liturgia za našimi
drahými zosnulými. Po liturgii sme na hrobe zapálili sviece a naše
myšlienky zablúdili kdesi do minulosti. Kdesi, kde na nás hľadeli zamyslené
dedkove oči, kde nás pohladila babkina láskavá ruka… Niektorým sa v tej
chvíli zaligotala v očiach slzička spomienok, objavili sa aj ľahké úsmevy
na tvári a niektorí si hádam iba predstavovali, aká významná chvíľa to
nastala, keď sa nad hrobom za odriekania modlitby uzatvoril velikánsky
rodinný kruh.
Potom sme sa všetci presunuli na neďaleký dvor rodinného domu. Tu nastal
čas organizovaného chaosu. Schyľovalo sa k fotografovaniu! Generačné
fotky – synovia a dcéry (bratia a sestry), neskôr aj s manželkami a
manželmi, vnuci a vnučky (bratranci a sesternice), pravnuci a pravnučky.
Rodinné fotky – rodina nebohého Jána, rodina nebohého Štefana, rodina
Márie, rodina Michala, rodina Emila, rodina Vasiľa, rodina Jozefa, rodina
Pavla, rodina Jaroslava a nakoniec rodina Anky. Spomienkové fotenie pre
početnosť našej rodiny trvalo bezmála hodinu, a to nám už aj poriadne
vytrávilo. V obecnej sále na nás čakalo chutné obedné jedlo a
občerstvenie. Po krátkom príhovore, spoločnej modlitbe a po spoločnom obede
sa začali v sále i pred obecným úradom vytvárať skupinky diskutujúcich,
čapovalo sa pivo, deti sa roztancovali do tónov gitary strýka Jozefa, chlapci
hrali na dvore futbal a všade bolo počuť zvuk závierok fotoaparátov. Škoda
len, že sa niektorým z rôznych príčin nepodarilo na stretnutie prísť. Do
kompletného počtu nám chýbalo ešte 26 členov rodiny. Ešte by sme snáď
zo päť futbalových jedenástok postavili. Popoludnie ubehlo ako voda.
V podvečerných hodinách jednotlivé rodiny nasadali do áut a odchádzali
domov. Niekoľkoročné vytúžené stretnutie sa postupne stávalo
minulosťou.
Slovo rodina by sa malo u každého spájať s istotou, vzájomnou úctou,
rešpektom a ďalšími krásnymi vzťahmi, úlohami a významom. Ani my sme
tomu nezostali dlžní vôbec nič a už teraz sa tešíme na ďalšie
stretnutia. Veríme, že sa z nich stane pekná tradícia.
Všetkým zúčastneným srdečne ďakujem za skutočne príjemne strávený
víkend. Takisto ďakujeme starostovi Olšavky pánovi Ovsaníkovi, ktorý nám
umožnil zorganizovať príjemné a dôstojné stretnutie našej početnej
rodiny v kultúrnom dome obce.
-šk-

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter