Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum
Vyhľadať
Close this search box.

Rusínov pozdravili prezidentka i premiér SR

Začiatkom júla sa
v ľubovnianskych kúpeľoch uskutočnil už XV. Svetový kongres Rusínov (XV.
Свiтовый конґрес Русинiв), ktorý spravidla každé dva roky
zasadá v niektorej z domovských krajín Rusínov (SR, ČR, Poľsko,
Ukrajina, Maďarsko, Rumunsko, Srbsko, Chorvátsko, USA a Kanada; podanú
žiadosť majú aj Rusíni z Ruskej federácie). Takmer 200 delegátov a
hostí prostredníctvom svojich zástupcov pozdravili Zuzana Čaputová,
prezidentka SR, ako aj Peter Pellegrini, premiér SR. Vo svojich srdečných
pozdravoch sa dotkli i sociálnych a ekonomických problémov
severovýchodného Slovenska, ktoré negatívne vplývajú aj na rusínsku
populáciu.

Ďalšími ctenými hosťami boli Peter Krajňák – štátny tajomník
Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, Emília Antolíková –
vedúca odboru kultúry Prešovského samosprávneho kraja (PSK), Peter
Sokol – prednosta Okresného úradu Stará Ľubovňa, Ľuboš Tomko –
primátor Starej Ľubovne, ale aj Olena Papuga – poslankyňa srbského
parlamentu.
Kongresu sa zúčastnili Rusíni z celého severovýchodného Slovenska,
napríklad z Klenovej, Sniny, Humenného, Radvane nad Laborcom, Volice,
Medzilaboriec, Habury, Paloty, Makoviec, Svidníka, Nižnej Jedľovej,
Beloveže, Bardejova, Becherova, Chmeľovej, Kyjova, Jakubian, Jarabiny,
Kamienky, Malého Lipníka, Starej Ľubovne, Závadky či Prešova.
Na úvod prvej plenárnej časti rokovania bola odovzdaná Cena Vasiľa
Turoka-Heteša, prvého predsedu tejto organizácie a známeho dramaturga
Divadla Alexandra Duchnoviča v Prešove. Laureátmi sa stali Anna Kuzmiaková
(SR), dlhoročná rusínska aktivistka, redaktorka rusínskej tlače а Ivan Pop
(ČR), historik špecializujúci sa na dejiny Podkarpatskej Rusi.
Súčasťou kongresu boli aj celonárodne oslavy Dňa Rusínov, ktorými
nadväzujeme na masové oslavy Dní rusínskej kultúry z medzivojnového
obdobia. Tie sa tentoraz uskutočnili v obci Kamienka, kde návštevníkov
prišiel osobne pozdraviť aj Béla Bugár, podpredseda NR SR. Oslavy začali
panychídou odslúženou grécko-katolíckym otcom duchovným Františkom
Krajňákom, členom Spolku sv. Jána Krstiteľa (Общество св.
Йоана Крестителя), ktorý tiež informoval o ukončení prác na
prekladoch štyroch Evanjelií (Тетраеванґеліе) do rusínskeho
jazyka. Po položení kvetov k pamätníku padlým v I. a II. svetovej vojne,
pokračovali oslavy spoločným manifestačným sprievodom obcou. V miestnom
amfiteátri nasledoval slávnostný program za účasti Barvinku z Kamienky,
Čerhovčana z Bardejova či Makovičky zo Svidníka.
Počas kongresu zasadali pracovné skupiny pre jazyk, históriu, kultúru,
masmédiá a turizmus, ktoré majú na starosti propagáciu Rusínov, vydávanie
kníh, organizáciu kultúrnych podujatí či detských táborov, ale aj
aktívnu obhajobu rusínskych záujmov, ako napríklad vytrvalá snaha
o zrovnoprávnenie Rusínov na Ukrajine. V rámci kongresu zasadalo aj IX.
Svetové fórum rusínskej mládeže (ІХ. Світове форум
русинской молодежі), ktoré si do svojho čela zvolilo Petra
Jarinčíka, predsedu aktívnej mládežníckej organizácie molody.Rusyny
(молоды.Русины). Ide o združenie s pobočkami vo viacerých
slovenských mestách (napr.: Bratislava, Košice, Prešov) poskytujúce
zázemie predovšetkým rusínskym študentom a pracujúcej mládeži. Medzi ich
najvýznamnejšie aktivity a podujatia patria rusínske plesy a zábavy, tábory
pre mladých, výučba rusínčiny, rusínska knižnica, opekačky či festival
Rusínska vatra.
V záverečnej rezolúcii XV. Svetového kongresu Rusínov účastníci
vyjadrili znepokojenie nad denacionalizáciou Rusínov cez cirkevné obrady,
napríklad slovakizáciou v SR. Rovnako apelovali na Ukrajinu, aby sa zaradila
medzi ďalšie demokratické krajiny a tiež uznala na svojom území Rusínov
ako samostatnú národnosť. A hádam najdôležitejším cieľom kongresu je
posilnenie rusínskeho povedomia cez sčítanie obyvateľstva v roku 2020 na
Ukrajine a v roku 2021 v členských štátoch EÚ, vrátane Slovenska.
Práve to bude ideálny priestor na prihlásenie sa k rusínskej národnosti.
Počty Rusínov majú totiž stúpajúcu tendenciu a tiež sa dokážu presadiť
aj na celoslovenskej úrovni.
Pozitívnu propagáciu Rusínov prezentujú v masmédiách Michal Hudák či
Marián Čekovský, ktorí sú žiadanými umelcami v každej zábavnej
televíznej relácii. Do plejády spevákov hrdo hlásiacich sa k svojim
rusínskym koreňom patria Kristína, Ivan Tásler či Igor Timko. Rusínsky
folklór v podaní Ondreja Kandráča, Štefana Šteca, Rusínskeho tria,
Ruthenie z Bratislavy či Poľany z Jarabiny je ozdobou nie jedného festivalu
či televíznej show. Preto je skutočne ideálny čas, aby sme túto pozitívnu
vlnu využili a pomohli tak aj nášmu mestu, obci, regiónu a rusínskemu
národu pri najbližšom sčítaní obyvateľstva v roku 2021.
V tejto súvislosti je vhodné spomenúť aj slová pravoslávneho otca
duchovného, profesora Milana Gerku, ktorý počas svojho vystúpenia na XV.
Svetovom kongrese Rusínov, okrem iného, povedal: „Ak chceme
kultúrne a duchovne správne žiť, je potrebné chrániť svoju identitu a
učiť mládež, aby poznala kultúrne a duchovné korene svojho národa. Aby
mladí ľudia rozumeli týmto hodnotám, prijali ich, rozvíjali a hľadali
možnosti, perspektívy svojho rozvoja a duchovného rastu. Žijeme
v spoločnej Európe. Život kladie za potrebu, aby sme všetci, starší aj
mladší, spoznávali aj cudzie kultúry. No je nutné, aby každý človek
dostatočne rozumel najprv svojej kultúre, a potom s láskou, no kriticky,
prijímal to, s čím sa v každodennom živote stretáva. Bez dobrého
poznania a lásky svojej identity človek v záplave informácií sa môže
veľmi ľahko stratiť a splynúť s konzumným davom. Ak nepozná svoju
vlastnú kultúru, potom nemôže ani správne pochopiť a tešiť sa
z poznatkov bohatstva iných národov. Taký človek dostáva sa do labyrintu,
v ktorom blúdi a nepozná ozajstnú hodnotu vlastného života, ani života
iných. Nech Boh žehná každému, kto pracuje na poznávaní, prežívaní a
rozvoji svojho národa a vlasti.“

Záverom treba dodať, že ďalší Svetový kongres Rusínov sa uskutoční
v Poľsku (на Лемковинї), pravdepodobne v Krynici a v medziobdobí
ho povedie Svetová rada Rusínov so staronovým predsedom Štefanom Ljavincom
z Maďarska či jej členom Martinom Karašom reprezentujúcim Rusínsku obrodu
na Slovensku.
XV. Svetový kongres Rusínov sa mohol zrealizovať aj vďaka finančnej podpore
Fondu na podporu národnostných menšín, príspevku z rezervy predsedu vlády
SR Petra Pellegriniho a predsedu PSK Milana Majerského.
Jozef Badida

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter