Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Stropkovčan zaujal na festivale v Holandsku najmä profesionalitou a sviežou mladosťou

A. Knežová: „V dnešnej dobe nie je jednoduché pritiahnuť mládež
k folklóru.“

Folklórny súbor Stropkovčan už niekoľko desaťročí prezentuje vo svete
krásu slovenského folklóru a ľudových tradícií. Okrem domácich
vystúpení sa každoročne s obrovským úspechom zúčastňuje množstva
medzinárodných festivalov v zahraničí.

V máji tohto roku vycestovala v rámci projektu CHANTICA časť jeho
členov do Slovinskej Postojnej. Projekt bol zameraný na kultúru, dejiny a
prírodu v súčasnom umení. Mladí ľudia tu prezentovali slovenské ľudové
umenie, ale zároveň sa priúčali rôznym technikám, ktoré sú príznačné
pre región Cerknica.
„Mladí muzikanti z Anglicka, Škótska, Fínska, Grécka a zo
Slovenska sa tam navzájom učili svoje piesne. Každý sa naučil po jednej
piesni každého zo zúčastnených národov. Takýmto spôsobom sa navzájom
obohacovali. Okrem členov Stropkovčanu bol s nami aj umelecký kováč. Naše
tanečné páry na záverečnom workshope okrem toho, že sa podučili
slovinským tancom, predviedli aj naše, slovenské ľudové tance. Ďalšou
oblasťou bola gastronómia. Učili sme sa pripravovať tradičné slovinské
jedlá a keďže máme v súbore aj študentov, ktorí navštevujú hotelové
akadémie, táto skúsenosť bola pre nich veľkým prínosom. Výsledky svojho
kulinárskeho umenia mohli všetci zúčastnení zhodnotiť na
recepcii,“
spomína na pobyt v Slovinsku umelecká šéfka
Stropkovčanu Anna Knežová. Na jednej zo slovinských základných škôl sa
oboznámili aj s tradičnými ľudovými technikami, napríklad s ornamentikou
alebo s využitím prírodnín pri tvorbe modelov šiat. Zaujímavé kreácie
vytvorené pomocou spomínaných techník boli v závere odprezentované na
módnej prehliadke.
Po návrate zo Slovinska sa Stropkovčan intenzívne pripravoval na
Medzinárodný folklórny tanečný festival Bolsward v Holandsku.
„Vzhľadom na to, že išlo o festival náročný na množstvo
vystúpení, príprava bola najmä kondične veľmi tvrdá. Časť prípravy
spočívala napríklad aj vo vystúpeniach na rôznych podujatiach v okrese
Stropkov. Okrem toho sme absolvovali viacero dvoj, trojdňových sústredení.
Prípravu komplikoval najmä fakt, že veľa členov súboru bolo pred
prijímačkami na vysokú školu, mnohí po maturitách odchádzali pracovať do
zahraničia. Bolo veľmi náročné zladiť dátumy spoločných stretnutí.
Mládež však musela mať celý repertoár v krvi, pretože program na
festivale bol veľmi náročný,“
opisuje dni driny, ktoré
festivalu predchádzali, A. Knežová. 24. júna dorazil Stropkovčan do miesta
konania festivalu, na ktorom sa okrem slovenského zúčastnili aj súbory
z Belgicka, Rakúska, Venezuely, Nemecka, Holandska a Čukotky. Čo krajina, to
iný temperament, rytmus, tóny, tanečné kroky, kroje. Doslova atrakciou bol
súbor z Čukotky, ktorý do Bolswardu priviezol kus nefalšovanej exotiky.
„Čaro takýchto festivalov je práve v tom, že sa tu pozývajú
súbory nielen z Európy, ale aj z Ďalekého východu a Južnej Ameriky. Tie
sú veľmi temperamentné a exotické, na rozdiel od lyrického folklóru,
ktorý prezentujú najmä severské krajiny. Dá sa povedať, že náš,
slovenský folklór, je niekde medzi tým,“
zamýšľa sa
šéfka Stropkovčanu. Naši tanečníci a hudobníci absolvovali niekedy aj tri
vystúpenia za deň. Ich repertoár pozostával z temperamentných
zemplínskych a šarišských tancov. „Spevom veľmi zahraničný
divák nerozumie, preto napríklad v 30-minútovom bloku patrí 20 minút
tanečníkom a 10 minút hudbe a spevu,“
podotkla A. Knežová.
Okrem tanečných vystúpení sa s veľkým úspechom u publika stretol
napríklad aj Montiho čardáš v podaní našich hudobníkov. V Holandsku sa
Stropkovčan predstavil rôznym sociálnym zariadeniam pre postihnutých ľudí
a školám, záverečný program bol určený pre širokú verejnosť. Naši
umelci zožali na festivale fantastický úspech. Boli vôbec najmladším
súborom, aký kedy v Bolswarde vystupoval. Publikum aj organizátori
obdivovali fantastické tanečné kreácie a umelecké schopnosti, ktoré naši
folkloristi nadobudli v takom mladom veku. (vekový priemer v Stropkovčane je
približne 19 rokov – pozn. red.) Účasť na podobných festivaloch by
mohla vzbudzovať dojem, že ide vlastne o výlet spojený s niekoľkými
vystúpeniami. Pravda je však úplne niekde inde. „Po raňajkách
pripravujeme a balíme kroje, dávame ich do autobusu a ideme na dopoludňajšie
vystúpenie. Po vystúpení sa prezliekame, hneď ideme na obed, po obede zase
nastupujeme do autobusu a premiestňujeme sa na ďalšie vystúpenie. Opäť sa
obliekame do krojov a vystupujeme. Po vystúpení sa z krojov vyzliekame a
sadáme na autobus, ktorý nás odvezie na večeru. Samozrejme len v prípade,
že ešte pred večerou nie je nejaký program, napríklad sprievod mestom a
pod. Po takomto sprievode, ktorý sme absolvovali o hlade, sme sa po príchode
do izieb stihli tak akurát najesť a každý už zaspával od únavy. Na
ďalší deň nás čakalo to isté,“
približuje denný režim
na festivale A. Knežová a pre lepšiu predstavu dodáva, že za jeden deň
absolvovali aj dve hodinové a jedno kratšie vystúpenie. Kroje často nestihli
uschnúť od potu a už znova bolo potrebné obliecť si ich. Podľa potreby sa
prali a žehlili ešte aj v noci. Ako sme už spomínali, naši si získali
sympatie hlavne svojimi schopnosťami a mladosťou. Holanďania konštatovali,
že ich mladej generácii folklór veľa nehovorí. Ako je teda možné, že
slovenskí mladí ľudia majú k ľudovým tancom a piesňam stále vrelý
vzťah? „Nie je jednoduché pritiahnuť k folklóru mladých
ľudí. Keby moji tanečníci nepritiahli svojich kamarátov a známych, neviem,
neviem… Súčasnej mladej generácii chýba najmä vytrvalosť. Aj keď príde
chlapcov a dievčat na konkurz dosť, len málokto z nich dokáže prekonať
prvé neúspechy, a najmä sám seba. Ľudový tanec je práca celého tímu,
všetko musí šľapať ako jeden stroj, každý krok musí byť do detailu
vycibrený. Istou motiváciou sú určite aj vystúpenia v zahraničí,
pretože mladí ľudia spoznajú kus sveta, aj kultúru iných národov. Za
veľký úspech pokladám, keď v súbore vydrží desať percent z tých,
ktorí každoročne do súboru prídu,“
konštatuje umelecká
šéfka. Ostáva len veriť, že v našom regióne vyrastú ďalšie generácie
mladých ľudí, ktorým folklór prirastie k srdcu a krásu nášho ľudového
umenia budú šíriť po celom svete.
Po návrate z Holandska absolvovali členovia Stropkovčanu, tiež v rámci
projektu CHANTICA, cestu do západného Škótska. Program bol podobný, ako
v Slovinsku, tentokrát s nimi namiesto umeleckého kováča vycestoval
odborník v gastronómii. Škóti zaúčali našich mladých ľudí do tajov
využitia prírodných materiálov a škótskych textilných techník.
V septembri sa chystajú na workshop do Anglicka.
Fotografie: Stropkovčan
v Holandsku

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter