Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Sv. Cyril – 1150. výročie úmrtia

Počas štúdia som
jeden semester bývala na internáte s Bulharkou. Bolo to v hlbokom
socializme, v ktorom žilo tak vtedajšie Československo ako aj Bulharsko. To
možno ešte viac. A predsa, keď prišiel 5. júl a naše hlavné mesto sa
ponorilo do driemavého pokoja štátneho sviatku, moja Ema nevychádzala
z údivu.

Prečo neoslavujete? Kde sú ľudia, kde je radosť, kde sú oslavy? Nemohla
pochopiť, že sviatok sv. Cyrila a Metoda, mužov, ktorí toľko urobili pre
našich predkov (i pre nás!) a ktorých žiaci sa z našej zeme vybrali
k nim, do Bulharskej ríše, aby pokračovali v ich diele, neoslavujeme,
nechválime sa nimi, netešíme sa z dedičstva, čo zanechali predovšetkým
nám a sprostredkovane všetkým Slovanom. Napriek tomu, že aj v Bulharsku bol
tvrdý socializmus, Sofia bola vraj počas sviatku solúnskych bratov vyzdobená
girlandami, všade sa oslavovalo, i keď sa mierne zamlčovalo, že to boli
kresťanskí apoštoli (náboženstvo sa veľmi „nenosilo“), oslavovali sa
ako šíritelia kultúry a vzdelanosti. U nás možno tichučko zaševelilo
pár vzdelancov, ale inak bolo ticho. A toto pomalé ticho, napriek oficiálnym
oslavám, nastáva aj v súčasnosti. Dokonca sa počas osláv 5. júla
stretávame s tzv. vedeckými úvahami o tom, že misia Konštantína a Metoda
na Moravu bola vlastne neúspešná, že už pred nimi tu boli šíritelia
kresťanskej viery, že význam ich pôsobenia sa preceňuje, dokonca
i otázniky, či vôbec prišli k nám. Prečo o tom hovoríme teraz, keď
k 5. júlu máme ešte ďaleko? Nuž, lebo sú ešte najmenej dva dni v roku,
kedy by sme si solúnskych bratov mali pripomenúť – a to spolu či
každého osve. Jedným z týchto dní je 14. február, deň úmrtia sv.
Cyrila Konštantína, druhým 6. apríl, kedy zomrel jeho brat, arcibiskup sv.
Metod. Deň odchodu do večnosti sv. Cyrila v súčasnosti takmer úplne
zaniká v mierne skomercionalizovanom sviatku zaľúbených – sviatku sv.
Valentína. Aspoň v tomto roku, kedy uplynie 1150 rokov od chvíle, kedy sv.
Cyril ako 42 ročný odovzdal dušu Stvoriteľovi, krátko po tom, čo prijal
v Ríme rehoľné meno, pod ktorým ho poznáme, by sme si ho však mali
pripomenúť. Skutočne si to zaslúži!
Kto teda bol tento rodák z gréckeho mesta Solún? Konštantín patril
k elite učencov na vtedajšom najcivilizovanejšom panovníckom dvore sveta
v Konštantinopole (dnešný Istanbul v Turecku). Známy je aj pod prezývkou
Filozof, bol to teda vedec par excelence. Snúbila sa v ňom grécka filozofia
s východnou askézou, mal jednoznačne morálne i intelektuálne predpoklady
na svoje životné poslanie. Pred príchodom na Moravu vykonal misiu u Chazarov
na Kryme, viedol mnohé víťazné teologické dišputy s byzantskými
obrazoborcami, mohamedánskymi Saracénmi (Arbami) i Židmi. Do vzdialenej,
polobarbarskej stredoeurópskej krajiny ho vyslal cisár Michal III. na základe
pozvania kniežaťa Rastislava. V panónsko-moravskej legende Život Metoda
čítame: I stalo sa v tieto dni, že Rastislav, knieža slovenské, so
Svätoplukom poslali z Moravy k cisárovi Michalovi a hovorili takto:
…A prišli k nám kresťanskí učitelia mnohí… a učia nás rozlične,
ale my Sloveni, prostý ľud, nemáme, kto by nás naučil pravdu a vysvetlil
zmysel. A tak dobrý vladáru, pošli nám takého muža, ktorý by nás
upravil k všetkej spravodlivosti. Vtedy cisár Michal hovoril k Filozofovi
Konštantínovi: Či počuješ Filozof, túto reč? Okrem teba toto iný
nemôže vykonať. Na, hľa, dary mnohé, pojmi brata svojho, opáta Metoda a
choď… Konštantín sa však opýtal: Či majú písmená pre jazyk svoj? Po
zamietavej cisárovej odpovedi teda smutne konštatoval: Kto môže na vodu reč
napísať a meno bludára si získať? Avšak nevzdal sa a sám vytvoril
„písmená pre jazyk Slovenov“ – hlaholiku, ktorá rešpektovala
špecifiká jazyka – mäkké spoluhlásky, mäkký a tvrdý znak, nosovky a
ď. Na cestu sa vydal už s prekladmi základných liturgických kníh do
starej slovenčiny. V inej staroslovanskej literárnej pamiatke vysokej
dokumentačnej i umeleckej hodnoty, v Živote Konštantína sa zasa
uvádza:
Keď prišiel na Moravu (Konštantín), s veľkou úctou prijal ho
Rastislav a keď zhromaždil učeníkov, oddal mu ich na učenie. A onedlho
preložil celý cirkevný poriadok, naučil ich raňajšej službe božej,
hodinkám, večierni, povečernici i tajnej službe (omši) a tam nechal učiť
aj iné náuky, gramatiku i muziku.

Misia na Morave, ako všetky veľké dejinné diela nebola bez odporcov.
Bojovali s nimi aj obaja solúnski bratia. Dosiahli však úžasný výsledok.
V Ríme dokázali obhájiť živú reč Slovenov ako liturgický jazyk
v liturgii západného obradu! To, že získali jeho schválenie bol nesmierny
úspech. Uvedomme si, že predbehli ostatnú Európu o viac ako tisíc rokov!
Konštantín, vyčerpaný namáhavou prácou ochorel a v Ríme, cítiac zrejme
blízky koniec pozemskej púte, vstúpil do rehole a prijal meno Cyril, pod
ktorým je všeobecne známy. Čoskoro, 14. 2. 869 ako 42-ročný zomrel.
Pochovali ho s poctami biskupa v bazilike sv. Klimenta, tretieho rímskeho
pápeža, ktorého ostatky sv. Cyril našiel na Kryme a slávnostne priniesol do
Ríma. Jeho brat Metod sa vrátil späť na Moravu, aby pokračoval v začatom
diele ako arcibiskup. Pôsobil potom až do svojej smrti 6. 4. 885
s veľkými ťažkosťami v zverenej arcidiecéze.
Nemusíme vešať girlandy po uliciach na poctu našim apoštolom, ale je
žiaduce aspoň malou spomienkou si ich uctiť ako tých, čo pre upevnenie
kresťanstva, kultúry a vzdelanosti, ale aj pre politiku a diplomaciu
v krajine našich predkov urobili za pár rokov viac, ako ktokoľvek pred nimi
i po nich. A toto povedomie o našich dejinách odovzdávať mladej
generácii. Vďaka patrí Mgr. Anne Knežovej a vdp. o. Jozefovi Wojtylovi za
zorganizovanie podujatia pre žiakov ZŠ Mlynská v gr. kat. chráme sv. Cyrila
a Metoda v Stropkove, na ktorom sa postava sv. Cyrila Konštantína, veľkého
šíriteľa viery, kultúry a vzdelanosti, pripomenula presne v deň
1150. výročia jeho narodenia pre nebo.
PhDr. Mária Kotorová Jenčová, PhD.

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter