V Solníku vybudovali už viac ako 100 hrádzí

<p>V Solníku začali
v polovici októbra s druhým realizačným projektom zameraným na ochranu
krajiny pred povodňami. Z Úradu vlády SR získali na tento účel 20 tis.
eur, ďalšie prostriedky určené na mzdy desiatich zamestnancov uhradí Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny.

<p>„Cieľom projektu je prostredníctvom hrádzí, vsakovacích
pásov a rekultiváciou zvážnic zadržať 10 tisíc kubíkov vody v krajine,
v lesnom teréne. Tento objem je o tretinu nižší, ako v prvom realizačnom
projekte. Okrem zrážok sa v horných častiach tokov zachytia aj nečistoty,
ktoré by sa v opačnom prípade splavili nižšie a mohli zahatiť mosty,
priepusty a podobne,“
vysvetlil starosta Solníka Ľubomír
Karaman, ktorý sa na prácach, prevažne v lesnom teréne, podieľa aj osobne.
Projektu predchádzalo vypracovanie projektovej dokumentácie i školenie
pracovníkov, ako hrádzky budovať. Obec pri projekte úzko spolupracuje
s vodným garantom a majstrom, ktorí zodpovedajú za správnosť jeho
vykonania. Z prostriedkov od štátu obec zabezpečila pracovné pomôcky,
ošatenie a náradie pre pracovníkov, peniaze sú určené aj na prenájom
špeciálnej techniky. „Problémom však je, že aj napriek tomu,
že práce sú v plnom prúde, peniaze od štátu nám zatiaľ neprišli.
Všetky potrebné zmluvy i rozpočet pritom máme podpísané. Očakávam, že
sa tak stane už v najbližších dňoch, pretože dodávateľom dlhujeme
úhrady za dodaný tovar,“
posťažoval sa starosta. Práce aj
napriek tomu pokračujú bez komplikácií a ku koncu minulého týždňa mali
dokončených vyše sto z celkových dvesto hrádzí. Každá z nich je
zdokumentovaná a zameraná pomocou GPS. „Musím povedať, že
máme veľmi šikovných ľudí, ktorí svoju prácu robia svedomito. V tejto
súvislosti je to zo strany štátu veľmi pozitívny krok, pretože títo
ľudia pracujú v podstate v mieste svojho bydliska, čo od pádu
poľnohospodárskych družstiev nebolo možné. Takisto mzda je na pomery tohto
kraja motivujúca, aj keď škoda, že projekt trvá len do 30. marca budúceho
roka,“
doplnil.
Ľ. Karaman je vyštudovaný inžinier ekológie, preto nás zaujímal jeho
názor na práve realizovaný projekt. V odbornej i laickej verejnosti sa
totiž od spustenia prvého realizačného projektu veľa diskutovalo
o efektivite vynaložených prostriedkov na výstavbu hrádzí a ostatných
prostriedkov na ochranu pred povodňami. „Kto študoval
hydrológiu a pomery vody v krajine vie, že hlavným cieľom pri realizácii
protipovodňových opatrení je, aby bola voda zadržaná v horných tokoch a
mikropovodiach. Človek, ktorý rozumie ekológii a má prehľad o vodnom
hospodárstve a krajinnej ekológii vie, že tieto projekty majú veľký
význam. Len ten, kto má veľmi málo informácií a vedomostí môže
povedať, že sú to vyhodené peniaze. Vodu je potrebné zadržať hore, pri
prameňoch a na malých územiach, aby nepáchala škody nižšie. A práve
toto je priorita tohto protipovodňového opatrenia,“
uzavrel
Ľ. Karaman.

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on email
Email

Zdieľať

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on skype
Skype
Share on print
Print
Share on email
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter