Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Rómskej problematike sa vedenie mesta Stropkov intenzívne venuje

Pracovníci
arcidiecéznej charity a terénni sociálni pracovníci v zrekonštruovanom
komunitnom centre v Stropkove realizujú aktivity v oblasti vzdelávania,
voľného času, krúžkovej činnosti a poskytujú špecializované sociálne
poradenstvo určené rómskej komunite. Komunitné centrum dosahuje dlhodobo
pozitívne výsledky v práci s rómskou komunitou. Svoje služby poskytujú
tisícke klientov.

„Hneď po nástupe po voľbách v roku 2014 sme sa venovali
problematike rómskeho komunitného centra. Mali sme množstvo podaných
projektov, z ktorých väčšina bola úspešná. Projekt Komunitné centrum
bol rozostavaný, nám sa podarilo dokončiť, čo začal náš predchodca. Dnes
môžeme povedať, že v spolupráci s arcidiecéznou charitou máme funkčný
subjekt, ktorý je veľkým prínosom pre naše mesto. Dôležité je v tejto
súvislosti pripomenúť aj terénnu sociálnu prácu. Máme 5 aktívnych
členov terénnej sociálnej práce na pôde nášho mesta,“

uviedol primátor mesta O. Brendza.
Zámerom projektu je zlepšenie sociálnej situácie ľudí ohrozených
sociálnym vylúčením. Terénni sociálni pracovníci poskytujú pomoc
obyvateľom, ktorí sa ocitli v sociálnej a hmotnej núdzi, nezamestnaným,
či rodinám s malými deťmi a seniorom s osobitným zreteľom na
segregované a sociálne vylúčené komunity. Cieľom je tiež zlepšenie ich
možností vstupu na trh práce, zlepšenie prístupu k poskytovaným službám
a komplexná integrácia do spoločnosti.
„Boli sme tiež úspešní v projekte MOPS, kde sme získali
maximálny možný príspevok a podporu s dotáciu MOPS na obdobie 3 rokov
v počte 8 členov,“
doplnil O. Brendza.
Z čiastkových projektov, do ktorých sa mesto zapojilo, bolo mesto úspešné
s požiadavkou finančného príspevku na infraštruktúru Pod Lačšíkom.
Z požadovanej sumy 15 000 eur bola mestu priznaná suma 7 tisíc eur, ktorá
bude použitá na rekonštrukciu prístupových ciest a chodníkov v osade
Laščík, kde bude aj mesto Stropkov účastné na spolufinancovaní.
Opakovane sa uskutočnila deratizácia a dezinfekcia na ulici Orgovánovej a
ulici Mlynskej. Mesto Stropkov nebolo úspešné so žiadosťami o likvidáciu
čiernych skládok v rokoch 2015, 2016 a 2017.
„Pri tejto téme treba konštatovať, že sme požadovali
likvidáciu čiernej skládky v osade Laščík, keďže sme vlastníkmi
pozemkov. V osade Za jarkom to však nebolo možné, keďže jednou z príloh
žiadosti je aj doklad o vlastníctve pozemkov. Žiaľ, mesto nebolo
úspešné, aj keď boli projekty detailne a kvalitne spracované a
pripravené,“
uviedol primátor.
Rómskej problematike sa mesto Stropkov venuje intenzívne a ako ďalej
primátor mesta uvádza prácu mesta a bývalého primátora nikdy
neznehodnocoval skrz rómsku problematiku.
„Nevyužívam situáciu, biedu a chudobu tejto komunity, aby som
podnecoval vášne verejnosti, preto som v rámci regionálneho dňa VSD a. s.
využil príležitosť pozvať Petra Jendrála z Úradu splnomocnenca vlády SR
pre rómske komunity aj na MsZ, ktoré sa konalo minulý týždeň, aby sa
diskutovalo verejne a otvorene, aby sa riešili otázky rómskej problematiky
nie cez sociálne siete, prípadne iné média,“
priblížil O.
Brendza.
„Poslaním Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity je
to, aby sme naozaj efektívne riešili rómsku problematiku a mesto Stropkov
môžem hodnotiť len pozitívne čo sa týka práce s rómskymi
komunitami,“
uviedol Peter Jendrál.
A ďalej dodáva, že mestu Stropkov v roku 2017 pomohli k zriadeniu
miestnej občianskej poriadkovej služby.
„Činnosť MOPS bola primátorom mesta zhodnotená pozitívne, čo
nás nesmierne teší.

Práca s rómskymi komunitami je dlhodobá a netreba ju
podceňovať. Samotný štát aj Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske
komunity ponúka veľa možností ako túto problematiku komplexne riešiť a
tam, kde je vôľa poslancov a primátora je všetko možné. Osobne viem byť
nápomocný, ak môžem veľmi rád pomôžem,“
doplnil P.
Jendrál.
V meste Stropkov je problémom číslo jeden bývanie. Doteraz bolo možné
tento problém riešiť cez štátny fond rozvoja bývania, ktorý financoval
výstavbu bytov v pomere 30% ku 70%. Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske
komunity chystá výzvu pod názvom „prechodné bývanie“ so spoluúčasťou
samosprávy vo výške 5%.
Ako Peter Jendrál uvádza nejde o byty darované zdarma, ale o byty
nájomné, za užívanie ktorých budú nájomcovia riadne platiť a za ktoré
budú riadne zodpovední. V prípade akéhokoľvek poškodzovania budú
konkrétne osoby sankcionované.
Problémov a otázok zdá sa nie je málo, preto je dôležité určiť priority
a nájsť systém. Potrebné je riešiť aj oblasť školstva, či otázku
likvidácie čiernych skládok. Chystá sa totiž zavedenie povinnej školskej
dochádzky od 5 roku veku dieťaťa. Pre deti zo sociálne znevýhodneného
prostredia by táto veková hranica mala byť posunutá na tretí rok veku
dieťaťa.
„Čo sa odpadu týka, nateraz boli všetky financie vyčerpané a
táto výzva už nanovo prijatá nebude. Ďalšou z možností pri riešení
otázky „odpadu“ je súčinnosť Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske
komunity, mesta Stropkov a Ministerstva životného prostredia, zatiaľ
v rovine diskusie s cieľom hľadania riešenia,“
uviedol P.
Jendrál.
Poslanec MsZ J. Šimko sa zapojil do diskusie a prišiel s návrhom, aby sa
uskutočnilo odborné fórum, aby bola zriadená komisia so všetkými, ktorých
sa problém rómskej komunity týka. Súhlas s návrhom vyjadril aj prítomný
Peter Jendrál i vedúci komunitného centra v Stropkove a poslanec MsZ D.
Hubáč.
“Bol som označený za človeka, ktorý má v tejto oblasti asi
najviac skúsenosti. Je potrebné komunikovať so zástupcami miestnej komunity.
Oni sú tí, ktorých sa táto problematika bezprostredne týka. Na jednej
strane je potrebné vypočuť si ich a na druhej strane to, čo sú oni ochotní
urobiť preto, aby sa situácia zlepšila, hlavne ak hovoríme konkrétne
o osade Za jarkom, tak je to veľmi potrebné. V minulosti sa už realizovali
viaceré aktivity, či už za účasti Služby, m.p. alebo samosprávy v roku
2010, kedy sa uskutočnilo čiastkové riešenie problému s odpadom. Prešlo
niekoľko rokov a problém s odpadom je tu znova. Som teda za to, aby sa tieto
veci riešili systematicky a zdôrazňujem, že je potrebné byť v tejto veci
jednotní, aby bolo možné nielen problém s odpadom, ale všetky tieto
problémy raz a navždy vyriešiť. Je našou úlohou, aby sme sa spoločne
navzájom vychovávali vo vzťahu k Rómom, ale aj opačne. Musíme sa naučiť
spoločne žiť, čo sa dá docieliť len vzájomnou výchovou,“

povedal D. Hubáč.
Kvalita vzájomných vzťahov medzi majoritnou a minoritnou spoločnosťou je
poznačená dlhodobo vysokou intenzitou negatívnych postojov majoritnej časti
spoločnosti, ktoré pramenia z predsudkov, ale tiež aj zo skúsenosti
s Rómami. Je však ale nutné podotknúť, že ešte stále sa všade nájdu
disciplinovaní, kultivovaní a milí ľudia, ktorí si svoje občianske
povinnosti plnia a spolunažívanie občanov nijako nenarúšajú.

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter