Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Sprisahanci 2

Pokračovanie poviedky
„Teraz už niet návratu, už musím, nemôžem sa stať zradcom po
druhýkrát“, znovu sa utvrdzoval v správnosti svojho rozhodnutia, snaha
zahnať temné myšlienky neustupovala. Po trýznivých úvahách znovu vstúpil
do reality, stiahol huňatú bobriu čiapku zo strapatej hlavy, ľavým uchom
zachytával zvuky zo strany prebúdzajúceho sa mestečka. Zdá sa, že veľmi
mu to nepomohlo. Okrem chladu obnaženej hlavy nezachytil nič, čo sa malo to
ráno najprv z diaľky ozvať a potom vidieť, rýchlo nasadil čiapku, hlbšie
sa vnoril do ovčieho kožuchu a opatrným krokom sa presunul nad západnú
bránu. Ráznosť jeho krokov po lešení postavila na nohy malý oddiel. Aj
keď pri udržiavanom ohni stále uzimených nočných vartášov pripravených
pri novej masívne okovanej bráne hneď, ako sa v diaľke zjavia nočný
jazdci, mali dať signál a potom ju okamžite otvoriť a jazdcov pustiť za
hradby.
„Pane, ako to vyzerá u vás hore, za chvíľu svitá“ zakričal na
hradného pána veliteľ hradnej posádky verný zbrojnoš Hugolín.
„Zatiaľ nič nepočujem, ani nevidím,“ tlmene medzi klady mu oznámil jeho
pán.
„Vydržte, udržujte oheň a chlapi nech pripravia slamené vechte, každú
chvíľu by tu mali byť“, uistil svojich verných zbrojnošov hradný pán a
opatrne sa presunul na svoje stanovisko, odkiaľ lepšie počul a videl.
Z opačnej strany mestečka sa akoby na niečí povel začal ozývať mohutný
hlas kohúta, ku ktorému sa ako orchester pridávali ďalší a ďalší. Do
spevu kohútích ranostajov zakontrovala brechotom svorka túlavých psov,
zrejme vyrušená niektorým zo sedliakov, keď si vyšiel nad ranným
rozbreskom pred stavisko uľaviť.
„Hviezdy už miznú, za chvíľu bude ráno, už tu mali byť, kde sú, hádam
nezablúdili, nerád by som aby ich tu videli tí čo nemajú“, mrmlavo si
kládol otázky hradný pán.
„Veď z Rozhanovským sme dohodnutí, že len čo sa zotmie od neho vyrazia,
dá im dobrého sprievodcu znalého kraja a prídu pred brieždením, dohodnú
stratégiu plánu ďalšieho postupu, deň prečkajú v hrade mimo zraky ľudí
a na ďalšiu noc cez priesmyk prejdú na druhu stranu hranice“.
Od prvopočiatku, keď jemu dedičnému uhorskému veľmožovi, synovi Imricha
z Perína, novému majiteľovi panstva a rozbudovanej pohraničnej pevnosti pri
mestečku Stropkov nespokojní uhorskí magnáti a cirkevní preláti ponúkli
účasť na zvrhnutí nezákonného kráľa Mateja z rodu Huňady a dosadení
poľského princa syna a budúceho poľského kráľa Kazimíra IV.
Jagelovského na uhorský trón, ktorého si na tajnom sneme vyvolili. Mikuláš
aj zo svojimi bratmi bol obozretný, mal v živej pamäti ako skočil jeho
svokor, ktorý sa pred rokmi pridal práve na opačnú stranu. Uvažoval, lebo
tu v pohraničí dvoch kráľovstiev sa ani inak nedalo. Mal záujem pridať sa
na zákonnú poľskú stranu, bol presvedčený, že tým len získa, zlákalo
ho to, lebo v prípade úspechu bude mať silnú pozíciu v kráľovstve. Od
prvopočiatku si dával pozor. Bál sa nových nemeckých hostí v Stropkove,
ktorí boli verní kráľovi Matejovi za jeho štedrosť, ktorú im ako
povolaným nemeckým kolonistom po vyplienení pohraničných žúp nedávnym
drancovaním českých zlodejov bezbožníkov, ktorí si hovorili bratríci
kráľ prejavil. Dnes, keď nechcel, aby tajnú misiu poľských rytierov niekto
z nepovolaných mestských ľudí videl musel byť zvlášť obozretný. Nesmel
dopustiť, aby tajnú misiu poľského kráľa aj keď nechtiac proti
nezákonnému uzurpátorovi uhorskej koruny kráľovi neprezradil skôr ako
vypukne. Pripravil všetko tak, aby dnešnou tajnou nočnou misiou
v rozbudovanej stropkovskej pohraničnej pevnosti nevzbudil nijakú pozornosť.
Do akcie zasvätil iba pár spoľahlivých ľudí, ktorým mohol on, Mikuláš
Perínsky, mocný veľmož stropkovského panstva veriť. Vedeli iba jeho
bratia, ktorí sa k nemu pridali, veliteľ hradnej posádky zbrojnoš Hugolín,
jeho dôverník po jeho boku stojaci Bartolomej a niekoľko oddaných a na jeho
milosť odkázaných vojakov z obrany hradu. Sluhov, ostatných nepotrebných
ľudí z hradu poslal na svoj nový dvorec do Prituľan mimo, kde bolo
potrebné pred blížiacou sa Veľkou nocou dokončiť kaplnku, ktorú sľúbil
novým kolonistom. Vo svojej obozretnosti riadil sa heslom „čím menej očí,
tým je to bezpečnejšie“, nezdôveril sa ani manželke, nechcel ju naľakať
dokedy nebude poznať celý plán.

Pokračovanie
Autor: Miroslav Majerník, apríl 2018

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter