Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Sv. Cyril a Metod nám priniesli vieru, vzdelanie a kultúru

5. júla sme si pripomenuli sviatok dvoch veľkých mužov našich
dejín – tak cirkevných, ako aj národných – sviatok sv. solúnskych
bratov Cyrila a Metoda.

V roku 863 prišli do krajiny našich pradedov dvaja muži, ktorých sem
poslal cisár Michal III, byzantský panovník, na žiadosť vladára krajiny
našich pradedov Rastislava. Mladší, no učenejší z tejto dvojice sa
menoval Konštantín a pre svoju veľkú učenosť dostal na cisárskom dvore
v Konštantinopole prímeno Filozof. Starší bol pôvodným povolaním
právnik, no skoro začal hľadať cestu vnútorného života a božích právd
a pred príchodom do našej zeme bol opátom kláštora na Olympe. Jeho meno je
Metod.
Možno si sčítanejší teraz povedia – veď toto je známy fakt, Cyril (pod
týmto rehoľným menom sa neskôr stal známym Konštantín) a jeho brat Metod
sú známe postavy našich dejín. Ale skutočne ich pozná národ, ktorému
sprostredkovali drahocenné poklady viery a vzdelanosti? Žiaľ, som
presvedčená, že to tak nie je. Že sme týmto dvom skvelým postavám ešte
veľmi veľa dlžní, i keď im v našej novodobej histórii je oficiálne
vyhradené čestné miesto. Patrí sa preto, aby sme si aspoň v deň, ktorý
je ich oficiálnym sviatkom každoročne pripomínali význam pôsobenia tejto
misie na naše národné dejiny. O to viac, že v Stropkove je k úcte sv.
Cyrila a Metoda zasvätený gréckokatolícky chrám. V našej minulosti je
totiž veľmi veľa boľavých a smutných miest. Prečo si potom nepripomínať
tých niekoľko skutočne slávnych a jasných okamihov, ktoré nás radia medzi
vzdelanú a civilizovanú Európu.
Čo nám teda účinkovanie oboch solúnskych bratov prinieslo?
Cyril a Metod boli šíriteľmi kresťanskej viery, to je nepopierateľná
skutočnosť. V prvom rade veľkomoravským Slovenom sprostredkovali poznanie
kresťanskej viery. Je síce pravdou, že kresťanstvo tu bolo známe najmenej
polstoročie pred ich misiou, ale treba si zároveň uvedomiť, že títo dvaja
muži svojim postojom a prácou urobili pre kresťanskú Cirkev za niekoľko
rokov viac ako ich predchodcovia za polstoročie. Vo vieroučnom, morálnom
i cirkevnoprávnom a organizačnom ohľade položili základ kontinuity
kresťanstva na našom území.
Význam ich pôsobenia sa však neobmedzuje len na misijnú činnosť, ale je
nesmierne veľký aj v rovine kultúrnej. Konštantínov Proglas, poetický
úvod do staroslovenskeho prekladu Sv. Písma, je najstaršou básňou
v slovanskom svete a okrem iného je nádhernou oslavou vzdelanosti, keď tu
čítame: „Nazi bo bez knig vensi jizyci. (Lebo sú nahé bez kníh všetky
národy).“ Svojou tvorbou a tvorbou ich žiakov nás včlenili už
v 9. storočí medzi kultúrne najvyspelejšie krajiny Európy s vlastným
písmom, literatúrou, školou a vedou.
A nakoniec, nie bez významu je aj ich diplomatické účinkovanie. Svojim
citlivým postupom v politicky a spoločensky komplikovanej Európe
9. storočia dosiahli schválenie staroslovenského jazyka ako jazyka
liturgického, čo bolo vo vtedajšom svete činom skutočne revolučným. Ich
prostredníctvom sme sa dostali do optiky tak byzantského ako aj rímskeho
kultúrneho sveta. A aj ich zásluhou bola ríša Rastislava i Svätopluka
akceptovaná ako prvok, s ktorým bolo treba v politike vtedajšej Európy
rátať. Vo svojej diplomatickej misii napokon pokračujú dodnes ako
spolupatróni Európy.
Určite už len tieto tri aspekty činnosti by postačovali na úctu voči obom
bratom. Azda najzaujímavejšou skutočnosťou je však fakt, že na ich
účinkovanie a výsledky tohto účinkovania sa mohli v 19. storočí naši
národní buditelia odvolávať i po dlhých vekoch akejsi národnej
bezdejinnosti. Preto je namieste konštatovanie, že nebyť misie sv. Cyrila a
Metoda, nebola by Veľká Morava tým čím bola a nebyť takejto Moravy, nebolo
by u Slovákov historického povedomia, a teda ťažko by bol vôbec moderný
slovenský národ.
PhDr. Mária Kotorová Jenčová, PhD.

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter