Kto by v našej zaľudnenej a pomerne husto zastavanej krajine dostal chuť
spoznávať prírodné krásy, nemusí sa hneď vydať do vzdialených končín
sveta hľadať zvyšky panenskej prírody. Stačí ak zbystríme zrak a začneme
si pozornejšie všímať lesy, lúky, polia, vodné plochy vo svojom blízkom
okolí, alebo sa lepšie pozrieť na svoju vlastnú záhradku.
Užasneme nad tým, koľko rozmanitých druhov rastlín, vtákov a iných
živočíchov sa nám objaví pred očami. Radosť z tohto zážitku bude tým
väčšia, čím viac budeme o poznaných rastlinách a živočíchoch
vedieť.
Príroda okolo nás je prostredím pre život. Pre rastliny, pre zvieratá
i pre nás, hoci sa od nej neraz veľmi vzďaľujeme. Preto aj mesiac apríl by
nemal byť len mesiacom lesov, ale mesiacom celej prírody. Stačí len jeden
mesiac? Celý život by sme sa mali učiť prírodu poznávať a rozumieť jej
zákonom. Mali by sme sa stať jej ochrancom a priateľom. Mali by sme sa
tešiť z jej prírodných krás, neničiť ich, správať sa v nej ticho a
nenápadne a tak sa stať aktívnymi ochrancami prírody, pomáhať ju
zveľaďovať a brániť ju pred škodcami.
Aká je však skutočnosť?
Máme zákony, ktoré by mali prírodu chrániť, máme inštitúcie, ktoré
ochranu majú vo svojich štatútoch, máme ochranárske spolky, ktorých
členovia sa ochotne priviažu reťazou k bráne jadrovej elektrárne,
protestujú proti odstrelu premnoženého medveďa alebo vlka, vymýšľajú
nové pravidlá vzťahu k prírode a tým strpčujú život a ničomu
nepomôžu, no koľkí z nich sa zohne po kus papiera pohodeného na zemi.
Ekovýchova v školách a rodinách, aká si?
Veľa sa o tom hovorilo, teraz už možno menej. Vychovávame vôbec ľudí,
ale najmä deti láske k prírode a životnému prostrediu? Laicky alebo
učene? Pýtam sa ťa príroda, ako sa správajú k tebe mladí ľudia? A ty
žaluješ. Prídu so sekerkami, nožíkmi, zápalkami – rany sa veľmi
ťažko tak skoro zahoja. Pýtam sa rodičov, načo sú sekery deťom do lesa,
patria im do rúk zápalky? A k tomu všetkému vytrhávajú veľké množstvo
kvetov, nechávajú ich rozhádzané pod lesom alebo na ceste domov. Nie
nevymýšľam si, potvrdiť to môžu tí, ktorí ma ochraňujú, vedia
o mojich bolestiach a spolu so mnou neostáva nič, len žialiť, je ich však
málo.
Pýtam sa ťa príroda, čo odkážeš rodičom, vychovávateľom a učiteľom
detí?
Otvárajte čo v najväčšej miere prírodu deťom. Tak, aby z pobytu
v prírode mali zdravotný, ekologicko-výchovný, náučný a
rekreačno-zábavný zážitok. Zároveň však ich prítomnosťou nesmie
príroda trpieť, skôr musí získať. Využite aj mesiac apríl, ak sme ho
určili ako „mesiac lesov“ na to, aby sa vám opäť stala srdcu
blízkym.
Aj keď nám príroda, najmä v lete a na jeseň ponúka svoje dary, nemali by
sme to zneužívať. Nemali by sme si v nej počínať tak, ako by po nás mala
prísť potopa. Nikdy by sme nemali vyzbierať všetky náleziská húb či
liečivých rastlín, svojvoľne obrezávať a lámať halúzky kríkov či
stromov, plieniť vzácne zákonom chránené rastliny, umývať autá, či
vylievať rozličné splašky pri potokoch a riekach, zakladať ohniská a
táboráky na zakázaných miestach a v blízkosti mladých lesných porastoch,
odhadzovať zvyšky jedál a konzervové obaly voľne v prírode.
Chráňme si v prírode horské studničky. Ak sú znečistené, neľutujme
pár minút času na ich úpravu, odstráňme z ich okolia špinu, zhnité
drevo, lístie, odpadky.
Toto by mal vedieť každý kto pôjde dnes alebo zajtra do našej krásnej, ale
neraz už ľudskou ľahostajnosťou a vandalizmom poznačenej prírody.
Počúvajme hlas prírody všetci, ktorí sme za ňu zodpovední. Učme svoje
deti, učme žiakov a mladých ľudí, aby sa stali aktívnymi ochrancami
prírody, aby pomáhali ju zveľaďovať a brániť pred škodcami a využívali
rozumne a s citom jej podmanivú krásu i dary. Je súčasťou dedičstva,
ktoré sme dostali od našich predkov.
Zdedili sme po nich kus utešenej zeme v srdci Európy. Na malom priestore
máme takmer všetko. Máme úrodné roviny s vodnými plochami, máme bohato
modelované horstvá a pahorkatiny a v nich najmenšie veľhory na svete si
štítmi a zurčiacimi bystrinami.
Slovensko, to sú pre nás neopakovateľné zážitky svitania na našich
horách, stretnutia so svetom rastlín a živočíchov, ktorých život a
zaujímavosť nás fascinuje a zbavuje každého vnímavého človeka
akýchkoľvek pochybností o zmysle tohto sveta.
Chráňme si to dedičstvo aj pre ďalšie generácie.
Valentín Smolko