„Miestny národný výbor vo Veľkej Domaši oznamuje všetkým
občanom, že plánovaná výstavba priehrady na rieke Ondava sa predsa
uskutoční. Vyzývame všetkých občanov, aby oznámili MNV svoje rozhodnutie,
kde chcú pracovať a bývať,“ zaznelo z obecného rozhlasu a
tak sa to celé začalo…
Toto vodné dielo bolo postavené v rokoch 1962 až 1966 so zámerom
regulácie nepriaznivých prietokov rieky Ondavy. Vody priehrady zaplavili
šesť obcí.
Dobrá nad Ondavou bola jednou zo zatopených obcí a
jej prvá písomná zmienka pochádzala z roku 1363, kedy sa rozdelili dediny
na hradnom panstve Čičava medzi šľachticov z Rozhanoviec. V priebehu
14. a 15. storočia sa do dediny prisťahovalo nemecké a valašské,
rusínske obyvateľstvo. Pravoslávni Rusíni mali v obci v 16. storočí
vlastný kostol a svojho baťka. Prvý písomný doklad o katolíckom kostole a
farárovi Ondrejovi pochádza z roku 1507 a jeho najstaršie časti
pochádzajú zo 16. storočia. Od druhej polovice 16. storočia pôsobili
v tamojšom kostole evanjelickí farári augsburského vierovyznania. Niekedy
v polovici 18. storočia sa kostol stal opäť rímskokatolíckym.
Prvá písomná zmienka o jednej z ďalších zatopených obcí
Kelča je z roku 1404, no listina odkazuje na roky
1342 – 1382, obdobie vlády Ľudovíta I. Veľkého. Pri krajinskej ceste
vedúcej cez Kelču bola zriadená mýtna stanica, doklad ktorého pochádza
z roku 1577. Prvá správa o katolíckom kostole v Kelči pochádza z roku
1741. Spomína sa v rukopise Mateja Bela o Zemplínskej stolici. Zemepánom
bol Michal Pethö. Kostol, ktorý sa zo zatopenej obce zachoval dal postaviť
barón Wolfagang Véčei v roku 1780. Ide o barokovo-rokokový kostol
zasvätený sv. Štefanovi a autorom projektu bol Gašpar Urlespacher.
Prvá písomná zmienka o Veľkej Domaši pochádza
z roku 1317. Tento majetok spolu s ďalšími odobraný Petrovi Petenovi
kráľom Karolom Róbertom a daroval ich Mikčovi, synovi Michala z rodu
Ákoš. Prvé doklady, že kostol existoval sú z roku 1598, no dá sa
predpokadať, že existoval v obci už pred 16. storočím. Od konca
16. storočia až do začiatku 18. storočia v ňom pôsobili evanjelickí
farári augsburského vierovyznania a vieme, že ešte v roku 1666 bol
drevený.
Zatopené boli tiež obce Trepec, Petejovce a Valkov. Cestou z obce Nová
Kelča smerom do Stropkova je pôvodný cintorín po zatopenej obci Petejovce
s prekrásnym pamätníkom od rodáka architekta Juraja Havaja.
Domaša je výnimočná tým, že má tajomné zátoky a vždy iný pohľad na
pobrežnú scenériu a vodnú plochu. Domaša poskytuje veľmi dobré podmienky
na rekreáciu a vodné športy. Je ideálnym miestom aj pre hubárov, či
milovníkov lesných prechádzok.
Ťažiskom rekreačnej oblasti Domaše je stredisko Valkov, ktoré je rozdelené
na dve časti a ponúkajú upravené pláže, parkoviská, ubytovanie
i požičovňa športových potrieb.
V lokalite Dobrá sú možnosti stanovania a kempovania a ako jediná má
možnosti celoročného prevádzkovania vo forme zjazdárskych tratí pod
lyžiarskym vlekom, sú tu trasy aj pre lyžiarsku turistiku.
Najväčšiu pláž a rozsiahly autokemping má stredisko Poľany, kde sa
každoročne organizujú jachtárske preteky. S lokalitou Poľany je poľnou
cestou prepojené stredisko Holčíkovce, ktoré je vyhľadávané najmä
rodinami s deťmi.
Stredisko Nová Kelča poskytuje veľa priestoru pre voľné stanovanie a jej
rekreačným zázemím je polostrov Krym. Zo zatopenej obce Kelča je zachovaný
pôvodný dvojvežový kostol z roku 1780, ktorý je na priečelí vyzdobený
rokokovou ornamentikou.
Stredisko Turany nad Ondavou je využívané len príležitostne.
Prioritou vodného diela Domaša je protipovodňová ochrana, cestovný ruch a
jeho rozvoj.
-ľš,af-
Zdroje:
http://mapire.eu/en/
http://www.ohrozenekostoly.sk/…tefana-krala
ULIČNÝ, Ferdinand: Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Michalovce:
Občianske združenie Zemplínska spoločnosť, 2001, s. 760, ISBN
80-968579-1-6
https://vimeo.com/78741329
![]() |
![]() |
![]() |