Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Urbárska regulácia

V nasledujúcich číslach týždenníka Spektrum budeme uverejňovať
sériu článkov súvisiacich s urbárskou reguláciou Márie
Terézie, teda tereziánsky urbár z roku 1767. Články
budú obsahovať: Tereziánsky urbár mestečka Stropkov, Poddanské
povinnosti z roku 1768, Predurbársky stav, Súpis obyvateľov z roku
1772
a samotný menný Súpis obyvateľov (hláv rodín, mužov)
a ich povinnosti. Urbár sa dá pozrieť aj online na stránke https://archives.hungaricana.hu/…en-sztropko/.

Vláda uhorskej kráľovnej Márie Terézie (1740 – 1780) sa niesla vo
svetle reforiem. Tie mali platnosť iba v „dedičných krajinách“, ktorými
boli Rakúsko a Česko. V Uhorsku takúto platnosť nemali. V roku 1746 sa
zišiel v Bratislave uhorský snem, ktorý mal prerokovať návrhy reforiem.
Tento snem ukázal, že uhorská šľachta k reformám nepristupovala
pozitívne. Šľachta v tomto videla porušovanie svojich privilégií.
Žiadala, aby otázka poddaných zostala súkromnoprávnou, a síce
záležitosťou zemepána a poddaného. Mária Terézia sa preto rozhodla, že
uhorský snem rozpustí a tak sa jej otvorila cesta k ich presadeniu. Jej
reformy priniesli v krajine úspech a už mladšia generácia uhorskej
šľachty sa s kráľovnou a jej reformami zblížila. Jednou z nich bola aj
Urbárska regulácia. Mária Terézia teda 23. januára
1767
vydala o tejto regulácii patent. Išlo o súpis majetku a
vzťahov medzi poddanými zemepánmi. Jej cieľom bolo ich zjednotenie a
rovnomerné zdanenie. V celej krajine sa vytvárali tzv. Tereziánske
urbáre
a nimi sa zisťoval stav v každej dedine a v každom meste.
Táto akcia trvala do roku 1772. Urbárskou reguláciou sa
v poľnohospodárstve zaviedli aj nové technológie, taktiež aj pestovanie
kukurice, tabaku, zemiakov a aj chov nových plemien dobytka. Aj keď
v niektorých stoliciach kráľovná narážala na odpor miestnej šľachty, do
roku 1774 bol tereziánsky urbár zavedený prakticky vo všetkých stoliciach
krajiny.
Urbár poddanskú pôdu rozdeľoval na intravilán (domový grunt) a extravilán
(chotárny grunt), čo predstavovali polia a lúky. Extravilán bol podľa
veľkosti rozdelení na 4 akostné triedy. Okrem toho urbár stanovil aj
naturálne dávky, robotu poddaných pre zemepána a iné povinnosti.
Pozitívnym významom urbáru bolo, že pôda, ktorá bola zachytená
v urbariálnom súpise bola chránená panovníkom a poddaný bol tak
chránený pred násilným odňatím pôdy.
Súpis obyvateľov a majetkov stropkovského panstva bol vyhotovený
5. mája 1765, dva roky pred zavedením regulácie.
V Stropkove vtedy žilo 125 mešťanov, ktorí mali vlastný dom a s nimi
žilo aj ich 40 bratov a 185 detí. Väčšina z nich (110 mešťanov) sa
živilo výlučne remeslom a ostatní sa živili poľnohospodárstvom.
Stropkovskí mešťania si spomedzi seba vydržiavali aj pastiera dobytka. Okrem
mešťanov žili v mestečku aj 4 želiari, 24 podželiarov a 9 slobodných
ľudí. Čo sa týka dobytka, tak k 5. máju 1765 chovali 78 volov,
12 koní, 95 kráv, 68 jalovíc, 100 svíň a 14 kôz.
Stoliční komisári, Andrej Berkei a Mikuláš Maťašovský, ktorí boli
poverení zostavením urbáru, prišli do Stropkova 28. apríla 1772.
Pokračovanie v nasledujúcom čísle
Zdroj: SEGEŠ, Vladimír a kol.: Kniha kráľov. Panovníci
v dejinách Slovenska a Slovákov.
Bratislava: Slovenské pedagogické
nakladateľstvo, 2010, s. 301, ISBN 978-80-10-02026-3;
SLAVKOVSKÝ, Peter: Roľník a jeho práca. Tradície poľnohospodárskej
výroby slovenského ľudu.
Bratislava: Slovenská akadémia vied, 1988, s.
132; BEŇKO, Ján a kol.: Stropkov. Martin: Vydavateľstvo Gradus, 1994, s. 320,
ISBN 80-901392-5-6.
Mestský úrad v Stropkove
Mgr. Ľuboslav Šmajda

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter