V Kaštieli sa uskutočnil seminár odborníkov na srdcovo-cievne ochorenia

J. Kmec: „Srdcovo-cievne ochorenia sú najčastejšou príčinou
smrti.“

Minulý utorok sa v reprezentatívnych priestoroch reštaurácie Kaštieľ
vôbec po prvýkrát uskutočnil odborný výjazdový seminár, ktorý
zorganizovalo Kardiocentrum Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana
Prešov.

Odborníci na kardiovaskulárne ochorenia tu prednášali na témy Trvalá
kardiostimulácia, Záťažová echokardiografia a Indikácie ku
koronarografickému vyšetreniu a PKI. Srdcovo-cievne ochorenia sú
najčastejšou príčinou úmrtia na Slovensku. Túto problematiku sme
skloňovali s primárom Kardiocentra Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A.
Reimana v Prešove MUDr. Jánom Kmecom PhD.
Ako sa v posledných rokoch vyvíja v Prešovskom kraji situácia
v srdcovo-cievnych ochoreniach?

Slovenská zdravotnícka štatistika z roku 2005 ešte stále hovorí
o 4-percentom medziročnom náraste týchto ochorení. Dá sa predpokladať,
že obdobná bude aj v Prešovskom a Košickom kraji. Sme veľmi radi, že
v bývalom Východoslovenskom kraji sú dve centrá, ktoré sa touto
problematikou zaoberajú. Ide predovšetkým o Východoslovenský ústav
srdcovo-cievnych chorôb v Košiciach, ktorý poskytuje komplexnú
starostlivosť o pacientov a naše Kardiocentrum FNsP J. A. Reimana
v Prešove, ktoré vykonáva prevažnú časť diagnostiky, ale už aj liečby
týchto kardiovaskulárnych chorôb, s výnimkou kardiochirurgického
pracoviska, ktoré je len v Košiciach. Ako som spomínal na prednáške,
začali sme s ošetrovaním ciev na srdiečku a taktiež s trvalou
kardiostimuláciou pacientov s poruchami srdcového rytmu. V krátkej
budúcnosti by sme chceli plejádu týchto vyšetrení rozšíriť aj
o elektrofyziologické vyšetrenie s následnou rádiofrekvenčnou abláciou
pri poruchách rytmu.
Medzi širokou verejnosťou stále prevláda názor, že
najväčším strašiakom sú onkologické ochorenia. Štatistiky však hovoria
niečo úplne iné. Dá sa percentuálne porovnať úmrtnosť na onkologické a
srdcovo-cievne ochorenia?

Samozrejme, že sa dá. Jednoznačne vedú srdcovo-cievne ochorenia, ktoré sa
v Slovenskej republike podieľajú na celkovej úmrtnosti asi 54 percentami.
U onkologických ochorení je podiel na celkovej úmrtnosti 15 –
20 percent.
Čím si vaši potenciálni pacienti najviac ničia
srdce?

Najrizikovejšími faktormi sú stres, vysoký krvný tlak, cukrovka, fajčenie,
vysoká hladina tukov v krvi a obezita. Predovšetkým brušná obezita.
Poznáme dva typy postáv, tzv. jablkové a hruškové. U hruškových sa tuk
ukladá v oblasti bokov a stehien, u jablkových hlavne v oblasti brucha.
Práve takéto ukladanie tuku je z hľadiska kardiovaskulárnych ochorení
nebezpečné.
Existuje nejaký jeden najrizikovejší faktor, alebo ide skôr
o súhrn viacerých?

Nedá sa povedať, žeby bol niektorý z faktorov viac rizikový ako iný.
Stále ide o súhrn niekoľkých faktorov, ktoré poškodzujú naše cievy a
srdce. Tvrdiť, že je viac ohrozený napríklad obézny nefajčiar ako štíhly
fajčiar by bolo scestné. Stále však hovorím len o rizikových faktoroch a
tie samé osebe nie sú chorobou. Tieto faktory, alebo ich súhrn, však môžu
viesť k určitej situácii, keď dôjde k poškodeniu srdcového svalu a
predovšetkým srdcových ciev.
Nie raz sa stane, že naoko zdravého jedinca, ktorý v minulosti
nepociťoval žiadne závažné príznaky, prekvapí napríklad infarkt. Ako
človek zistí, že s jeho srdcom nie je niečo v poriadku?

Ja si myslím, že základom by mala byť prevencia. O tú sa musí starať
predovšetkým sám človek. Základom sú preventívne lekárske prehliadky.
Tam zistíme, alebo odhalíme nielen rizikové faktory, ale aj ochorenia,
o ktorých nevieme. Základom liečby je úprava životného štýlu
všeobecne, teda zaradenie aktívneho pohybu, správny výber jedál,
eliminovanie stresu. Pokiaľ je to nevyhnutné, nastupuje samotná liečba.
Preventívne prehliadky sa však medzi ľuďmi v produktívnom veku
netešia veľkej obľube. Preto sa pýtam, ako bežný človek zistí, že jeho
srdce nepracuje tak ako má.

Ak má človek určitý alebo neurčitý tlak v hrudníku, ťažko sa mu
dýcha, má pocit nepravidelnej činnosti srdca, bolí ho hlava alebo hrdlo, mal
by sa dať jednoznačne vyšetriť. Bolesti hlavy môžu mať súvislosť aj
s vysokým krvným tlakom, tlak v hrdle pri chôdzi môže súvisieť
s ochorením srdcových ciev a pod. V takýchto prípadoch treba vyhľadať
svojho praktického lekára a malo by nasledovať vyšetrenie u špecialistu
internistu alebo kardiológa.
V niektorých skorších štúdiách sa uvádza, že existujú tzv.
infarktové typy ľudí. Čo si myslíte o tomto tvrdení?

Aj keď som hovoril o tom, že stres je jedným z rizikových faktorov,
s touto teóriou celkom nesúhlasím. Pred takými desiatimi, pätnástimi
rokmi sa ľudia delili na typ A a typ B. Do typu A boli zaraďovaní
temperamentní, vznetliví ľudia, ktorí boli podľa tejto teórie z hľadiska
infarktov najviac ohrozenou kategóriou. Nie som tak celkom zástancom tohto
názoru. Myslím si, že pod infarkty sa podpisuje viacero faktorov, nielen typ
povahy človeka.
Na dnešnom seminári zarezonovalo aj tvrdenie, že srdcovo-cievne
ochorenia neobchádzajú ani mladých ľudí a aktívnych športovcov. Teda
práve skupiny, u ktorých by podľa všeobecne rozšíreného názoru tieto
ochorenia nikto nečakal…

Celý život som športoval a šport mám strašne rád. Športovci sú vo
všeobecnosti veľmi vitálni ľudia. Musím však zdôrazniť, že športovec
nerovná sa zákonite zdravý človek. To v žiadnom prípade nie. Vidíte,
koľko je náhlych úmrtí aj u mladých športovcov. Myslím si, že každý,
kto sa rozhodne vrcholovo športovať, by mal byť najskôr komplexne
vyšetrený aj kardiológom. Len pri odborných vyšetreniach môžeme objaviť
skryté ochorenia a tie nemusia byť vždy len vrodené. Myslím si, že trend
do budúcnosti naznačuje, že u športovcov bude potrebné aj genetické
vyšetrenie rizikových faktorov, ktoré by mohli naznačovať určité poruchy
rytmu na srdiečku. Myslím si, že v súčasnosti je relatívne veľa úmrtí
v tejto kategórii.
Chcete tým naznačiť, že človek môže nábeh na srdcovo-cievne
ochorenie zdediť?

Áno, srdcovo-cievne ochorenia môžu mať aj genetické základy.
Napriek všetkému, čo sme si povedali, choroby srdca a ciev sú
každodennou realitou. Čo sa deje s pacientom, ktorého „zradilo“
srdce?

Tejto problematike sme venovali približne polovicu dnešného semináru.
Pacienta stratifikujeme, to znamená, že mu v prvej etape vysvetlíme, čo je
podstatou choroby a odporučíme mu zmenu životného štýlu. Pokiaľ zistíme
pridružené ochorenia, odporučíme mu, aby sa na nich liečil. My preferujeme
predovšetkým koronarografické vyšetrenie pacientov, ktorí prekonali akútnu
koronárnu príhodu. Ide o röntgenologické vyšetrenie ciev na srdiečku. Na
základe tohto zistíme, v akom stave sú cievy, či sú zúžené, alebo
celkom upchaté a podľa toho sa rozhodujeme pre ďalšiu stratégiu. Buď je to
tzv. balónčekovanie a následné vystuženie, alebo artokoronárny bypass.
Eventuálne, pokiaľ cievy nie sú závažne poškodené a nepatria ani do
jednej tejto skupiny, sa pacientovi odporučí príslušná liečba a
príslušná zmena životosprávy.
Aké sú prognózy pacientov po prekonanom infarkte? Vieme, že
infarkty dnes postihujú aj pomerne mladých ľudí v produktívnom veku. Majú
šancu zaradiť sa takýto pacienti do aktívneho života a prežiť ho
naplno?

Pokiaľ všetko prebehne podľa pravidiel, ktoré platia, teda že človek
s akútnou koronárnou príhodou je okamžite transportovaný do tzv.
perkutánne-koronárneho intervenčného centra a vykoná sa táto intervencia,
pokiaľ nemá iné rizikové faktory, zmení životosprávu a naďalej sa
lieči, je možné zaradenie do plnohodnotného života. Takýto človek môže
dokonca zase športovať.

obrazek obrazek obrazek obrazek obrazek
obrazek obrazek obrazek obrazek
Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on email
Email

Zdieľať

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on skype
Skype
Share on print
Print
Share on email
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter