Účastníci Stropkovskej hudobnej ligy precestovali rekordných 1 355 kilometrov

<p>V rámci 4. ročníka Stropkovskej hudobnej ligy ostane neprekonateľným
v poradí 6. kolo, pretože kým sa ôsmi súťažiaci dopravili do
svidníckeho klubu Holičstvo, precestovali spolu 1355 km. Významnou porciou
k tomuto číslu prispeli noXcuse zo žiliny. V roku 2009 kapela absolvovala
turné s írskou formáciou Dweeb, no po odchode speváčky sa z funky rocku
pretransformovali na alternative rock.

<p>„S funky sme začínali v sedemnástich, no postupne sme
z toho vyrástli. Navyše nám odišla speváčka a za mikrofón som sa posnul
ja. Keďže viac mi vyhovovali rockové polohy, prirodzene sme sa žánrovo
dostali do iných sfér. Hoci klasické funky je energické, rocková hudba je
z nášho pohľadu predsa len o čosi akčnejšia. K tomu všetkému nás
lákajú moderné kombinácie v rámci elektro rocku, kde máme viacero
nápadov, ktoré by sme chceli zrealizovať,“
spevák a
gitarista Ján Máhrik.
Z histórie noXcuse zaujalo, že s prvými skúškami začali v kostole,
ktorý navštevujú. Nová kapitola sa im otvorila, keď spolu s ďalšími
priateľmi prerobili bývalý striptízový disco bar na Escape Club, kde sa
dnes nepodáva alkohol, v interiéri sa nefajčí a priestor využívajú
mladé stredoškolské kapely na skúšky, koncerty, či ďalšie umelecké
aktivity. Ako J. Máhrik vysvetlil, na rozdiel od iných miest, alebo regiónov,
v žiline kultúrne aktivity stagnovali, preto sa túto situáciu rozhodli
zmeniť. Ako cestu si zvolili neziskový projekt financovaný z grantov a
pomocnú ruku podala aj samospráva. „Tieto aktivity sú jedna
z vecí, ktoré nás silno spájajú. V prvom rade sme kamaráti, až potom
kapela. Než by nás mala hudba rozhádať, radšej kapelu
zrušíme,“
zdôraznil J. Máhrik a pokračoval:
„Escape Club je umiestnený pod zemou v centre mesta, kde je aj
dopravný lievik. Môžeme hrať pokojne do štvrtej rána a 3 kW aparatúry
vyženú maximálne myši. Keďže je nám jasné, že v stredoškolskom veku
rodičia nemusia každého pustiť na koncert, ponúkame možnosť sledovať
dianie v klube prostredníctvom live prenosu na internete. Stačí si nás
nájsť na facebooku, alebo si kliknúť na náš web a koncert si pustia doma
na počítači. Dokonca, keď kapela dohrá a príde domov, môže si vlastné
vystúpenie pozrieť zo záznamu. Zatiaľ na to máme veľmi dobré ohlasy,
dokonca nás sledovali aj naši priatelia v USA, ktorí tam boli na stáži a
túto možnosť kontaktu s domovinou si veľmi
pochvaľovali.“

Z obce Liptovská Osada, ktorá sa nachádza medzi Donovalmi a Ružomberkom,
pricestovala LES‘NAZMES. Jej posledná štúdiová nahrávka pod producentskou
taktovkou Laca Lučeniča je z roku 2007. Na ďalšie tri roky sa však kapela
zo scény vytratila a ich návrat sa udial spontánne bez prvoplánových
ambícií. V tvorbe štvorice hudobníkov cítiť dlhoročné skúsenosti a
nadhľad nielen v hudbe, ale i živote, čo sa premieta aj do bezprostredného
a úprimného prejavu pri interpretácii skladieb, ktorých základ tvoria
výrazné melodické linky. „Po dokončení nášho posledného
cédečka sme si dali pauzu. Nahrávanie v štúdiu totiž niečo stojí a my
sa hudbou neživíme. Tento fakt nás doviedol k rozpadu, no po troch rokoch
sme si povedali, že má zmysel pokračovať ďalej. Spontánne sme sa teda dali
opäť dokopy a ukázalo sa, že prestávka nám pomohla, lebo aj medziľudské
vzťahy sú dnes v kapele na správnom mieste. Nebudem súdiť, kde sa
v rámci nášho hudobného vývoja momentálne nachádzame, ale dôležité
je, že sme naspäť a pracujeme na nových veciach, z ktorých sme jednu
odohrali aj dnes,“
zhrnul spevák Jožo.
Samostatnou geografickou kapitolou je Ranné Toporenie. Kapela si ako domácu
adresu uvádza Trnavu, no jej členovia sa v slovenskom Ríme stretli
z Michaloviec, Komárna, Banskej Bystrice, Zelenča a spevák Juraj Tauber
pochádza z Ružomberka, býva v Skalici a pracuje v Galante. V ich
kombinácii funky, jazzu, rocku a blues sa ukrýva neriadená dávka recesie,
čo podporili i jednotnými košeľami z originálneho vojenského pyžama.
Chlapci však stihli na dvorného textára a skladateľa J. Taubera prezradiť,
že od narodenia dcéry sa začal venovať aj filozofickejším témam.
„Keď sme si pripravovali play list, vybrali sme iba veselšie
veci, lebo sme chceli ľudí v prvom rade zabaviť, ale v našom repertoári
sa v poslednej dobe nájdu aj vážnejšie veci,“
pripomenul
gitarista Martin Macháček.
Hoci názov Ranné Toporenie môže vyvolávať rôzne asociácie, jeho pôvod
vychádza z konkrétnej udalosti. „Chodím hrať streetball a raz
ráno sme prišli domov po kamaráta, ktorý nám otvoril ešte rozospatý.
Keďže vyšiel iba v kraťasoch, niekto zahlásil, aha aké má ranné
toporenie. Mne sa tento termín zapáčil a keď sme zakladali kapelu, stavil
som všetko na túto kartu. Povedal som si, že buď prerazíme s týmto, inak
veľmi zapamätateľným, menom, alebo to vypáli inak, no žiadnu inú
alternatívu som v názve nechcel. Najhoršie na tom je, že veľa ľudí si
pod Ranným Toporením predstavuje vulgarizmus. Pri tom ide o krásny
medicínsky výraz, ktorý má od vulgarity veľmi ďaleko, len je to o čosi
intímnejšie,“
konštatoval J. Tauber.
V prípade Ranného Toporenia platí, že okrem hudobného talentu dostali jeho
členovia do vienka poriadnu dávku zmyslu pre humor a kreativity, ako sa
vysporiadať s prípadnou nepriazňou osudu. Napr. J. Tauber zachránil svoju
kariéru tým, že skladá a tvorí výlučne na toalete. „Moja
mama je telocvikárka a vždy keď prišla zo školy domov, chcela mať pokoj,
preto som si nemohol hrať na gitare. Otec mi však povedal, je to v poriadku,
ale hraj iba na záchode. Všetci susedia a kámoši ma teda museli počúvať,
na čom sa vždy aj výborne bavili. Teraz, keď skladám, tak na inom mieste to
už neviem,“
prezradil svoje know-how J. Tauber.
Imrich Makó, PR a produkčný manažér
Zdroj: GRAND STUDIO, s.r.o.

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on email
Email

Zdieľať

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on skype
Skype
Share on print
Print
Share on email
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter