Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Sprisahanci 1

Prológ

V stropkovskom týždenníku Spektrum sa už objavili 2 poviedky miestneho
spisovateľa Miroslava Majerníka pod názvom Veľký oheň a Zrada rytiera
Andreasa. Prináša vám ďalšiu, v poradí už tretiu poviedku, ktorá je
venovaná Mikulášovi Perínskemu.

Prichádza 15. storočie a s ním aj „poľsko-uhorská vojna”,
v ktorej zápasili dvaja králi o trón. Stropkov sa od roku 1408 dostal do
rúk mocných magnátov z Perína. Mikuláš Perínsky spolu s jeho bratmi sa
zaplietli roku 1471 do sprisahania proti Matejovi Korvínovi, pretože
vzbúrenci si zvolili na uhorský trón syna vtedajšieho poľského kráľa
Kazimíra IV. Jagelovského, Kazimíra Jagelovského. Začiatkom októbra
1471 poľské vojská v počte približne 12 000 mužov pripravené dosadiť
Kazimíra za uhorského kráľa, vtrhli do Uhorska a Perínskovci, ako páni
Stropkova poskytli východným jednotkám prístrešie pre ich ďalšie vpády
do vnútra krajiny. Počas celého roku 1472 je Stropkov spolu s pevnosťou
v rukách poľského kapitána Jána Bieleho zo Sroczkowa. Koncom roka
1472 vojská z mesta odišli, ale v roku 1473 sa opäť objavujú
v Stropkove. Tentoraz bol ich veliteľom Ján Rzeszowski a ten si zo Stropkova
spravil svoj hlavný stan a z blízkej obce Bukovce svoj poľný tábor,
z ktorého jeho vojaci bez úspechu tiahli na Košice. Koncom roka sa situácia
mení. Mikuláš Perínsky zmenil stranu a pridal sa k Matejovi Korvínovi,
ktorý Mikulášovi a Stropkovčanom odpustil zradu a Mikulášovi vrátil
skonfiškované majetky. Taktiež ani príkaz Mateja Korvína na zbúranie
stropkovskej pevnosti sa nezrealizovalo.
Musíme zdôrazniť, že ide o vymyslené príbehy, no založené na reálnych
postavách a udalostiach. Predstavujeme vám zároveň tretiu poviedku pod
názvom Sprisahanci, ktorá bude mať svoje pokračovania.
Zdroj: BEŇKO, Ján a kol.: Stropkov. Martin: Vydavateľstvo Gradus,
1994, s. 320, ISBN 80-901392-5-6, str. 45.

MsÚ – Mgr. Ľuboslav Šmajda

Sprisahanci

Tajná misia
Nezvykle mrazivé ranné brieždenie končiacej sa dlhej zimy v roku
1471 donútilo hradného pána Mikuláša k pohybu. Jemná ľadová inovať zo
škvrnami primrznutého snehu mu pod ťažkými okovanými čižmami s každým
aj keď opatrným krokom vŕzgala. Nedočkavé prešľapovanie po čerstvom
drevenom lešení pristaveného len minulého leta k dokončenému južnému
obrannému múru sa mu zdalo nekonečné. Dubové, na hrubo otesané brvná
zakotvené do kamenného muriva slúžiace novobudovanému opevnenému hradu
k jeho dokonalejšej bezpečnosti a v prípade napadnutia aj lepšej obrane
každým jeho krokom zaduneli, vytvárajúc jeden identifikovateľný zvuk
v tejto rannej tíšine. Zastal, monotónny zvuk jeho dvojhlasných krokov sa
za poslednou ozvenou ponoril dostratena, načúval, očami sledoval južné
predpolie hradu, po ktorom viedla stará furmanská cesta od Prešova. Nič čo
by pripomínalo vzdialený dupot konských kopýt nepočul, nevidel, dohodnutý
svetelný signál stále neprichádzal. Nočné čakanie na niekoho neznámeho
koho predtým nikdy nevidel, ktoré malo rozhodnúť o jeho ďalšom osude ho
deprimovalo, zastal, načúval stále nič a nový deň sa blíži.
„Čo keď je to všetko iba pasca, aby ho zničili jeho nepriatelia na
kráľovskom dvore a posol, ktorý priniesol správy o príchode nočnej misie.
Nastražili to tí noví v mestečku, ktorých tu za dobré služby pre
Uhorskú krajinu na jeho majetky poslal kráľ“. Po rôznych protivenstvách
s kolonistami, ktorí na jeho panstve presadzovali svoje zvyky často sa
dostával do sporov. Bol presvedčený, že nemecký kolonisti na čele z ich
dedičným šoltýsom Jakubom Dittelom ho nenávidia… “, „dosť, dosť“,
uhýbal úvahám, zhrozil sa pri myšlienke, žeby to bola pravda, ale čierny
mrak neistoty ho stále znepokojoval, otriasal ním strach z budúcnosti.
„Nie, nie…, to nemôže byť podraz, čosi by sa už v mestečku medzi
mojimi ľuďmi šuchlo, keby predsa tí druhí pripravili zradu“, sám seba
ubezpečoval, že to nemôže byť pravda, že sú to fantázie jeho mysle.
Znovu a znovu si opakoval to, čo už bolo rozohráte musí dokončiť. Jasne si
uvedomoval, že týmto činom sa stáva zradcom kráľa, tým neohrozuje iba
život svoj, životy svojich potomkov, ale aj budúcnosť svojho rodu.
Povinnosť a šľachtická česť mu diktovala necúvnuť, ale rozum sa mu sále
priečil. Už niekoľkokrát oľutoval, že prikývol na toto dobrodružstvo
s nejasným koncom.

Pokračovanie
Autor: Miroslav Majerník, apríl 2018

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter