Tiché zadanie zákazky je jedna časť problému, na ktorý sme, ako nám bolo
naznačené, nemali upozorňovať. Avšak predmetom tohto biznisu mali byť
podľa Úradu pre verejné obstarávanie už skolaudované práce. A to je už
naozaj silná káva. Mesto bolo ochotné zaplatiť dvakrát za to isté, navyše
všetko malo prebehnúť v maximálnom utajení. O úmysloch vedenia mesta
nevedela dokonca ani väčšina z desiatich koaličných poslancov.
O opozícii nehovoriac.
<p>V tejto súvislosti bola zaujímavá otázka prednostu, citujem: či by
bol na Mestskom úrade niekto taký sprostý, aby obstarával vykonané práce
opäť. Nuž, drvivá väčšina mestských zamestnancov si takéto prirovnanie
určite nezaslúži. Ak však formuláciu Ivana Klebana možno chápať
v zmysle, či je na úrade pár ľudí neštítiacich sa narábať
s verejnými prostriedkami ako s vlastnou pokladničkou, zastrašovať
oponentov, ignorovať poslancov a šafáriť s majetkom všetkých občanov
mesta, potom znie odpoveď áno. Pár takých jednotlivcov sa tam
nájde.
Okolnosti celého kšeftu musia dvihnúť adrenalín každému
Stropkovčanovi. Pri schvaľovaní mestského rozpočtu sa totiž v posledných
rokoch dookola opakuje slovo šetrenie. Niet peňazí na nové chodníky, cesty,
byty, detské ihriská, podporu športu, kultúrne podujatia… Na druhej strane
primátor priebežne dopĺňa úradnícky aparát a náklady na chod Mestského
úradu neustále rastú. A do toho príde utajená zákazka za 179 tisíc za
imaginárne práce. Našim radným teda zrejme nechýba kreativita pri
zháňaní potrebných peňazí. Mali by sa však skôr zamerať na projekty,
ktoré budú prospešné pre väčšinu obyvateľov tohto mestečka. Nie na
nové, aj keď už veľmi zapáchajúce toalety v prázdnom
priemyselnom parku.