Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Strieborný rad Milana Rastislava Štefánika II. stupňa pre najmladšieho z rodu Feckových

V pondelok, 12. novembra 2018 sa v Brusnici konali hneď dve významné
udalosti. Jednou z nich bola výročná členská schôdza Základnej
organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a tou druhou
prekrásne životné jubileum – 80 rokov života oslávil jej predseda,
Jozef Fecko. Nie hocijakého, ale plne nabitého energiou, činorodosťou a
elánom. V roku 1938 sa malý Osif narodil do mnohopočetnej rodiny, bolo ich
11 súrodencov. Otec, mama i starší bratia, ako to už na východe bolo
zvykom, živili śa poľnohospodárstvom. Aj najmenší Jožko už ako
trojročný musel pásť husi a ako šesťročný „postúpil“. Pásol kravy
a nezvykle veľké množstvo kôz. Starší súrodenci sa rozutekali po svete a
pristihli ich tam aj vojnové udalosti. Jeden z bratov sa zapojil do SNP a
v boji bol zajatý. Pri všetkom nešťastí mal to šťastie, že
„prežil“ niekoľko koncentrákov a nakoniec sa ubiedený a vychudnutý
vrátil domov, k svojim. Nielen brat, ale celá rodina sa zapojila do
protifašistického boja, či už pomocou partizánom, alebo červenoarmejcom.
V tejto súvislosti si spomenul na príhodu, keď sa vracali z
„vyhnanky“ – evakuácie. Už bol neskorý jesenný čas, brehy rieky
namrzli a tanky sa šmýkali a nemohli sa dostať na strmý breh. A tu
evakuanti, ktorí zachránili len málo majetočku, ako na povel, bez vyzvania
pokryli breh plachtami, látkami, jednoducho akýmkoľvek plátnom a tanky
s červenou hviezdičkou pokračovali v prenasledovaní fašistov. Im ostalo
len to čo mali na sebe, ale nik neľutoval, keď mohol pomôcť tam, kde bolo
najviac treba. V súvislosti s vyčíňaním fašistov nám oslávenec
spomenul dve príhody. Ako všade v blízkosti frontu boli obyvatelia nútení
kopať zákopy pre brániace sa vojská. Ako áno, ako nie, nemeckému
dôstojníkovi sa znepáčila práca chlapov aj chlapcov a tak ich dal
nastúpiť a začal zostavovať popravčiu čatu. Schyľovalo sa k obrovskej
tragédii, oveľa väčšej ako v Tokajíku, lebo pred hlavňami pušiek a
samopalov stálo okolo sto chlapov aj chlapcov, medzi nimi aj náš Osif. Už
len čakali na rozkaz k paľbe, keď ťažký delostrelecký granát zasiahol
neďaleký post protilietadlovej batérie a rozmetal ju na franforce. Nemci sa
rozutekali a „bolo po poprave“, chlapi boli zachránení. Druhý raz hrozila
smrť jemu samému. Ako zvedavý a švitký chlapec bojoval osobne proti
fašistom – kradol Nemcom cigarety. Ale dovtedy sa chodí s džbánom po
vodu… Bol prichytený dôstojníkom. Ten len zastreliť a zastreliť, už
vytiahol z puzdra pištoľ a … Celú situáciu spozorovala jeho mamka a
zasiahla. Pribehla k Nemcovi, vylepila mu facku a nastavila svoju hruď, „ak
chceš strieľať, na tu máš lepší terč, ale syna si nedám!“ Zahanbený
dôstojník skryl pištoľ a odišiel. Asi sa v ňom pohol ešte zvyšok
svedomia. A tak materinská láska, odvaha a obetavosť zvíťazila. Dokázal
by to dnes gender rodič jedna či dva? Po vojne sa súrodenci znova rozbehli do
sveta, aby hladné krky nezaťažovali rodinu. Len najmladší ostal na
gazdovstve. Chcel študovať, namiesto toho musel tvrdo pracovať. Aj on sa ale
vzbúril. Nechal koňa s pluhom na poli a ušiel do školy, kde už bol
predtým prijatý a už dva týždne bežal školský rok. Doma ho hľadali a
nakoniec zistil kde je, otec aj prišiel za ním, ale nakoniec pochopil, že
keby ho, takého útleho, nútil lopotiť na poli, len by mu ublížil. Nechal
ho teda študovať, sám podpísal prihlášku do JRD, lebo vedel, že spoločne
sa pracuje ľahšie a bez driny. Jozef vyštudoval za učiteľa a bol ním celý
plodný život. Deťom odovzdával nielen naučené vedomosti, ale aj
skúsenosti z práce na poli, či príbehy z protifašistického odboja.
Prihlásil sa do SZPB a po presťahovaní sa do Brusnice pomohol založiť
Základnú organizáciu SZPB a zakrátko sa stal jej predsedom. Ani tu neprestal
„vymýšľať“ nové veci. Spolu so ZO SZPB vo Vyšnej Olšave, vedenou Mgr.
Petrom Kasardom a starostami obcí Brusnica, Kolbovce, Breznica a Jakušovce
vybudovali pamätník prvej obeti banderovcov na Slovensku, Michalovi Potomovi.
Pravidelne organizujú besedy s veteránmi na školách v Kolbovciach, Havaji,
Vyšnej Olšave. Jeho aktívny prístup k práci sa odrazil aj v pláne práce
ZO SZPB, obsahujúcom mnoho akcií nielen pre dospelých, členov SZPB, ale
hlavne pre deti, aby nezabúdali na tých, ktorí nás oslobodili, ktorí
obetovali svoje zdravie a neraz svoj mladý život za našu slobodu. A hlavne
im vždy objasňuje nezmazateľný rozhodujúci podiel ZSSR na porážke
fašizmu a obrovské hrdinstvo i obete Rusov, Bielorusov, Ukrajincov, ale
i Slovákov a Čechov, v boji proti spoločnému nepriateľovi, fašizmu.
Za svoju aktívnu a zodpovednú prácu v prospech spoločnosti školstva a
obce, aj za rozvíjanie odkazu národnooslobodzovacieho boja, SNP a boja proti
fašizmu bol Jozef Fecko Ústrednou radou SZPB v Bratislave ocenený
strieborným Radom Milana Rastislava Štefánika II. stupňa.
Milý Jožko, blahoželáme a ďakujeme Ti za Tvoju aktívnu, podnetnú a
činorodú prácu a prajeme Ti do ďalších rokov hlavne dobré zdravie,
rodinnú pohodu, podporu a vždy dobrých ľudí – priateľov v Tvojom
okolí.
-JN-

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter