Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum
Vyhľadať
Close this search box.

Účastníci Stropkovskej hudobnej ligy precestovali rekordných 1 355 kilometrov

<p>V rámci 4. ročníka Stropkovskej hudobnej ligy ostane neprekonateľným
v poradí 6. kolo, pretože kým sa ôsmi súťažiaci dopravili do
svidníckeho klubu Holičstvo, precestovali spolu 1355 km. Významnou porciou
k tomuto číslu prispeli noXcuse zo žiliny. V roku 2009 kapela absolvovala
turné s írskou formáciou Dweeb, no po odchode speváčky sa z funky rocku
pretransformovali na alternative rock.

<p>„S funky sme začínali v sedemnástich, no postupne sme
z toho vyrástli. Navyše nám odišla speváčka a za mikrofón som sa posnul
ja. Keďže viac mi vyhovovali rockové polohy, prirodzene sme sa žánrovo
dostali do iných sfér. Hoci klasické funky je energické, rocková hudba je
z nášho pohľadu predsa len o čosi akčnejšia. K tomu všetkému nás
lákajú moderné kombinácie v rámci elektro rocku, kde máme viacero
nápadov, ktoré by sme chceli zrealizovať,“
spevák a
gitarista Ján Máhrik.
Z histórie noXcuse zaujalo, že s prvými skúškami začali v kostole,
ktorý navštevujú. Nová kapitola sa im otvorila, keď spolu s ďalšími
priateľmi prerobili bývalý striptízový disco bar na Escape Club, kde sa
dnes nepodáva alkohol, v interiéri sa nefajčí a priestor využívajú
mladé stredoškolské kapely na skúšky, koncerty, či ďalšie umelecké
aktivity. Ako J. Máhrik vysvetlil, na rozdiel od iných miest, alebo regiónov,
v žiline kultúrne aktivity stagnovali, preto sa túto situáciu rozhodli
zmeniť. Ako cestu si zvolili neziskový projekt financovaný z grantov a
pomocnú ruku podala aj samospráva. „Tieto aktivity sú jedna
z vecí, ktoré nás silno spájajú. V prvom rade sme kamaráti, až potom
kapela. Než by nás mala hudba rozhádať, radšej kapelu
zrušíme,“
zdôraznil J. Máhrik a pokračoval:
„Escape Club je umiestnený pod zemou v centre mesta, kde je aj
dopravný lievik. Môžeme hrať pokojne do štvrtej rána a 3 kW aparatúry
vyženú maximálne myši. Keďže je nám jasné, že v stredoškolskom veku
rodičia nemusia každého pustiť na koncert, ponúkame možnosť sledovať
dianie v klube prostredníctvom live prenosu na internete. Stačí si nás
nájsť na facebooku, alebo si kliknúť na náš web a koncert si pustia doma
na počítači. Dokonca, keď kapela dohrá a príde domov, môže si vlastné
vystúpenie pozrieť zo záznamu. Zatiaľ na to máme veľmi dobré ohlasy,
dokonca nás sledovali aj naši priatelia v USA, ktorí tam boli na stáži a
túto možnosť kontaktu s domovinou si veľmi
pochvaľovali.“

Z obce Liptovská Osada, ktorá sa nachádza medzi Donovalmi a Ružomberkom,
pricestovala LES‘NAZMES. Jej posledná štúdiová nahrávka pod producentskou
taktovkou Laca Lučeniča je z roku 2007. Na ďalšie tri roky sa však kapela
zo scény vytratila a ich návrat sa udial spontánne bez prvoplánových
ambícií. V tvorbe štvorice hudobníkov cítiť dlhoročné skúsenosti a
nadhľad nielen v hudbe, ale i živote, čo sa premieta aj do bezprostredného
a úprimného prejavu pri interpretácii skladieb, ktorých základ tvoria
výrazné melodické linky. „Po dokončení nášho posledného
cédečka sme si dali pauzu. Nahrávanie v štúdiu totiž niečo stojí a my
sa hudbou neživíme. Tento fakt nás doviedol k rozpadu, no po troch rokoch
sme si povedali, že má zmysel pokračovať ďalej. Spontánne sme sa teda dali
opäť dokopy a ukázalo sa, že prestávka nám pomohla, lebo aj medziľudské
vzťahy sú dnes v kapele na správnom mieste. Nebudem súdiť, kde sa
v rámci nášho hudobného vývoja momentálne nachádzame, ale dôležité
je, že sme naspäť a pracujeme na nových veciach, z ktorých sme jednu
odohrali aj dnes,“
zhrnul spevák Jožo.
Samostatnou geografickou kapitolou je Ranné Toporenie. Kapela si ako domácu
adresu uvádza Trnavu, no jej členovia sa v slovenskom Ríme stretli
z Michaloviec, Komárna, Banskej Bystrice, Zelenča a spevák Juraj Tauber
pochádza z Ružomberka, býva v Skalici a pracuje v Galante. V ich
kombinácii funky, jazzu, rocku a blues sa ukrýva neriadená dávka recesie,
čo podporili i jednotnými košeľami z originálneho vojenského pyžama.
Chlapci však stihli na dvorného textára a skladateľa J. Taubera prezradiť,
že od narodenia dcéry sa začal venovať aj filozofickejším témam.
„Keď sme si pripravovali play list, vybrali sme iba veselšie
veci, lebo sme chceli ľudí v prvom rade zabaviť, ale v našom repertoári
sa v poslednej dobe nájdu aj vážnejšie veci,“
pripomenul
gitarista Martin Macháček.
Hoci názov Ranné Toporenie môže vyvolávať rôzne asociácie, jeho pôvod
vychádza z konkrétnej udalosti. „Chodím hrať streetball a raz
ráno sme prišli domov po kamaráta, ktorý nám otvoril ešte rozospatý.
Keďže vyšiel iba v kraťasoch, niekto zahlásil, aha aké má ranné
toporenie. Mne sa tento termín zapáčil a keď sme zakladali kapelu, stavil
som všetko na túto kartu. Povedal som si, že buď prerazíme s týmto, inak
veľmi zapamätateľným, menom, alebo to vypáli inak, no žiadnu inú
alternatívu som v názve nechcel. Najhoršie na tom je, že veľa ľudí si
pod Ranným Toporením predstavuje vulgarizmus. Pri tom ide o krásny
medicínsky výraz, ktorý má od vulgarity veľmi ďaleko, len je to o čosi
intímnejšie,“
konštatoval J. Tauber.
V prípade Ranného Toporenia platí, že okrem hudobného talentu dostali jeho
členovia do vienka poriadnu dávku zmyslu pre humor a kreativity, ako sa
vysporiadať s prípadnou nepriazňou osudu. Napr. J. Tauber zachránil svoju
kariéru tým, že skladá a tvorí výlučne na toalete. „Moja
mama je telocvikárka a vždy keď prišla zo školy domov, chcela mať pokoj,
preto som si nemohol hrať na gitare. Otec mi však povedal, je to v poriadku,
ale hraj iba na záchode. Všetci susedia a kámoši ma teda museli počúvať,
na čom sa vždy aj výborne bavili. Teraz, keď skladám, tak na inom mieste to
už neviem,“
prezradil svoje know-how J. Tauber.
Imrich Makó, PR a produkčný manažér
Zdroj: GRAND STUDIO, s.r.o.

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter