Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Sprisahanci 13

pokračovanie poviedky
Cesta k vojenskému táboru pod Hatvanom bola skutočne prechádzkou a prebehla
pokojne tak ako to pod Šarišom sľuboval hlavný veliteľ Rzeszovský. Nikto
ich neohrozoval, za Košicami sa k presunu prilepilo niekoľko
nedisciplinovaných Maďarových vojakov, ktorí napadli zadný voj obslužnej
kolóny. Vojaci síce vyprovokovali malú potýčku, ale bojachtiví husári
kapitána Jakuba z Perínského bandeléria, zadná ochrana šíku ich včas
zbadala a bez boja zahnala na útek. Škody, ktoré narobili boli malé, okrem
jedného vozu s proviantom, ktorému sa ulomilo koleso a zostal pozadu a parom
ťažných volov nič viacej neukradli.
„Vojaci uvoľníte miesto nášmu pánovi“ vyzval kapitán Jakub svoju
jazdeckú kompániu, sediacu pri provizórnych stoloch jednej z narýchlo
postavených krčiem pozbíjaných len tak ledabolo z hrubých neotesaných
brvien zo slamenými strechami a ohniskom uprostred. Všade okolo vrava, smiech
a pokrikovanie rozjarených vojakov, ich sluhov a neraz aj pánov, všetci sa
svorne zabávali, nehľadiac na postavenie. Vojna, ktorá práve začala ich
stmelila k rovnosti, lebo tá si svoje obete nevyberá, majestát smrti je pre
všetkých rovnaký. Dočasné krčmy a domčeky predajných dievok tak ako to
sľúbil pod Šarišom hlavný veliteľ boli v celom okolí narýchlo
opevneného vojenského tábora. Postavili ich miestni šenkári a kupliari
prilákaní za dobrým kšeftom z celého blízkeho a vzdialenejšieho kraja,
aby smädní, unavení a lásky chtiví vojaci tu pod slávnym Hatvanom mali
pocit jedinečnosti svojho vojenského remesla. Krčmári čapovali vlastne
dorobené víno, pomocníci vzadu opekali vypasené barany, husi a sliepky,
polievali okakanou masťou, dievky a ženy roznášali, všetko to tu voňalo
vínom, pečeným mäsom a potom. Rozjarení muži, ale sem tam bolo počuť aj
vojenské ženy ako sa zabávali zo svojimi kumpánmi a všetci svorne utrácali
svoj krvavý žold, veď načo čakať, čo keď zajtra už bude neskoro.
Perinský odchádzajúc z bojovej porady veliteľov tejto čudnej vojenskej
výpravy, sám v dobrej nálade, sa nezdráhal, pristavil pri svojich vojakoch
oslavujúcich malé víťazstvo pri obrane šíku počas pochodu, prešiel okolo
stola, pozdravil sa s husármi, otcovský ich všetkých poklepal po pleci a
napokon si prisadol na uvoľnené miesto. Už to nebol ten prísny veliteľ, už
to bol jeden z nich, odkázaný na ich silu a odvahu.
„Hej ty starý šudiar, dones pre nášho vzácneho pána toho
nekrsteného,“ zvolal na šenkára Louckého z levického podhradia kapitán
Jakub a šenkár Loucky aj so svojou dohľadnou ženou Helenou nosil iskrivé
červené a pridal aj biele, ponúkol voňavú baraninu, ktorú za búdou
krčmou pripravovali jeho pomocnici. Víno sa prelievalo hrdlom smädných
vojakov a mastná pečienka im hladila chute, bojová nálada stúpala. Deň,
ktorý sa chýlil k večeru uvoľňoval ľudské pudy a kalil dobré mravy.
Miestni kupliari so svojimi dievkami, len tak v huniach prehodenými cez
plecia, pod ktorým v tenkých košieľkách ukrývali svoje hebké telo, boli
čoraz viacej dotieraví, vykrikovali, chválili svoj tovar. Dievčatá sa
usmievali, vytŕčali svoje biele nôžky spod ťažkých huni, tie
odvážnejšie podvihli aj košieľku, upotení a podgurážení muži, ktorí
počas ťaženia nestačili ani na ženu pozrieť, jasali.
„Vojaci,“ zakričal na rozjarenú Perínského kompániu hodujúcu pod
Louckého strechou jeden z ponúkajúcich kupliarov. „Mám pre vás extra
triedu,“ a ukázal na dve postavy za sebou zahalené v tureckých háboch,
„neobanujete, kúpil som ich od osmanského beja, ktorý ich priviezol až hen
z dajakej Nanúbie a len za dva zlatky pre všetkých a máte ich na celú noc,
neobanujete,“ zdôraznil svoju nevšednú ponuku kupliar. Veselí husári sa
nad ponukou kupliara okúňali, ale keď Perinský dvihol jednej z nich huňu a
zbadal tam nevšedné telo, neodolal.
„Máš ich ty starý zbojník, zajtra ráno si príď ku mne,“ zavolal na
kupliara veselý a teraz už aj zvedavý nad nevšedným tovarom Perinský.
„Platí,“ spečatil obchod kupliar, podstrčil zahalené postavy bližšie
k vatre uprostred zadymenej krčmy tak, aby ich bolo z každej strany dobre
vidieť, roztiahol ruky a ako kúzelník strhol z nich osmanský háv. Dve
ebenové krásky odeté v krátkych bielych košieľkach ladných tvarov
s radom bielych zubov v žiari plápolajúceho ohňa sa na nich usmievali.
Kompánia husárov a dav prizerajúcich sa rozjasal, „vivat Perinský“,
ozvalo sa zo všetkých strán od prekvapených divákov nad krásou dvoch
čiernych otrokýň.
„Môj pane, tak toto je vojna,“ v dobrej nálade vykríkol na svojho
veliteľa Mikuláša Perínského kapitán Jakub a ukázal na dve skoro nahé
čierne ako uhoľ ženské postavy uprostred stanu, ktoré nenápadne obkukovali
jeho prekvapení vojaci.
„Nebojujeme, krv neprilievame, dobré sme zaplatení a ešte toto.“
Perinský odvrátil hlavu od čiernych postav, prisunul sa bližšie
k Jakubovi, tak aby to v tom vyrvale ho spolusediaci kapitán dobré
počul.
„Priateľ môj a bude ešte lepšie, to ti vravím ja, tvoj pán“,
oťaženým jazykom sa mu snažil dôverne prihovoriť, čo sa bude diať,
„počúvaj kapitán o tri dni vyrazíme na Nitru…“
„Ako na Nitru, predsa na Budín máme nasmerované…“, oponoval mu
prekvapený Jakub.
„Hovorím ti, že na Nitru tak na Nitru, pred Budínom stojí vojvoda
Mikuláš Čutor, je pripravený na obranu kráľa Mateja a za nami sa
k Budínu od Košíc presúva Blažej Maďar, načo riskovať, priami stred
v poli, načo bojovať, krv prelievať, keď zvíťaziť môžeme aj
inakšie,“ vyzrádzal zatiaľ ešte tajné plány svojmu kapitánovi
Perinský. Jakub si prestal všímať krik svojich husárov keď začali
licitovať kto prvý obšťastni krásky, ktoré im zaplatil ich pán, prisunul
sa bližšie k svojmu pánovi a s údivom počúval geniálne plány hlavného
veliteľa kráľoviča Kazimíra a jeho uhorských spojencov porážky kráľa
Mateja.
„K Nitre máme cestu voľnú, bez prekážok, je tam bezpečný hrad, ktorý
má v rukách strojca tejto vojenskej výpravy nitriansky biskup Ján
z Čazmy, ten nás tam čaká so svojimi ozbrojenými prívržencami z Oravy a
celého Považia. Do týždňa tam dorazíme, odpočinieme si a spolu vyrazíme
k Ostrihomu, kde sa spojíme s uhorským prímasom arcibiskupom Jánom
Vítezom. Jeho armáda v počte dvetisíc mužov pôjde okolo Vysegradu po
jednej strane Dunaja a naša po druhej a pod Budínom udrieme. Kračun a Nový
rok oslávime veľkým víťazstvom v Budíne. Kráľovič Kazimír získa
korunu, my veľmoži dobré postavenie, nové majetky a vy vojaci bohatý
lup,“ presviedčal o dokonalom taktickom pláne hlavného veliteľa tejto
výpravy kapitána Jakuba jeho pán Mikuláš Perinský, až kým mu alkoholom
oťažená hlava neklesla do náručia jeho kapitána.
Pokračovanie v budúcom čísle
Autor: Miroslav Majerník, apríl 2018

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter