Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum
Vyhľadať
Close this search box.

V uličke remesiel sa prezentovali ľudoví umelci

<p>Jarmočná ulička
remesiel bola doslova pastvou pre oči. Ľudoví remeselníci tu ponúkali
výrobky z dreva, keramiku, textílie, obrazy, hračky, objavili sme tu dokonca
aj mandarínky a citróny v črepníkoch. Spod stánkov sa ozývala nielen
slovenčina, do Stropkova prišli prezentovať svoje umenie aj remeselníci
z Poľska a Ukrajiny. Pri stánku s nádhernými vitrážami sme zastihli
Stropkovčanku Agátu Kmiťovú. Svoje dielka vystavuje na jarmoku už od jeho
prvého ročníka s prestávkami štvrtýkrát. Rok sa venuje aj výrobe
šperkov. Zaujala nás vitráž so sakrálnym námetom, ale aj vitrážové
nástenné hodiny a váza. Ako ju vyrobili?

<p>„Najskôr sme nakreslili návrh, ktorý sme následne urobili
aj vo farebnom prevedení. Potom sme ručne vyrezali a brúsili jednotlivé kusy
špeciálneho skla a tie sme pospájali cínom. Nakoniec sme vázu leštili a
patinovali. Práca na nej nám trvala viac ako týždeň.“
Pri
obvodnom úrade vystavovala svoje obrazy Galina Iwaškiw z Ukrajiny.
Olejomaľby tvorí technikou vrstvenia farieb, ktoré sa nanášajú
špeciálnym nástrojom. Obrazy tak získavajú plasticitu a zaujímavé
farebné variácie. „Sme tu po prvýkrát a cítime sa tu
fantasticky. Vládne tu taká slobodná, živá atmosféra a sú tu veľmi
príjemní ľudia. Ostatní ľudoví umelci si chodia prezrieť naše obrazy, my
zase obdivujeme ich výtvory. Teší nás aj záujem
návštevníkov,“
pochvaľovala si. Veselá nálada vládla aj
v stánku, kde sa maľovalo na tvár a telo. „Tomuto umeniu sa
venujem štyri roky. Používame špeciálne dermatologicky testované a
hypoalergénne farby určené práve na tento účel. Dovážame ich
z Nemecka,“
vysvetlila nám Kežmarčanka Judit Greňová.
Stredne obtiažnu maľbu zvládne za desať minút. Výtvor vydrží na koži do
prvého umytia. Kto mal záujem o niečo trvácnejšie, mohol si dať urobiť
napríklad trblietavé tetovanie, ktoré vydrží aj týždeň. O služby
ponúkané v tomto stánku mali záujem nielen deti, ale aj dospelí.
Jarmočným nováčikom bola Stropkovčanka Danka Denciová, ktorá sa venuje
výrobe bižutérie zo sklenených korálok, voskovaných perál a Swarovského
kryštálov. „Materiál zháňam najmä z Čiech. Jednu kolekciu
vyrábam tak dve a pol hodiny. Jednotlivé komponenty sa spolu zošívajú
špeciálnou voskovanou niťou. Lepidlo používam len minimálne. Inšpirácie
čerpám buď na internete, alebo využívam vlastnú
fantáziu,“
opísala postup pri výrobe krásnych šperkov. Ján
Trudič z Hrabského je stálica medzi ľudovými remeselníkmi. Do Stropkova
chodí každý rok a návštevníci v jeho stánku obdivujú drevené
kolovrátky, korýtka a ďalšie nádherné predmety. Rezbárstvu sa venuje už
osem rokov. Tvrdí, že najlepšie sa pracuje s tvrdým drevom, ktoré je aj
trvácnejšie. Niektoré finálne výrobky aj povrchovo upravuje, ale väčšinu
necháva v prirodzenej podobe, aby krásne voňali týmto prírodným
materiálom. Kolovrátok dokáže vyrobiť za tri dni. „Zo
suchého dreva si narežem kusy, z ktorých potom brúsim jednotlivé
súčasti. Potom dám všetko dokopy, vŕtam, spájam, brúsim. Vyrábam
kolovrátky v reálnej veľkosti, ale aj miniatúry. Najmenší meral
15 centimetrov,“
povedal nám v krátkom rozhovore. A aký je
záujem o jeho produkty? „To záleží od regiónu. Tu, na
východe, kde ľudia bežne mali kolovrátky aj doma, nie je o ne až taký
záujem, ale čím západnejšie, tým je to lepšie. Raz som bol na jarmoku
v Raslaviciach a pri mojom stánku sa zastavila skupina Japoncov. Za päť
minút ho kompletne vykúpili,“
smial sa a dodal:
„Rád chodím aj k vám, do Stropkova. Ozaj, pozdravte tú milú
pani, ktorá mi pridelila toto príjemné tienisté miesto pod korunou
lipy.“
Na veľmi zaujímavé a pekné výrobky sme natrafili aj
v stánku Domova sociálnych služieb v Stropkove. Jeho klienti v rámci
ergoterapie celý rok vyrábali veci z dreva, hliny, šúpolia, textilu, aby
ich mohli na jarmoku prezentovať a predávať. Najviac sa nám páčili bábky
zo šúpolia, plátené tašky, ale aj nápadité kuchynské zástery. Peniaze,
ktoré získajú predajom, používajú na nákup materiálu, z ktorého
pripravia sortiment na ďalší jarmok. Jána Blanára alias Ujca zo Sitníkov
môžme s čistým svedomím označiť za maskota uličky remesiel. Na tomto
ročníku mal dokonca vlastnú jarmočnú galériu, v ktorej vystavoval na
obdiv svoje samorasty. Hoci ich zbiera a dotvára už dvanásť rokov, na
jarmoku sa prezentoval ešte len tretíkrát. „Samorasty ma veľmi
bavia. Keď nejaký nájdem, očistím ho, namorím, poprípade rezbársky
upravím. Vytváram bytové doplnky ako vázičky, nočné lampy, svietniky,
sakrálne predmety, dekorácie ku kozubom.“
Jeho stánok už
zďaleka pútal pozornosť. „Čo sa týka záujmu zo strany
návštevníkov, povedal by som to asi tak. Som slávny, ale
chudobný.“

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter