Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Stropkovčania, na ktorých sme právom hrdí

Zo života ocenených osobností

Mgr. Emilovi Burákovi st. bolo udelené čestné
občianstvo in memoriam. Jeho životné krédo a najvyšší hodnotový princíp
bol „v ťažkostiach statočnosť rastie“.
Narodil sa 10. apríla 1939 a pochádzal zo starej stropkovskej mnohodetnej
remeselníckej rodiny.
Po skončení vysokoškolských štúdií na Filozofickej a Pedagogickej fakulte
v Prešove pôsobil na viacerých stropkovských školách.
V roku 1968 bol pri zrode Miestnej organizácie Matice slovenskej v Stropkove
a stal sa jej prvým predsedom. Krátko na to vznikol aj Okresný výbor MS so
sídlom v Stropkove a stal sa jej predsedom.
Bývalý učiteľ a ekonóm, značkár a nestor vysokohorskej turistiky,
ekonomicko-účtovný poradca a otec troch detí.
Po roku 1970 z politických dôvodov perzekúcie a pod psychickým tlakom
v noci tajne odišiel s rodinou zo svojho milovaného Stropkova na Oravu.
Bol prepustený zo školských služieb a dva mesiace si nemohol nájsť prácu,
hoci podal množstvo žiadostí. Ocitol sa na čiernej listine a pre jeho
matičnú činnosť bola postihnutá aj jeho manželka Elena, ktorá bola
organizátorkou matičných kultúrnych podujatí v Stropkove.
Napokon pracoval ako robotník v sklade, kde robil aj účtovníka,
prevádzkara a čašníka, kultúrneho referenta i recepčného.
Až po vydaní rehabilitačného zákona mohol znova začať učiť na
Dievčenskej odbornej škole ako profesor.
Prevažnú časť svojho života prežil v Stropkove a v Dolnom Kubíne.
Marta Szattlerová publicistka a knižná editorka,
ktorá bola druhou laureátkou tohto ocenenia, sa narodila 21. marca
1948 v Stropkove.
Po maturite na Strednej všeobecno-vzdelávacej škole v Stropkove študovala
na Katedre novinárstva Filozofickej fakulty Univerzity Komenského
v Bratislave. Od roku 1972 po absolvovaní štúdia pracovala ako redaktorka
v Košickom večere ako vedúca oddelenia vo Východoslovenských novinách a
ako vedúca literárno-dramatickej redakcie a riaditeľka košického štúdia
Slovenského rozhlasu.
Za tvorivú prácu získala mnoho cien a uznaní v prestížnych
československých i slovenských novinárskych i literárnych
súťažiach.
Spolupracuje s mnohými významnými autormi, ale pomáha aj začínajúcim
autorom, napríklad Stropkovčanovi Miroslavovi Majerníkovi.
Ešte ako študentka bola pri zakladaní bábkového divadla Paravan, rovnako
i pri začiatkoch divadelného ochotníckeho súboru Ondavan.
Vo svojej takmer päťdesiatročnej publikačnej činnosti nikdy neobišla
Stropkov. Jej časté návraty domov mali podobu reportáži, portrétov a
iných novinárskych útvarov z rôznych prostredí rodného mesta.
Poslucháčom priblížila unikátne historické skvosty a udalosti
v literárnych a dramatických pásmach Hviezdy Stropkova a Hviezdoslav, ďalej
Stropkovské manévre a iné.
Pri príležitosti polstoročnice súboru Ondavan vyšla z jej pera kniha
Ondavan 50.
V súčasnosti pripravuje do tlače spomienkovú knihu o Stropkove –
Veľké príbehy malého mesta. Marte Szattlerovej zároveň srdečne
blahoželáme k jej nedávnym narodeninám a prajeme všetko dobré!
Amatérsky fotograf Ing. Andrej Belovežčík, PhD.
pochádza z Mlynároviec a v Stropkove ukončil Stredné odborné učilište
elektrotechnické. Vysokoškolské štúdium absolvoval na Strojníckej fakulte
Technickej univerzity v Košiciach.
Na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave ukončil doplnkové
pedagogické štúdium a na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
ukončil rozširujúce štúdium informatiky a následne doktorandské
štúdium. V súčasnosti učí informatiku na Gymnáziu v Stropkove.
So svetom fotografie sa aktívne stretol v rámci fotografického krúžku na
Základnej škole v Cernine. Išlo o prvé skúsenosti so základmi
fotografie, ktoré prerástli vo vážnu záľubu.
Neskôr pribudol vlastný fotoaparát a vlastná fotokomora na spracovanie
fotografií chemickým procesom.
Umelecké fotografie začali vznikať počas VŠ štúdia. Vtedy už išlo
o dokumentárne fotografie jeho rodného kraja. Ďalší impulz prišiel
s nástupom digitálnej fotografie, čo mu umožnilo intenzívnejšie pracovať
v teréne.
Už viac ako desať rokov mapuje život ľudí pod Duklou. Z fotografií
vytvára svoj vlastný internetový archív, publikuje ich v miestnej a
regionálnej tlači. Jeho záujmu neušli ani drevené kostolíky Slovenska, či
pohľady do dolín obcí Svidníka a Stropkova.
Svojou tvorbou obsadzuje aj rôzne fotografické súťaže, z ktorých má
množstvo ocenení. Získal hlavnú cenýu GrandPrix na Slovak Press Photo
2017.
Prof. Ing. Ľudovít Parilák, CsC. si prevzal cenu
mesta. Celý život sa riadil heslom M. R. Štefánika – veriť, milovať a
pracovať.
Narodil sa 25. augusta 1948 v Stropkove ako jedno z deviatich detí. Po
celý čas bol vychovávaný k láske k svojmu rodisku.
Ako 18-ročný odchádzal do sveta, myslel, že je to len na chvíľu, a že sa
raz natrvalo vráti späť. Precestoval prakticky celý svet, ale to najkrajšie
a najmilšie miesto je tu na brehu Ondavy v Stropkove. Je to už 52 rokov, čo
sa pravidelne vracia, a dnes je šťastný, že jeho rodné mesto na neho
nezabudlo.
Študoval jadrové a fyzikálne inžinierstvo na Českom vysokom učení
technickom v Prahe, ktorú ukončil ako fyzikálny inžinier. Vo svojich
štúdiách pokračoval formou dvojročného postgraduálneho kurzu so
zameraním na štatistickú teóriu spoľahlivosti mechanických systémov.
Získal tiež hodnosť kandidáta technických vied.
Nepretržite pracoval v Ústave materiálového výskumu Slovenskej akadémie
vied v Košiciach, kde popri výskumnej činnosti sa aktívne zapájal do
budovania ústavu. V rokoch 1980 až 1990 bol vedúcim vedeckých oddelení
Teórie mechanických vlastností. Počas štyroch funkčných období bol
riaditeľom ústavu. Atestovaný bol tiež v druhom stupni – samostatný
vedecký pracovník a neskôr v prvom stupni – vedúci vedecký
pracovník.
Vzhľadom na pedagogické aktivity bol habilitovaný za docenta v odbore
materiálové inžinierstvo na Hutníckej fakulte Technickej univerzity
v Košiciach a v roku 1997 bol menovaný za profesora v tom istom odbore.
V roku 2007 prijal výzvu Predstavenstva Železiarni Podbrezová, a. s.
založiť výskumno-vývojové centrum, ktorého riaditeľom a konateľom je od
roku 2008.
Vo svojej vedecko-výskumnej činnosti sa zameriaval na fyzikálnu metalurgiu,
materiálové inžinierstvo a medzné stavy materiálov.
Prispel k objasneniu fyzikálneho významu Weibullovho parametra na definovanie
technologickej defektnosti týchto materiálov.
V Japonsku roku 2002 bol ÚMV SAV v Košiciach zaradený medzi sedem
najvýznamnejších výskumných ústavov na svete v oblasti práškovej
metalurgie.
Výsledky výskumov prezentoval vo vyše 300 výskumných správach a
expertízach pre priemyselnú sféru doma i v zahraničí.
Aktívne sa zapájal do organizovania medzinárodných vedeckých konferencií a
pracoval v poradných orgánoch vrátane komisií grantových agentúr
v oblasti vedy a výskumu.
Dlhodobo a pravidelne je menovaný za člena štátnicových komisií
v bakalárskom aj inžinierskom štúdiu, je školiteľom doktorandského
štúdia.
Duchovný otec Mgr. Jozef Vojtila, CSsR sa narodil
v Gelnici ako jedno z ôsmich detí. Jeho duchovný život sa profiloval už
na Základnej škole v obci Závadka.
Pre kňazské a rehoľné povolanie sa rozhodol už počas štúdia na strednej
škole. V roku 1990 vstúpil do noviciátu redemptoristov v Sabinove a
pokračoval v noviciáte v poľskej Ľubášovej. Svoje prvé rehoľné sľuby
zložil v roku 1991 v Kongregácii najsvätejšieho Vykupiteľa –
Michalovskej viceprovincie. Filozofické štúdia začal v Krakove a
pokračoval v Bratislave na Teologickom inštitúte sv. Alojza spoločnosti
Ježišovej na Slovensku. Štúdium teológie ukončil na Pápežskej
teologickej fakulte vo Varšave.
Za kňaza bol vysvätený 6. apríla 1997 v Bazilike zoslania Sv. Ducha
v Michalovciach.
Jeho prvým pôsobiskom bola farnosť v Mikovej, kde sa pričinil
o rekonštrukciu hlavného oltára s kruhovým baldachýnom.
Od roku 1998 bol ustanovený za správcu gréckokatolíckej farnosti
Stropkov – Bokša. Sväté liturgie sa slúžili v starom chráme sv.
Michala archanjela, v ktorom bola narušená statika. Práve na jeho podnet
vznikla myšlienka postaviť nový chrám. Otec Jozef spolu s veriacimi všetok
svoj voľný čas venoval jeho výstavbe.
K farnosti Stropkov – Bokša patrila aj filiálka v Potokoch, kde prebehla
rekonštrukcia prestola a ikonostasu tiež na jeho podnet.
Pôsobil ako správca gréckokatolíckej farnosti v Stropkove a tiež ako aj
rektor kláštora redemptoristov. Pričinil sa o zakúpenie nových zvonov a
zrealizoval rekonštrukciu zvonice, vonkajšieho oplotenia areálu
i parkovisko.
Ako rektor kláštora blahoslaveného Metoda Dominika Trčku pôsobil v Starej
Ľubovni.
Do farnosti Stropkov – Bokša sa vrátil opäť v roku 2008 ako správca
farnosti. Do chrámu bol osadený nový ikonostas i okenné vitráže, upravil
sa exteriér chrámu, postavil sa nový kríž na cintoríne.
Pre obyvateľov i rodákov Bokše pripravil oslavy 620. výročia prvej
písomnej zmienky o obci a podieľal sa na zostavení publikácie Bokša
v zrkadle času.
V reholi v rokoch 1999 – 2005 a 2008 – 2015 bol zodpovedný za dorast
nových redemptoristov a za formáciu bohoslovcov – redemptoristov.
Od roku 2015 aktívne pôsobí v rozšírenej rade Michalovskej viceprovincie
a je spoluzakladateľom Stropkovského Metodovho memoriálu, ktorý každoročne
navštevujú domáce i zahraničné spevácke zbory. Táto tradícia na
počesť blahoslaveného Metoda Dominika Trčku zviditeľňuje mesto Stropkov
i farnosť už 16 rokov.
Otec Jozef Vojtila sa svojou pastoračnou a budovateľskou činnosťou
zaslúžil nielen o materiálne, ale najmä o duchovné a kultúrne
pozdvihnutie stropkovských gréckokatolíckych farností.
Cena primátora bola udelená partnerskému mestu
Korczyna,
ktoré leží v údolí neďaleko Krosna a celá gmina
má zhruba 11 500 obyvateľov. Na čele gminy Korczyna stojí od roku
2002 pán Ján Zych.
Korczyna bola založená spojením osád nemeckého pôvodu podľa
Magdeburského zákona. Na území gminy sa nachádza mnoho prírodných,
kultúrnych a historických pamiatok. Z tých najvýznamnejších spomeňme
zrúcaninu zámku Kamieniec, skalnú rezervácia Przadki, Sanktuárium svätého
Jozefa Sebastiana Pelczara či dub Poganin vo Węglovke.
Gmina Korczyna spolupracuje s mestom Stropkov od roku 2004. Výsledkom tejto
spolupráce sú úspešné kultúrno-spoločenské podujatia, ktoré sa
organizujú na oboch stranách hranice. Dôkazom dobrých vzťahov oboch
samospráv sú aj užitočné projekty určené obyvateľom jednotlivých miest
a ich návštevníkom. Najvýznamnejší z nich realizovali v rokoch 2014 a
2015. Išlo o cezhraničný projekt financovaný v rámci programu Interreg
Stretnutie kultúr Karpatského pohoria. V rámci neho sa uskutočnilo viacero
kultúrno-spoločenských podujatí a prebehla rozsiahla rekonštrukcia
kultúrneho strediska v Stropkove a kaštieľa v Korczyne. V uplynulom roku
sme úspešne zvládli spoločný Karpatský plenér rezbárskeho umenia.
Aktuálne máme podané dva projekty, na ktorých vyhodnotenie čakáme, a to
Výtvarný plenér a investičný projekt Karpatské výhľady, vďaka ktorému
by obe mestá mohla prepojiť značená cyklotrasa a krásy regiónov by
návštevníci mohli obdivovať z nových vyhliadkových veží postavených
nad oboma mestami.

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter