Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Reakcia primátora na petíciu za zrovnoprávnenie škôlok i obvinenie z rabovania rozpočtu

Pred tým, ako sa budem venovať jednotlivým témam, musím sa vyjadriť
k ich pozadiu. Tak petíciu, ako aj šírenie dezinformácií ohľadne
mestského rozpočtu vnímam ako ďalšiu z politických aktivít
neúspešného stropkovského komunálneho politika Jozefa Vengloviča a jeho
snahu o prezentáciu svojej osoby. Ako jeden z dvoch straníckych kandidátov
v ostatných komunálnych voľbách (aj napriek štedrej finančnej podpore
materskej strany a masívnej kampani) neuspel a je známe, že aj v roku
2014 využil inštitút petície na vlastnú prezentáciu a zneužil ho
v predvolebnej kampani. Návrh rozpočtu na aktuálny rok bol schvaľovaný
v decembri 2015, ešte predtým ho mala možnosť pripomienkovať verejnosť
i poslanci. Rovnako to platí aj v prípade schválených normatívov pre
materské školy v meste. Pýtam sa, kde bol pán Venglovič v decembri
minulého roka, keď bol rozpočet schválený zastupiteľstvom a tému vytiahol
ako horúcu aktualitu takmer v polovici rozpočtového roka? Odpoveď vie
zrejme len on sám. Bez ohľadu na uvedené skutočnosti nikomu nechcem upierať
petičné právo, ani právo akejkoľvek prezentácie svojich názorov – či
už ide o bežného občana, zástupcu tretieho sektora alebo, ako v tomto
prípade, neúspešného politika s nenaplnenými ambíciami.
Prečo je návrh rozpočtu 2016 vyšší ako skutočnosť za rok
2014?

Prejdem ale k otázke. Návrh rozpočtu v programe Administratíva na tento
rok predstavuje sumu 786 732 eur, čo je o 120 250 eur viac ako skutočnosť
za rok 2014 (666 482 eur). Rozpočet mesta je zložitý dokument a priznám sa,
že počas svojho pôsobenia v komunálnej politike som musel veľa času
venovať štúdiu metodiky jeho tvorby i pochopeniu jednotlivých položiek.
Až na základe toho bolo možné pustiť sa do relevantnej diskusie. V prvom
rade chcem zdôrazniť, že J. Venglovič porovnáva skutočné plnenie
rozpočtu roku 2014 s návrhom na rok 2016. Reálne plnenie aktuálneho
rozpočtu bude známe v závere roka a už teraz je predpoklad, že
skutočnosť bude nižšia ako prezentovaný návrh. Poďme k číslam.
Výraznou položkou, pri ktorej došlo k nárastu sú náklady na mzdy
a odvody.
V roku 2014 predstavovali 512 699 eur, v tomto roku sme
predpokladali 579 313 eur. J. Venglovič určite vie, že v roku 2015 došlo
dvakrát k zákonom stanovenej valorizácii platov zamestnancov verejnej
správy v rámci celého Slovenska a v roku 2016 sa platy valorizovali
opäť. Celková suma valorizácie spolu s odvodmi (1,5 % a 1 % v 2015 a
4 % v 2016) predstavuje takmer 20 320 eur. V rámci racionalizácie,
zefektívnenia a stransparentnenia účtovníctva základných škôl sme
naplánovali, že od 1. 1. 2016 bude tieto služby pre školy za odplatu
zabezpečovať Mestský úrad. Kvôli tomu boli naplánované mzdové náklady
na novovytvorenú agendu školstva. MsÚ však túto činnosť oproti plánu
začal zabezpečovať až v druhom kvartáli, rozpočtované prostriedky preto
budú v skutočnosti nižšie. Zvýšené personálne náklady MsÚ však budú
kompenzované príjmami na túto činnosť, keďže mesto má zo škôl
zazmluvnený príjem na túto činnosť vo výške 48 800 eur. V príjmovej
časti rozpočtu v roku 2014, ako J. Venglovič určite vie, takáto položka
rozpočtovaná nebola.
Ďalšou z položiek, kde je skutočnosť roku 2014 nižšia ako plán na rok
2016 sú výdavky na materiál (14 043 v 2014 oproti
33 263 v 2016). Oproti štandardným nákladom na materiál a služby je
v aktuálnom rozpočte vyčlenených 5000 eur na nový mestský server,
5000 na softvérové vybavenie a 1000 eur na novú kopírku. Do rozpočtu pre
tento rok je zahrnutých aj 8000 eur na modernizáciu interiéru MsÚ, vrátane
kancelárie primátora, sekretariátu, ako aj nákup nábytku na nový úsek
účtovníctva škôl. Opäť ide o návrh, ktorý sa v závislosti od
konkrétneho vybavenia môže líšiť a náklady ísť smerom dole. Kto bol
v spomínaných priestoroch vie, o čom hovorím. Pomaly v každej väčšej
obci sú priestory starostov reprezentatívnejšie ako stropkovské. Rád
privítam každého, kto si chce moje slová overiť a prevediem ho všetkými
priestormi. Len na ilustráciu, žalúzie pamätajú primátora L. Paňka,
v dvakrát prečalúnenej sedacej súprave vítal delegácie ešte I.
Hamarčák. Som presvedčený, že po 12 rokoch by si priestory, v ktorých
rokujeme s našimi partnermi, delegáciami i ústavnými činiteľmi
zaslúžili rekonštrukciu.
Výraznejšie plánované zvýšenie oproti roku 2014 (4143 eur) je na položke
údržba (14 970 v 2016). Najväčšiu časť tvorí údržba
budovy MsÚ, kde sa v tomto roku plánuje oprava starých stĺpov,
termoregulácia všetkých objektov, interiérové úpravy, osadenie
zábradlí). Okrem toho sa pripravujeme na výzvu EÚ zameranú na komplexnú
rekonštrukciu oboch budov s cieľom zníženia ich energetickej
náročnosti.
K nárastu výdavkov dochádza aj pri návrhu na položke ostatných
tovarov a služieb
(35 532 v 2014 oproti 50 758 v 2016).
Najvýraznejšiu časť tvoria poplatky na nový celoslovenský projekt Dátové
centrum obcí a miest (D-COM) v sume 10 455 eur, v rámci ktorého mesto
získa, o. i. aj materiálno technické vybavenie. V tomto prípade je však
otázne, či bude projekt zrealizovaný v tomto alebo až na budúci rok,
keďže oproti plánom sa jednotlivé aktivity posunuli. Sumu však máme
v rozpočte bez ohľadu na termín realizácie naplánovanú. Zvýšené
náklady sú v tomto roku aj na licenčný poplatok za program Urbis (nárast
o 2000 eur).
Neviem, či z dôvodu cieleného dezinformovania alebo z nevedomosti sa J.
Venglovič nepristavil aj pri položke transakcií verejného dlhu, ktoré sú
súčasťou programu Administratíva. Úroky z úverov a
poplatky spojené s ich poskytnutím sú v roku 2016 naplánované
o 9128 eur vyššie, ako bola skutočnosť v roku 2014. Nárast spôsobili
prijaté preklenovacie úvery na projekty Stretnutie kultúr Karpatského
pohoria (úver bol naplánovaný na splatenie do decembra 2016, splatili sme ho
už v apríli a reálna suma úrokov preto bude nižšia), rekonštrukcie
verejného osvetlenia (plánované splatenie je do 30. 6. tohto roka;
v prípade, že náklady nebudú dovtedy refundované, suma môže ísť nahor)
a úver zo ŠFRB na dve nové bytovky na Ciolkovského. Pri ostatných
položkách v rámci programu Administratíva došlo k miernym posunom smerom
nadol i nahor. Pri interpretácii výsledkov hospodárenia samosprávy a
porovnaniu skutočných nákladov J. Venglovičovi do budúcna odporúčam
využiť Záverečný účet mesta, verejne dostupný dokument, ktorý poslanci
každoročne prejednávajú spravidla v prvej polovici roka. Nech si preto
každý sám urobí úsudok o šírení poplašných správ o nehospodárnom
nakladaní a neúmernom náraste nákladov na chod samosprávy.
Výška normatívu rastie, v MŠ Matice slovenskej dostanú viac ako
„Na majeri“

Dúfam, že dostatočne zrozumiteľné pre verejnosť i iniciátorov petície
bude vysvetlené aj financovanie materských škôl v meste. Základom pre
výpočet normatívu na dieťa je ročný výnos dane, ktoré mesto dostáva na
každého žiaka materskej a základnej školy. Jeho výška pre rok 2016 je
71,098 eur. MŠ A. Hlinku má v súčasnosti 6 tried po 23 detí (spolu
138). V MŠ Matice slovenskej je 8 tried po 24 detí (spolu 193). Podľa
všeobecne záväzného nariadenia schváleného v závere minulého roka
poslancami predstavuje ročný normatív na žiaka MŠ A. Hlinku
2016 eur,
spolu tak škola dostane 278 208 eur.
Základný ročný normatív na dieťa v MŠ Matice slovenskej
je 1962,97 eur, škola má ročne k dispozícii
366 854,40 eur, pričom v tomto roku jej mesto a poslanci
schválili ďalších 12 000 eur ako účelovú dotáciu na opravu budovy
v Bokši (spolu je to 378 854 eur). Po prepočítaní
celkových príjmov škôl z mestského rozpočtu tak rozdiel v normatíve
predstavuje 53 eur v prospech MŠ A. Hlinku. Prejdime ale na bližšiu
analýzu hospodárenia jednotlivých škôl. Prevádzka MŠ A. Hlinku je
vzhľadom na rozlohu priestorov i charakter budovy dlhodobo drahšia ako
v prípade MŠ Matice slovenskej. Je to spôsobené dispozičným riešením
objektov i ich vyššou energetickou náročnosťou. Do úvahy treba vziať
ďalší aspekt. Priemerná mzda zamestnancov MŠ A. Hlinku je dlhodobo nižšia
ako v prípade MŠ Matice slovenskej. No paradoxne, po odrátaní mzdových
nákladov ostáva MŠ A. Hlinku len zhruba 9 % na prevádzku. V MŠ Matice
slovenskej predstavujú náklady na mzdy cez 84% a na prevádzku tak majú
k dispozícii takmer 16 % ročného rozpočtu. Zdôrazňujem, že v škôlke
s vyšším normatívom majú (aj z objektívnych príčin) zamestnankyne
priemerné mzdy nižšie, ako ich kolegyne v MŠ Matice slovenskej. Pri
ohlasovaní petície a informovaní občanov zabudli jej iniciátori aj na
ďalšiu zásadnú vec. Mesto spracovalo v uplynulom roku projekt na rozsiahlu
rekonštrukciu za vyše 573 tis. eur pre MŠ Matice slovenskej. Rozpočtovaná
spoluúčasť mesta, ktorá sa v závislosti od výsledku verejného
obstarávania rekonštrukcie môže znížiť, predstavuje takmer 29 tisíc
eur. Túto sumu je potrebné prirátať k celkovej dotácii pre MŠ Matice
slovenskej a dostaneme sa k ročnému objemu 406 854 eur (na
A. Hlinku môžu rátať s už spomínanými 278 208 eur). Po následnom
prepočítaní normatívu na žiada sa dostaneme na sumu 2111,59 eur, čo je
o takmer 96 eur viac ako v MŠ A. Hlinku. Zaznel tiež argument J.
Vengloviča, že „predsa to ide z eurofondov.“ Neviem, koľko väčších
či menších projektov už J. Venglovič podal. Je však na omyle, ak si
myslí, že eurofondy padajú z neba. Dúfam však, že má aspoň dokonalý
prehľad o tom, koľko výziev na rekonštrukciu materských škôl bolo
doteraz zverejnených a koľko žiadateľov bolo úspešných. Ak teda
prerátame jednotlivé normatívy na výnos dane na dieťa zo štátneho
rozpočtu, zo 71,098 eur, ktoré mesto dostalo, dáva pre MŠ A. Hlinku
73,85 eur na dieťa a pre MŠ Matice slovenskej 71,90 eur (so spoluúčasťou
na projekte dokonca 77,22 eur). V oboch prípadoch je to teda podstatne viac
ako nám ukladá zákon.
Súčasná výška normatívov je vzhľadom na vyššie uvedené podľa vedenia
mesta spravodlivá a žiadna z MŠ nie je preferovaná na úkor tej druhej.
Mesto nemá dôvod uprednostňovať ktorúkoľvek zo škôl v jeho
zriaďovateľskej pôsobnosti. Na rozdiel od minulých rokov bol pripravovaný
rozpočet i výška normatívu konzultovaná a pripomienkovaná riaditeľkami
oboch MŠ, pričom ich súčasná výška je výsledkom dohody všetkých
zainteresovaných.
Privítal by som, ak by iniciátori petície informovali verejnosť pri svojej
agitácii v meste o skutočných číslach, normatívoch a výnosoch dane a
objektívne nazerali na danú problematiku. Nadobudol som však dojem, že
rovnako ako v prípade zavádzania pri interpretácii mestského rozpočtu je
aj petičná akcia len prostriedkom na zviditeľnenie sa politika
s nenaplnenými ambíciami.
700-tisícový úver na štadión a nenaplnené politické
ambície

V súvislosti s mojou osobou odzneli zo strany J. Vengloviča slová ako
katastrofálne hospodárenie, dokonca rabovanie mestských financií. Za svoje
pôsobenie sa zodpovedám všetkým občanom tohto mesta a pred voľbami som
opakovane prezentoval, že k spoločnému majetku a financiám sa budem
správať zodpovedne a maximálne transparentne. Aj rok a pol po nástupe do
funkcie sú tieto slová aktuálne a aj keď neberiem J. Venglovičovi právo na
názor, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti očakávam, že mu ostala
štipka sebareflexie a svoje slová prehodnotí. Doteraz jedinou aktivitou
môjho protikandidáta, ktorú som počas môjho pôsobenia vo funkcii
zaregistroval, bolo naše stretnutie na tému riešenia problematiky zimného
štadióna. Najprv sa mi to zdalo ako žart, ale keď ma s vážnou tvárou
presviedčal, že mesto by si konečne malo vziať úver 700 000 eur a
postaviť krytý hokejový štadión, nadobudol som presvedčenie, že to naozaj
myslí vážne. A takýto človek mi bude rozprávať o nehospodárnosti a
rabovaní rozpočtu. Možno si nevšimol, ale v minulom roku predstavoval
zostatok na účtoch mesta sumu 303 434 eur (v roku 2014 to bolo 269 130
eur), po odrátaní účelových finančných prostriedkov sme do rezervného
fondu a fondu rozvoja bývania presunuli spolu 262 516,66 eur, pričom rok
pred tým to bolo 128 726,32 eur.
Na záver budem trochu osobný. Zaráža ma odvaha tohto politika otvoriť
akúkoľvek tému bez toho, aby mal základné vedomosti, v tomto prípade
o metodike tvorby rozpočtu, jeho skladbe a základných ekonomických pojmoch.
Ambície mu však nechýbajú. Pred komunálnymi voľbami v roku 2010 nahlas
uvažoval, žeby si vedel sám seba predstaviť v kresle riaditeľa (!)
mestského podniku Služba. Nevyšlo to a na dva roky sa po jeho
„internetových“ aktivitách zľahla zem. Prišiel však rok 2012, kedy sa
už ako stranícky kandidát chcel dostať za poslanca Národnej rady SR (zisk
248 hlasov v rámci Slovenska). Opäť sebaprezentácia na internete, opäť
to nevyšlo a opäť nasledovalo „internetové“ ticho. Napokon prišiel rok
2014 a to si už J. Venglovič povedal, že chce byť rovno primátorom.
V rámci sebaprezentácie spustil v júli 2014 hneď tri petície – za
výstavbu R4, za riešenie dopravy v meste a za výstavbu detských ihrísk.
O akcii priniesli informáciu aj miestne noviny, pričom ani slovkom sa
v rozhovore nezmienil o tom, že už zakrátko oznámi svoju kandidatúru na
primátora. Či chcel petície využiť na manipuláciu verejnosti a skrytú
formu predvolebnej kampane, vie zrejme len on sám. Len na margo toho je
potrebné dodať, že presne v tom istom čase spustili petíciu za výstavbu
R4 aj v susednom okrese Svidník. Tam ju za necelé 4 mesiace podpísalo vyše
11000 ľudí a ešte v septembri 2014 ju doručili na Úrad vlády.
Venglovičovu petíciu podpísalo 1530 ľudí a odovzdali ju až 5. apríla
2016, vyše rok a deväť mesiacov (!) po jej spustení. Aj takto sa dá
naložiť dôverou občanov okresu, ktorých zatiahol do svojej predvolebnej
kampane.
Od komunálnych volieb, v ktorých napriek značnej finančnej podpore
parlamentnej strany a masívnej kampani získal 167 hlasov, uplynulo vyše
jeden a pol roka a nadobudol som pocit, že jeho frustrácia z volebného
výsledku pominula. Zjavne ešte trvá, ale bohužiaľ, mesto ani primátor nie
je príčinou jeho volebných alebo pracovných neúspechov. Možno ho nemilo
zaskočilo, že po vstupe do komunálnej i celoštátnej politiky sa dostavili
len neúspechy. Z internetového pisateľa sa razom stal neúspešný politik.
Podľa predstáv nedopadli najprv parlamentné voľby, kedy zisk
248 preferenčných hlasov v rámci Slovenska nestačil na kreslo poslanca NR
SR a „o chlp“ mu ušlo aj kreslo primátora. Máme rok 2016, opäť
petícia, opäť cielené zavádzanie. Od spustenia petície za vyrovnanie
normatívu v rámci stropkovských materských škôl prezentuje mylné
informácie, za čím je buď jeho nevedomosť, alebo snaha o manipuláciu
verejnej mienky a sebaprezentáciu.
Ondrej Brendza, primátor mesta

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter