Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum
Vyhľadať
Close this search box.

V knihe povestí od Ľudovíta Petraška si svoje miesto našlo aj naše mesto Stropkov

Kniha „Povesti, príbehy a povedačky z východu
Slovenska“
z vydavateľstva Matice slovenskej, ktorej autorom
je Ľudovít Petraško je dôkazom toho, že
slovenské dejiny sa písali aj na východ od Tatier. Táto kniha obsahuje
pozoruhodné udalosti z histórie Spiša, Zamaguria, Šariša, Abova, horného
a dolného Zemplína. Autor tejto knihy síce nie je stropkovským rodákom, no
svoje miesto si tam našlo aj naše mesto Stropkov.

„Do Stropkova som sa prvý raz dostal v lete 1965. Viem to
presne, ženil sa mamin bratranec. Pred kostolom sa pásli husi, nedobrovoľne
sa ocitli na čele svadobného sprievodu, mladucha a ženích za nimi. Husi sa
niesli spočiatku dôstojne, ale po čase sa im to prestalo páčiť,
zagagotali, napokon zabočili do prvej ulice. Stropkov mal vtedy podstatne
vidieckejší charakter,“
zaspomínal Ľ. Petraško a dodal, že
neskôr sem chodil opakovane do poroty Rozprávkového Stropkova.
Nebol som dobrý porotca, nejedna pani učiteľka na mňa zazerala.
No a napokon, mám tu príbuzných, ktorých sa zíde tu a tam navštíviť.
Páči sa mi, ako sa mesto mení, vytvára sa dokonca centrum. Veľa sa zrejme
zbúralo zbytočne, aj keď azda nešlo o historické pamiatky. Popravde,
predsa len sa mi viac páči okolitá krajina,“
uviedol.
Ľ. Petraško študoval na gymnáziu, neskôr nemčinu a slovenčinu na
Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Absolvoval tiež
študijný pobyt na univerzite v Rostocku. Pracoval ako odborný pracovník
Literárneho múzea P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne, ako redaktor
Východoslovenského vydavateľstva v Košiciach i ako pracovník Štátnej
vedeckej knižnice. Od roku 1990 je pedagógom na Filozofickej fakulte
Prešovskej univerzity. Je autorom próz V tomto meste v tejto chvíli,
Náhodní okoloidúci a románu Lanské snehy. Venuje sa tiež prekladom
z nemčiny a angličtiny, je autorom televíznej hry, viacerých rozhlasových
hier a adaptácií divadelných hier pre rozhlas. Venoval sa tiež literatúre
pre deti a mládež, cudzia mu nie je ani literatúra faktu, či literárna veda
a editorská činnosť.
„Kniha Povesti, príbehy a povedačky z východného Slovenska je
druhá kniha povestí, prvou bola Strážca jazera (2014) obsahovala povesti zo
Šariša, Zemplína a Abova. K povestiam som sa dostal jednoducho. Už dávno
to nikto iný neurobil, medzi dvoma vojnami vyšli akurát dve zbierky od
Michala Székeya a Márie Kočanovej. Vyšli či vychádzajú povesti povedzme
Púchovskej doliny alebo dolného Poiplia – zato žiadne z východu
Slovenska, ako keby sa na celej tretine krajiny neudialo nič, čo by stálo za
zaznamenanie,“
povedal Ľ. Petraško a dodal, že kedysi sa
povesti tešili značnej obľube, vychádzali napríklad ako nedeľná či
víkendová príloha novín. „Pre mňa to znamenalo prehŕňať sa
celé hodiny v starých tlačiach. Všeličo som našiel na internete,
predovšetkým zoskenované knižky z minulého storočia, ponajviac
v nemčine, zabudnuté, pre väčšinu už kvôli jazyku
nedostupné,“
priblížil Ľ. Petraško.
Ako ďalej uvádza dávne príbehy treba priblížiť dnešnému čitateľovi,
najmä mladému – knižka je určená približne školákom na druhom stupni
základnej školy, okrem toho, pravdaže, aj dospelým, to znamená
prerozprávať ich, zásadne upraviť. „Povesť nemá jedinú
záväznú podobu, bolo zaujímavé skladať z niekoľkých variantov konečnú
verziu. Podnecujú záujem o končiny, v ktorých žijeme, učia nás
vytvárať si k nim prostredníctvom histórie silnejší
vzťah,“
dodal. Krst knihy, teda jej prezentácia sa konala
v Šarišskej galérii v Prešove 20. decembra minulého roku v rámci
vernisáže výstavy Anny Hausovej, ktorá knihu ilustrovala. Autor momentálne
pripravuje iné knihy, dokonca tri súčasne, ale viac by nerád prezradil. Nie
je tajnostkár, je iba poverčivý.
„V poslednom čase mi vo vydavateľstve Prešovskej univerzity
vyšlo zopár kníh s prešovskou tematikou: antológia Hlasy mesta –
literárna čítanka o Prešove; A vidno bolo ako vo dne (Prešov na konci
vojny), najnovšie Zmarené nádeje – 21. august 1968 v Prešove. Ako
čitateľ preferujem všeličo, poéziu aj detektívky a všetko medzi tým,
veľa čítam po nemecky – z pochopiteľných dôvodov – kvôli jazyku,
tu a tam po anglicky, občas dokonca po francúzsky,“
prezradil
a čitateľom zaprial potešenie z jeho knihy, osobitne zo stránok, ktoré sú
venované nášmu mestu.

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter