Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Recepty, príbehy a spomienky…

O. Džupinková:
„Nechceme, aby tajomstvá kuchyne Rusínov zapadli prachom…“

Rusíni sú treťou najpočetnejšou národnostnou menšinou na Slovensku.
Hrdo sa k nim hlási aj Oli Džupinková, ktorá pochádza z obce Pichne
v sninskom okrese. Momentálne pracuje už sedem rokov ako moderátorka
spravodajstva a dopravného servisu v rádiu Expres. Popri svojom náročnom
povolaní sa jej podarilo ešte minulý rok vydať knihu Mamina rusínska
kuchyňa.

Motiváciou bol jej spoločný výlet s kamarátmi z Bratislavy domov na
východné Slovensko do obce Pichne. „Organizovali sme množstvo
výletov po okolí. Moja mama mala vždy navarené a vždy bol plný stôl
našich dobrôt – pirohy, mačanka, holubky, gugeľ a mnohé iné. Obed
i večera obsahovali niekoľkochodové menu. Kládli mnoho otázok, takmer
žiadne z tých jedál nepoznali. Pýtali recepty a prosili mamu, aby prišla
variť do Bratislavy,“
zaspomínala Oli Džupinková s úsmevom
na úplný začiatok vzniku tejto jedinečnej knihy. Jedným z týchto
kamarátov bol aj žilinský rodák Peter Šuchtár, ktorý miluje dobré jedlo
a dizajn a bez ktorého spolupráce by táto kniha určite nevznikla.
„Jedného dňa sme sa rozprávali o tom, prečo nedať všetky
tieto recepty dokopy. Oslovili sme skvelého fotografa Jána Štovku, ktorý má
tiež rusínske korene a ktorý ani na minútu nezaváhal. Vďaka nemu vznikli
všetky krásne fotografie v knihe. Musím povedať, že všetky tieto jedlá
uvarila a pripravila moja mama,”
prezrádza ďalej O.
Džupinková.
Od prvotnej myšlienky až po vydanie knihy prešli štyri roky.
Najintenzívnejší bol posledný polrok pred jej vydaním.
„Odozva na túto knihu je skvelá. Priznám sa, že som mala
veľký rešpekt, keď sme spúšťali crowfundingovú kampaň, pre ktorú sme
sa rozhodli z toho dôvodu, že sme do toho išli bez vydavateľstva a všetko
sme robili a hradili sami,“
povedala a dodala, že napriek tomu,
že všetko bolo pripravené do posledného detailu, netušili, ako to celé
dopadne a ako bude na knihu reagovať široká verejnosť.
„Od prvej minúty, čo sa kniha dostala vonku, reakcie boli a
stále sú úplne krásne a úžasné. Nie je to len obyčajná kuchárska
kniha. Je to dizajnová kuchárska kniha v troch jazykoch, v bielom plátne a
so špeciálnym povrchovým obalom, na ktorom sa nachádza zdigitalizovaná
výšivka z rusínskych obcí v sninskom regióne,“

priblížila dizajn knihy a dodala, že po výšivke z konkrétneho kraja
dokonca pátrali u folkóristov a odsledované boli aj staré babkine výšivky
na obrusoch. Rusínsku výšivku zdigitalizoval Tomáš Kompaník.
„Musím povedať, že sa mi dizajn knihy veľmi páči. Je naozaj
minimalistický, obsahuje len jednoduchý krížikový vzor. Aj týmto je kniha
výnimočná. Jednotlivé kapitoly a recepty sú písané tak, že v nich
spomínam na svoje detstvo, na prázdniny, na zážitky s konkrétnym receptom.
Mnoho ľudí sa pri listovaní vrátilo do detstva tak ako ja,”

prezrádza Oli, ktorej prázdninové dobrodružstvo boli vždy spestrené
dobrotami starých rodičov.
Od novembra 2018, kedy bola kniha vydaná, sa veľa ľudí doslova stotožnilo
s obsahom knihy, s príbehmi, osobnými spomienkami i s receptami a
fotografiami.
„Kniha nie je len moja moja. Vydali sme ju spolu s Petrom
Šuchtárom, ktorý nie je Rusín a mojou mamou. Sú to recepty z jej zošita a
z hlavy, ale konzultovali sme to aj s ďalšími členmi rodiny. Na
spoluprácu sme oslovili ľudí, ktorých prácu si nesmierne vážime a
ktorých práca sa nám veľmi páči. Od fotografov cez dizajnérov až po
jazykových korektorov, prekladateľov. Je to dôkaz toho, že na Slovensku
máme veľa kvalitných a šikovných ľudí v každej oblasti, ktorí dokážu
vytvoriť v podstate obyčajnú kuchársku knihu, ktorá sa stane
neobyčajnou,“
hovorí O. Džupinková, ktorá túto knihu
vníma tiež ako ďalší kúsok veľkej skladačky rusínskej národnostnej
menšiny na Slovensku. Mamina rusínska kuchyňa je pre O. Džupinkovú určite
srdcovkou.
„Do tohto projektu som išla aj preto, že Rusíni žijúci na
Slovensku už veľmi dlho sú národnostnou menšinou, o ktorej by sa malo
vedieť. Ľudia predsa najradšej spoznávajú svoju kultúru a korene cez jedlo
a hudbu,“
dodáva s úsmevom.
Kniha je rozdelená do kapitol s príbehmi , ktoré súvisia s konkrétnym
receptom. Za zmienku určite stojí kapitola Leto na dedine , v ktorej sa
píše aj o pravoslávnom mníchovi Ignatijovi Čokinovi, ktorý bol strýkom
starého otca Oli Džupinkovej a ktorý na kopci v obci Uličské Krivé
postavil v 60. rokoch minulého storočia s pomocou miestnych obyvateľov
tzv. skit. Ide o trojposchodový objekt na spôsob atoských mníchov. Ignatij
Čokina je pri ňom aj pochovaný. „V auguste sa na tomto mieste
slúži odpustová slávnosť. Vždy v ten deň naša rodina hostila
pravoslávnych kňazov, pripravovali sa jedlá, ktoré mal Ignatij rád –
bezmäsitý boršč, rybacia nátierka a fazuľový šalát s cviklou. Až
v dospelosti som pochopila ako vážený bol tento človek. Ľudia, ktorí
tohto mnícha zažili, verili v jeho modlitby. Mal veľmi ťažký život,
napriek tomu vždy hovoril, že by sme si mali pomáhať a mali by sme si
odpúšťať. Tým, že sme zaradili tieto jeho obľúbené recepty do knihy,
sme mu vzdali poctu. Celý tento príbeh o ňom je autentický,
sprostredkovaný mojim starým otcom,“
prezradila Oli.
Všetky recepty v knihe si dokážeme pripraviť zo surovín, ktoré si naši
predkovia vždy vypestovali a zabezpečili sami. Typické sú huby z lesa,
zemiaky a kapusta z poľa, mlieko, tvaroh a smotanu od kravy, či vajíčka od
sliepok. Naši predkovia boli veľmi sebestační. „V dnešnej
dobe sú tieto recepty ekonomicky výhodné, jednoduché a zo základných
surovín. Ochucuje sa len soľou, čiernym korením a mletou
paprikou,“
myslí si O. Džupinková, ktorá dodáva, že svoje
korene môžeme poznať aj cez jedlo. „Nechceme, aby tajomstvá
kuchyne Rusínov zapadli prachom. Je to odkaz pre ďalšie generácie, aby po
nás niečo zostalo, aby ľudia vedeli, že sme niečo také mali, že sme takto
fungovali a toto sme zažívali – pomáhali sme starým rodičom na poli,
jedna babka piekla v pahrebe zemiaky, druhá nám na raňajky robila šepky
z kyslého mlieka a mnohé iné,“
dodáva a teší sa z toho,
že všade sú ľudia, ktorí udržiavajú svoje zvyky a tradície. Aj Slováci
žijúci v zahraničí si touto knihou môžu pripomenúť svoje korene. Kniha
určite nie je určená len Rusínom. „Neprišli sme s niečím
novým, to všetko tu už bolo, len sme to dali do nového šatu pre ďalšie
generácie,“
uzatvára svoje rozprávanie O. Džupinková a my
jej prajeme hlavne pevné zdravie. Zároveň vyjadrujeme veľkú vďaku za
knihu, ktorá na našom trhu určite chýbala.

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter