Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum
Vyhľadať
Close this search box.

Stropkov v Československej republike

Zásluhou úspešného národnooslobodzovacieho zápasu utláčaných a
porobených národov v rakúsko-uhorskej monarchii sa 28. októbra
1918 konštituovala samostatná Československá republika, ku ktorej sa
Slováci pripojili Martinskou deklaráciou z 30. októbra
1918. V zložitých týždňoch jesene a zimy rokov 1918 – 1919 aj
obyvatelia Stropkova a jeho okolia spájali vznik republiky predovšetkým
s národným a sociálnym oslobodením.

Hoci v Stropkove žilo v roku 1919 iba 22 Rusínov, v Stropkovskom
okrese tvorili až 42% všetkého obyvateľstva. Staré maďarské volené
orgány miestnej samosprávy boli v Stropkove rozpustené a 18. januára
1919 sa zišlo na svojej prvej schôdzi novozvolené obecné zastupiteľsvto,
ktoré tvorili richtár Michal Staško a členovia Jozef Špilár, Štefan
Balog, Juraj Stolárik, David Hassenfeld, Aron Heffer a Izak Reich. Štátnu
správu v ňom zastupoval Rudolf Reuter, ktorý v tejto funkcii zotrval dve
desaťročia.
Podobne ako pred rokom 1918 aj v novom štátnom útvare zostal Stropkov
sídlom okresného služnovského úradu, ktorý predstavoval administratívnu
jednotku bez voleného okresného zastupiteľstva. Hlavný slúžny mal podobné
postavenie v rámci svojho obvodu ako župan. Do obvodu Stropkovského
slúžnovského úradu roku 1919 patrilo 44 obcí, ktoré boli rozdelené do
piatich notariátov so sídlami v Stropkove, Brezničke, Miňovciach, Kelči a
Košarovciach. V Stropkove bolo aj sídlo okresného súdu, četníckej
stanice, poštového a telegrafického úradu, matričného úradu aj
sekretariátov novo konštituovaných politických strán a spolkov.
Hladinu verejného života narušil na jar 1921 správy o tom, že sa
v Stropkove chystá zrušenie slúžnovského úradu. Mesiace trvajúci zápas
o sídlo okresu Stropkovčania načas prehrali. Nariadenie vlády ČSR
z decembra 1922 rozhodlo o Vyšnom Svidníku ako o sídle okresu. Okresný
úrad so sídlom vo Vyšnom Svidníku začal svoju činnosť v januári 1923 a
mal 101 obcí, ktoré boli zadelené do deviatich obvodných notariátov.
Permanentnú nespokojnosť s týmto stavom prejavovali predovšetkým
Stropkovčania, ktorí najbolestnejšie pociťovali stratu okresu. Kauza sa
definitívne vyriešila 17. septembra 1925, keď sa vládnym nariadením
sídlom okresu stal v decembri 1925 Stropkov.
Hoci okres Stropkov sa po okresoch Čadca a Kysucké Nové Mesto zaradil na
Slovensku medzi okresy, v ktorých v rokoch 1921 až 1930 zaznamenali
najvyššie hodnoty prirodzeného prírastku, vysoká dojčenská úmrtnosť
silne znižovala celkový prírastok.
Z pestrej skladby náboženského rozvrstvenia väčšina obyvateľov Stropkova
bola rímsko-katolíckeho vierovyznania. V okrese prevládajúca rusínska
národnosť sa hlásila ku gréckokatolíckemu vierovyznaniu. Židovská
náboženská obec bola v Stropkove druhou a v okrese treťou najpočetnejšou
komunitou.
V cirkevných dejinách patrí Stropkovu jedinečné miesto v tom, že tu bol
založený prvý kláštor redemptoristov na Slovensku. Kláštor v Stropkove
vznikol ako rímsko-katolícky, teda latinského obradu. Vplyv
gréckokatolíckeho obradu zosilnel od roku 1924, keď bol za rektora kláštora
menovaný Dominik Metod Trčka a zostal ním až do roku 1930.
Spoločensko-politickú atmosféru mestečka koncom 20. rokov charakterizuje
„prepolitizovanie“ každodenného života. Druhá polovica 30. rokov sa
v Stropkove nesie v znamení dovtedy nepoznaných aktivít ľavicovo
orientovaných strán, spolkov i jednotlivcov. Spoločným menovateľom je
obrana demokracie pred neustále sa zosilňujúcou hrozbou fašizmu.
V októbri 1937 sa v Stropkove uskutočnilo veľké zhromaždenie
obyvateľov, na ktorom bola demonštrovaná požiadavka zjednotenia všetkých,
ktorým ležal osud republiky a demokracie na srdci. Početné
spoločensko-politické podujatia v tomto období organizovali aj ďalšie
politické subjekty a organizácie kultúrneho charakteru.
Dňa 30. októbra 1938 Slovenský národný výbor v Stropkove usporiadal
oslavy 20. výročia Martinskej deklarácie.
V medzivojnovom období si Stropkov udržal obchodno-remeselnícky charakter.
Remeslom, živnosťami, či obchodom sa zaoberajúci Stropkovčania,
ponúkajúci svoj tovar na pravidelných trhoch a jarmokoch, potrebovali
kúpychopného občana, taký tu, žiaľ, zväčša nebol. V obchode
i živnostiach, ale najmä v peňažno-úverovom systéme mali vedúce
postavenie stropkovskí Židia, ktorí mali vo vlastníctve väčšinu obchodov,
krčiem, obidve kaviarne, elektráreň, pílu, mlyn, továreň na likéry,
veľkoobchody s pivom, či vínom.
Obecné zastupiteľstvo disponovalo v 20. rokoch skromným a zväčša
nevyrovnaným rozpočtom. Nielen z hospodársko-sociálnej, ale aj zo
spoločenskej stránky, mali svoje nezastupiteľné miesto v živote mestečka
trhy a jarmoky. Elektrifikácia Stropkova sa dostala na rokovanie obecnej rady
v marci 1924. Ulice mesta boli osvetlené pouličnými lampami na
denaturovaný lieh. Radikálna náprava zanedbaného vzhľadu mesta
z 30. rokov sa uskutočnila pri príležitosti 10. výročia vzniku
republiky, kedy vznikol tzv. Jubilejný park. Upravilo sa námestie,
vyštrkovali sa ulice, občania si upravili fasády domčekov.
Cestná sieť v okrese merala 70 km a Okresný úrad v Stropkove evidoval
v roku 1935 12 povolení na motocykle, 19 na osobné a 2 na nákladné autá
a jedno na premávku autobusu.
Stropkovský okres patril k tým, z ktorých sa regrutovalo najviac
vysťahovalcov nielen do zámoria, ale aj do viacerých európskych krajín.
V roku 1933 bolo v okrese Stropkov vydaných 124 pasov a 21 víz.
Chudobné obydlia, chalupy, obecné i štátne školy boli ťažkou
deľostreľbou značne poškodené. Trvalo viac ako desať rokov, kým sa budova
ľudovej školy v Stropkove opravila. Škola mala nemalý prínos aj zo
stránky spoločensko-kultúrnej. Jej žiaci vystúpeniami na všetkých
významnejších spoločenských podujatiach výrazne obohacovali kultúrnu
atmosféru mestečka.
Z telovýchovných spolkov v Stropkove pôsobila TJ Sokol a Športový klub
Stropkov. Značný priestor venovali osvetovo-kultúrnej činnosti, zriadili si
čitáreň. Usporadúvali priateľské futbalové zápasy so športovými klubmi
z okolitých mestečiek, ktorými sa ŠK Stropkov prezentoval
najčastejšie.
Do spoločensko-politického, ale aj kultúrno-osvetového života mestečka
rušivo zasiahli udalosti po Mníchove. Rozpad republiky sa bolestne dotkol
najmä stropkovských Čechov a Židov, ale aj tých Slovákov a Rusínov,
ktorých sa dotkli napríklad zákonné úpravy o zákaze činnosti niektorých
politických strán, organizácii a spolkov.
Zdroj: BEŇKO J. a kol.. 1994. Stropkov. Martin: Neografia, 1994.
319 ISBN80-901392-5-6

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter