Na jar v roku 1940, Rudolf Hőss, ako veliteľ koncentračného tábora
v Dachau a jeden z významných členov strany NSDAP, zložiek SS, dostal
rozkaz od Reichsfűhrera SS, aby odcestoval do Poľska a prebudoval bývalé
poľské delostrelecké kasárne na koncentračný tábor.
Tento tábor sa mal volať Osvienčim, podľa najbližšieho mestečka.
Tábor sa mal rozprestierať na omnoho väčšej ploche ako poľské
delostrelecké kasárne a mal zahŕňať ešte ďalší, osobitne oddelený
tábor neďaleko obce Birkenau. Najprv sa bolo treba postarať o vyčistenie
kasární, pretože boli zamorené hmyzom. Hőss dostal k dispozícii komando
poľských vojnových zajatcov, aby mohol postaviť strážne veže a natiahnuť
ostnatý drôt okolo obidvoch táborov, ktoré mali ostať oddelené. Osvienčim
bol určený pre židovských väzňov a Birkenau pre vojnových zajatcov.
Čoskoro sa Hőss dozvedel štátne tajomstvo, ktoré vyplývalo z prejavu
Adolfa Hitlera, kde Fűhrer nariadil definitívne vyriešiť židovskú otázku
v Európe. Na túto úlohu vybrali tábor Osvienčim a to preto, lebo sa tu
stretávajú štyri železničné trate a je ľahko prístupný pre transporty.
Okrem toho krajina je málo obývaná a poskytuje preto priaznivé podmienky na
vykonanie tajnej operácie…
17. novembra 2008, v Deň boja za slobodu a demokraciu, zorganizovalo ABC CVČ
v Stropkove pre širokú verejnosť poznávací výlet do Poľského mesta
Oswienčim, kde sme si túto strašnú tragédiu spoločne pripomenuli. Zo
Stropkova sme vyrazili už v skorých ranných hodinách. Na cestách neboli
žiadne dopravné zápchy a povrch ciest bol celkom suchý, tak sme si vytvorili
časovú rezervu, ktorú sme využili na obhliadku neďalekého mesta Wadowice.
V tomto meste sa narodil pápež Ján Pavol II. Prešli sme sa aj okolo jeho
domu a navštívili sme Bazyliku sv. Panny Márie. Po prehliadke Wadowíc sme sa
presunuli do Oswienčimu, kde na nás čakala naša sprievodkyňa, ktorá po
celý čas prehliadky veľmi zaujímavo a pútavo rozprávala o všetkých
udalostiach ktoré sa tam stali. Už pri vstupe do areálu koncentračného
tábora a myslím si, že aj po celý čas prehliadky, mal každý z nás
čudné zvieranie pri srdiečku a asi aj slzu v očiach…
Všetci, ktorí sme tam boli, v kútiku duše dúfame a veríme, že sme sa
ľudstvo už poučilo a že sa už nikdy viac nebudú páchať takéto zverstvá
na ľuďoch.
-abccvc-
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |