Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Tajomstvo Mozartovej Smrti (1756 – 1791)

Písal sa 5.december 1791, keď niekoľko minút po polnoci naposledy
vydýchol jeden z najväčších hudobných géniov, a to Wolfgang
Amadeus Mozart.
Zomrel v biede, ale je mýtus, že ho pochovali
v spoločnom hrobe. Pravda je totižto taká, že jeho manželka Konstance sa
pohrebu nezúčastnila pre jej chorobu. Wolfgang Amadeus Mozart mal veľmi
biedny, najlacnejší pohreb aký v tej dobe existoval. O tomto skladateľovi
bolo veľmi známe, že žil veľmi bujarí a nerozvážny život. Míňal veľa
peňazí na oblečenie, rôzne bály a pod. Jeho posledné dielo je Requiem
d-mol. O trošku neskôr sa o Mozartovej smrti rozniesli najrôznejšie, no aj
veľmi podivné povesti. Jedna z nich tvrdila, že ho otrávili kvôli
konkurencii dvorných kapelníkov, medzi ktorých taktiež patril aj on sám.
Túto možnosť neskôr prevzali do životopisov a románových spracovaní
Mozartovej smrti. Mozartovo dielo najlepšie vystihuje povahu hudobného
klasicizmu. Vyznačuje sa celkovou priezračnosťou, melodickým bohatstvom,
vyváženou inštrumentáciou a formovou brilantnosťou. Táto hudba je
nenáročná na počúvanie, ale pre interpretov predstavuje nemalý problém.
Mozart obľuboval rýchle tempá a durové tóniny. Jeho hudba je živá,
radostná, hravá, v pomalých vetách príjemne meditatívna, ale vždy
zrozumiteľná. Do celej záležitosti vniesli zmätok, ktorý vyvrcholil sporom
trvajúcim skoro pol druha storočia.
Narodil sa ako najmladší zo siedmich detí Leopolda a Anny Márie Mozartovcov.
Zo všetkých siedmich súrodencov sa však dospelosti dožil iba Wolfgang a
jeho o päť rokov staršia sestra Mária Anna, prezývaná Nannerl alebo
Mariana. V detstve bol s celou rodinou na dlhých hudobných turné po
metropolách celej Európy: severné Nemecko, Holandsko, Paríž, Londýn, Haag
a znovu Paríž, južné Francúzsko a Švajčiarsko. V Anglicku sa zoznámil
s Johannom Christianom Bachom, ktorý ho učil hrať na klavíri a spoznal
bližšie prostredie talianskej opery. Wolfgang a jeho sestra boli na turné
predstavovaní ako zázračné deti.
V súčasnosti sa ukázalo, že Mozart zomrel prirodzenou smrťou. Medzi tých,
ktorí urobili analýzu za tajomstvom smrti patrí aj MUDr. Jozef Sajner, ktorý
sa vyjadril nasledovne: „Moju prvú skutočnosť zohralo aj to,
že Mozartovu hudbu mám rád. V rodinnej korešpondencii sa dozvedáme
podrobnosti o prekonaných chorobách a ťažkostiach, mnohokrát popisovaných
do najmenších detailov. Zaoberal som sa tým štyri roky. Výsledky, ktoré
vyšli boli uznané aj medzinárodne. Tie si vyžiadalo aj salzburské
medzinárodné stredisko Mozarteum. Preto vyvraciam z toxikologického
hľadiska, že Mozart nezomrel na otravu sublimátom, t. j. chloridom
ortuťnatým. Zastávam názor, že šlo o prirodzené ukončenie chronického
postihnutia obličiek urémiou. Úremia je konečné štádium vypovedania
funkcie obličiek. Chronické ochorenie obličiek, môže trvať roky a pacient
nemusí pociťovať žiadne príznaky.“

Gabriela Foťková
Zdroj: ŠIŠKOVÁ, Ingeborg: Dejiny hudby IV.
Bratislava: Ikar, 2011, ISBN 978-80-551-2778-1, 375 s.

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter