Po prvýkrát v histórii stropkovského jarmoku sa ulička remesiel tiahla
pozdĺž celého mestského parku. Návštevníci si v spleti stánkov od
výmyslu sveta mohli prezrieť, ale aj zakúpiť predmety, ktoré boli
výsledkom poctivej ručnej práce.
Už zďaleka pútali pozornosť umeleckí kováči, ktorí priamo pred zrakmi
okoloidúcich pracovali s kovom. Vo svojom stánku ponúkali umelecké, ale aj
úžitkové predmety z tohto materiálu. „Máme storočnú
tradíciu, kováčstvu sa venoval môj dedo, otec, ja sa tomuto remeslu venujem
asi 10 rokov,“ pochválil sa Janusz, jeden z troch mladých
kováčov. Partia silných chlapov bola na našom jarmoku vôbec po prvýkrát a
na nezáujem okolia sa teda sťažovať nemohli. Pozornosť jarmočníkov
vzbudili napríklad aj súťažou, ktorú usporiadali priamo pred mestskou
fontánou. Tá spočívala v tom, že súťažiaci mali kladivom čo
najmenším počtom úderov zabiť do veľkého klátu obrovský klinec. Na
víťaza čakala hlavná cena v podobe súpravy umeleckých a úžitkových
predmetov z dielne poľských kováčov. O kúsok ďalej sme zbadali húf
detí, ktoré so zaujatím sledovali prácu Jána Mokriša z Michaloviec. Tento
mladý muž sa už asi 15 rokov venuje keramike a hrnčiarstvu a na
Stropkovskom jarmoku bol po prvýkrát. „Je tu veľmi pekne,
atmosféra je fajn. Ľudia si tak, ako aj na ostatných jarmokoch naše výrobky
prezrú, občas niečo kúpia,“ zhodnotil v krátkosti. Peter
Pinter z Hrušova sa už asi deväť rokov venuje výrobe kytíc zo sušených
kvetov a šúpolia. Na otázku, ako sa dostal k tak trochu ženskému
ľudovému remeslu, sympaticky zareagoval: „Nie je pravda, že
aranžérstvu sa venujú najmä ženy. V dnešnej dobe emancipácie nie je
rozdiel medzi ženskými a mužskými prácami.“ Dodal, že pri
jeho stánku sa zastavujú najmä ľudia, ktorí inklinujú k sušeným
kyticiam. Keďže bol v Stropkove už po šiestykrát, mohol hodnotiť.
„Úspešnosť predaja by som zhodnotil ako dobrý
priemer.“ Hneď pri uličke remesiel ponúkala dekoratívnu
keramiku Alena Kravecová z Prešova. „Všetko sú to ručne
vyrábané veci. Najskôr sa z hliny vymodeluje konkrétny tvar, ktorý sa dá
vypáliť do pece. Keď to vyschne, dá sa to do glazúry, zase sa to vypáli a
potom namaľuje,“ opísala postup keramickej práce. Jozef
Poľák z Vranova nad Topľou sršal dobrou náladou. Hoci sa najskôr zdráhal
rozprávať do zapnutého diktafónu, nakoniec sa predsa len rozhovoril.
„Vyrábam drevené výrobky. Tomuto ľudovému remeslu sa venujem
asi 15 rokov. Začínal som v 90. roku na ostrove Kréta. Tam som začal
robiť drevné lyžičky. Pôvodným povolaním som totiž slaboprúdar. Keď
som otvoril živnosť, niekoľko rokov som skoro nevychádzal z dielne, až
neskôr som začal svoje produkty ponúkať na jarmokoch. Väčšinou idú na
odbyt varešky a rôzne ozdobné predmety do kuchyne.“ Zaujal
nás aj exoticky pôsobiaci starší pán, ktorý mal svoj stánok pri obvodnom
úrade. „Volám sa Antonieff a prichádzam z najkrajších
poľských kúpeľov Krynica. Sú podobné ako vaše Bardejovské kúpele.
Ponúkam ručne vyrábané strieborné šperky a šperky z prírodných
kameňov. Vyrábam ich ako jediný v Poľsku,“ predstavil sám
seba aj svoj sortiment. Antonieff ako jediný v Poľsku nepoužíva pri výrobe
šperkov syntetické kamene. A kde prvýkrát pričuchol k práci so striebrom
a vzácnymi kameňmi? „Pochádzam z Gdaňska, kde je silná
tradícia výroby šperkov z jantáru. Ja sa tomuto umeleckému remeslu venujem
už 27 rokov,“ ozrejmil. O liečivých účinkoch drahých
kameňov sa toho popísalo viac, ako dosť. Tu je názor naslovovzatého
odborníka: „Na rubínoch a granátoch boli prevádzané rôzne
fyzikálne pokusy a bolo dokázané, že vykazujú určité hodnoty, ktoré
môžu mať vplyv na ľudské telo,“ vysvetlil a ešte dodal,
že v Stropkove, ale aj všeobecne na Slovensku sa mi veľmi páči, dokonca
maľuje aj slovenské drevené kostolíky. „Som vďačný, že
môžem vašu krajinu spoznávať. Cítim sa tu fantasticky,“
vyznal sa v závere rozhovoru.
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |