Pyrolýzu zastavili vo viacerých mestách na Slovensku

O zamýšľanom projekte vybudovania fabriky na pyrolýzne spracovanie
starých pneumatík sme informovali v minulom vydaní. Bardejovská
spoločnosť KFŠ Delta, s.r.o., chce do jej výstavby investovať 34 mil. eur
(vyše 1 mld. Sk) a pri financovaní projektu by chcela využiť prostriedky zo
štrukturálnych fondov.

Podnik by chceli umiestniť neďaleko areálu STS smerom k toku Ondavy na
pozemku o rozlohe bezmála 5 hektárov. Reakcie verejnosti na vybudovanie
podniku sú rôzne. Jedni odôvodňujú pozitíva investície vo vytváraní
nových pracovných miest, argumenty protistrany smerujú k negatívnym vplyvom
na životné prostredie i celkovému nebezpečenstvu fungovania
„spaľovne“. Je potrebné uviesť, že o podobnom projekte sa v minulosti
uvažovalo vo viacerých mestách Slovenska. Potenciálnym investorom sa však
ani v jednom prípade pyrolýzny závod nepodarilo vybudovať. V niektorých
prípadoch bola proti verejnosť, samospráva či ekológovia, inde zas projekt
nebol kompletne spracovaný.
V roku 2001 chceli takýto závod postaviť v banskobystrickej mestskej
časti Radvaň. V dvoch reaktoroch chceli spracovávať 10 tis. ton pneumatík
ročne. Proti výstavbe sa však postavilo OZ Za dôstojnú Radvaň. Ako nám
povedala členka OZ a poslankyňa banskobystrického mestského zastupiteľstva
Ing. arch. Ľudmila Priehodová, združenie malo k dispozícii viacero
štúdií, podľa ktorých by závod umiestnený asi 750 m od obytných zón
nepriaznivo ovplyvnil kvalitu životného prostredia v jeho širšom okolí.
Dôležitým argumentom bolo podľa Ľ. Priehodovej aj riziko spojené so
skladovaním a prevozom získaných nebezpečných látok – pyrolýzneho
plynu a oleja. Zamietavé stanovisko k výstavbe zaujal aj vtedajší Odbor
životného prostredia OÚ v B. Bystrici. Zdôraznil, že spomínaná
technológia likvidácie pneumatík nie je na Slovensku odskúšaná. Podobná
fabrika vraj podľa Ľ. Priehodovej funguje v odľahlom bývalom vojenskom
areáli v Maďarsku. Investor napokon od zámeru odstúpil.
V roku 2006 sa takáto fabrika mala vybudovať v areáli hnúštianskych
Slovenských lučobných závodov. Podobne ako v Radvani, aj tam sa projekt
stretol s odmietnutím verejnosti i samosprávy. V záverečnom stanovisku,
v ktorom Ministerstvo životného prostredia v júli 2006 odporučilo projekt
realizovať sa okrem iného uvádza, že podľa súčasnej legislatívy, ako
smerníc európskych inštitúcií, za spaľovňu odpadov sa považujú tiež
zariadenia spracúvajúce odpady pyrolýzou, ak sa látky vzniknuté týmto
procesom následne spália. V tomto prípade má byť vznikajúci pyroplyn
následne spaľovaný za účelom získania energie potrebnej pre pyrolýzu.
Z tohto dôvodu sa na predmetné zariadenie budú vzťahovať relevantné
požiadavky pre spaľovne odpadov. Keďže mesto Hnúšťa nemalo k dispozícii
dostatočne spracovaný projekt, ako ani detailne spracované vplyvy na
prostredie, pochybovalo o neškodnosti prevádzky na obyvateľov mesta a
životné prostredie. Aj napriek tomu, že potenciálny investor neočakával
škodlivé vplyvy, keďže pyrolýza prebieha v uzatvorenom okruhu,
pripúšťa, že činnosť spôsobí v území miernu záťaž vplyvom tepla a
zápachu. Mestské zastupiteľstvo v Hnúšti dalo napokon projektu, po
predchádzajúcom verejnom prerokovaní, zamietavé stanovisko.
Spoločnosť Delta KFŠ Bardejov sa nedávno nedohodla na výstavbe podniku so
samosprávou v Bardejove. Podľa našich informácií bol scenár podobný ako
v predchádzajúcich prípadoch. Proti sa postavila verejnosť i mesto.
Aj v našom prípade bude mať konečné slovo pri realizácii mesto. Projektom
sa minulý piatok zaoberali na pracovnom zasadnutí členovia mestskej rady.
Dohodli sa, že na najbližšom zasadnutí zastupiteľstva (23. marca) bude
poslancov o projekte informovať zástupca potenciálneho investora. Nie je
podmienkou, aby investíciu odobrili poslanci, aj keď v podobných prípadoch
by malo byť určite zohľadnené minimálne ich stanovisko. Bolo by dobré, aby
súčasťou schvaľovacieho procesu bolo, podobne ako v iných mestách, aj
verejné prerokovanie návrhu, kde by svoje pripomienky mohla tlmočiť aj
verejnosť.
V každom prípade ide o dôležitý projekt, ktorý bude mať (pozitívny či
negatívny) vplyv na kvalitu života v meste, kde momentálne neexistuje
významnejší znečisťovateľ životného prostredia. Okrem samotného
fungovania prevádzky je potrebné zodpovedať viacero zásadných otázok.
Napríklad sadze sú podľa nariadenia vlády SR č. 46/2002 Z. z. zaradené
medzi látky s rizikom chemickej karcinogenity. Ich zneškodňovanie je možné
iba spaľovaním, pričom v Stropkove sa predpokladá produkcia až 5600 ton
ročne. Ďalší produkt, pyroolej, je na energetické účely (spaľovanie)
určený len výnimočne. Iné použitie nie je definované a v skutkovom stave
(ak nie sú k dispozícii súhlasy na zaradenie do kategorizácie palív) je to
nebezpečný odpad. To isté platí aj pre pyroplyn, ktorý je zaradený do
kategórie toxických emisií. Ďalším negatívom môže byť zvoz 16000 ton
pneumatík a následný vývoz získaných látok (investor predpokladá
16 kamiónov denne). Už dnes je dopravná situácia v meste kritická,
pričom ani pripravovaný obchvat by v tomto prípade kamióny smerujúce do a
von z mesta neodklonil. Napríklad v Hnúšti mala byť doprava riešená
železnicou, kamiónmi len vo výnimočných prípadoch.
Téme výstavby podniku sa budeme venovať aj v nasledujúcich vydaniach
Spektra. Diskusné príspevky Stropkovčanov týkajúce sa tejto problematiky
nájdete na webstránke www.espektrum.sk.
Priestor na diskusiu môžete využiť takisto na stránkach nášho
týždenníka.

obrazek obrazek
Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on email
Email

Zdieľať

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on skype
Skype
Share on print
Print
Share on email
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter