V dňoch 18. až 19. novembra 2019 sa v priestoroch stropkovského
gymnázia konala vernisáž výstavy pod názvom Ako sa z našich stali cudzí.
Výstava sprostredkováva informácie, zážitky, emócie a poznatky z miest
pamäte vojen v bývalej Juhoslávii (Vukovar, Srebrenica, Sarajevo a
Tuzla).
Výstava je koncipovaná na osnove študijnej cesty v Chorvátsku a v Bosne
a Hercegovine. Jej súčasťou sú aj fotografie, videá a texty
z doterajších ciest študentov. Za celým týmto vzdelávacím projektom
stojí nezisková organizácia Centrum pre európsku politiku (CEP), ktorá
poskytuje základný prehľad a špecializované informácie o hodnotových,
politických a ekonomických aspektoch európskej integrácie a ich vplyve na
Slovensko.
„Študijná cesta na Balkán, ktorú sme ako žiačky Gymnázia
v Stropkove absolvovali počas jedného októbrového týždňa, nám
priblížila situáciu bývalej Juhoslávie v 90 rokoch. Navštívili sme
viacero zaujímavých miest a stretli sa s rôznymi osobami, ktorých osudy
boli poznačené krviprelievaním. Táto cesta nám ukázala, že nenávisť
vždy vyplodí len ďalšiu nenávisť a že vojna nikdy nemôže byť správnym
riešením,“ tvrdia zhodne študentky gymnázia. Dodávajú, že
rozdeľovanie ľudí na „my“ a „oni“ je však bežné aj dnes a ani
v našich končinách to nie je výnimkou.
„Práve preto sme sa snažili prostredníctvom putovnej výstavy,
ktorá približovala situáciu na Balkáne v minulosti ale aj našu situáciu
v súčasnosti, ukázať práve svojim spolužiakom, že vo svojich rukách
majú obrovskú moc a zodpovednosť za svoj svet si nesie každý jeden z nich.
Pretože ak si nedáme pozor, situácia sa môže zvrtnúť aj u nás, keďže
extrémizmus a žiaľbohu aj nacionalizmus je na Slovensku na vzostupe. Avšak
každý jeden z nás má možnosť rozhodnúť o tom, či to raz aj u nás
nedopadne tak ako to dopadlo u našich slovanských bratov,“
myslia si.
Na výstave sa jej účastníci učia metódou rovesníckeho vzdelávania,
sprievodcami výstavou sú študenti, ktorí absolvovali študijnú cestu na
Balkán, ktorú absolvovali študentky Gymnázia v Stropkove – Daniela
Džupinová, Patrícia Surmajová, Mária Timea Tvrdíková.
Zámerom výstavy je prevencia radikalizácie a zdôraznenie významu
dodržiavania ľudských práv. Výstava vychádza z udalostí a príbehov
z nedávnej histórie a zo súčasnosti. Pomáha porozumieť spoločenskému a
politickému dianiu na Slovensku dnes prostredníctvom poznávania minulosti.
„Rozhodli sme sa zapojiť hlavne preto, že nás zaujíma
politická situácia doma a vo svete a história či ľudské práva sú nám
blízke témy. Očakávali sme náročnú cestu a to sa nám aj potvrdilo.
Spracovanie silných zážitkov, ktoré nám boli predostreté nebolo
jednoduché a občas sa k tomu vraciame dodnes. Avšak táto cesta nás
naučila veľa. Ukázala nám dôležitosť vlastného názoru, spolupráce a
toho, čo nás všetkých spája a to, že sme ľuďmi. Naučili sme sa, že
vojna sa vždy podpíše na obyčajných ľuďoch, ktorí často nemajú inú
možnosť ako vziať do ruky pušku a ísť bojovať, ale práve títo ľudia
majú schopnosť rozhodnúť o tom, kto sa ocitne pri moci. Dôležité je
nemlčať a hovoriť o veciach, hľadať informácie a spracovávať ich
rozumom,“ tvrdia spoločne študentky, ktoré touto výstavou
sprevádzali aj primátora mesta Stropkov O. Brendzu, podpredsedu PSK J.
Lukáča a ostatných pozvaných hostí.
„Túto výstavu pripravila nezisková organizácia CEP, ktorá
vznikla v roku 1997. Od roku 1999 sa venujeme stredným školám, najprv
žiakom, potom učiteľom. Od roku 2005 robíme rôzne projekty v Bosne a
Hercegovine a od roku 2008 aj na Ukrajine. Venujeme sa najmä učiteľom a
žiakom. V ostatných rokoch robíme tieto aktivity spoločne. Zapájame do
jednej aktivity učiteľov aj žiakov, čo je nesmierne efektívne. Učia sa
spolu a učitelia majú zrazu možnosť ináč vidieť žiakov a zároveň sa
pritom aj učitelia učia ako sa veci dajú robiť ináč,“
uvádza predseda CEP Kamil Sládek a dodáva, že takto sa naburáva starý
systém vzdelávania.
„Učiteľ má byť v dnešnej dobe viac mentorom a
prevádzateľom, ako ten, čo nosí informácie. Venujeme sa najmä téme
európskej integrácie a miesta Slovenska v EÚ v našej
zodpovednosti,“ priblížil pôsobenie organizácie CEP K.
Sládek.
Dodáva, že keď sa začala veľká debata o tom, že sú mladí ľudia
radikálni a že s tým treba niečo urobiť, bola to práve organizácia CEP,
ktorá reagovala ponukou robiť veci ináč. „Mladým ľuďom
môžete hovoriť čokoľvek, títo ľudia potrebujú osobný zážitok.
V tomto prípade je tu príklad vojny v bývalej Juhoslávii, kde sú žijúci
svedkovia, kde sú dodnes zničené mestá, kde sa dá priamo vidieť, čo
vyriešila, resp. nevyriešila vojna. Opäť nejde o vojnu ako takú, celý
projekt je postavený na tom, že spoznávame ako k tej vojne prišlo, do akej
miery boli ľudia apatickí, ako neboli občiansky
angažovaní,“ povedal K. Sládek a dodal, že putovná výstava
mala svoju premiéru práve v Stropkove. Do tohto projektu sú zatiaľ
zapojené štyri školy – gymnázia v Stropkove a Tisovci, Súkromná
pedagogická škola v Žiari n. Hronom a Súkromná škola dizajnu
v Bratislave. „Poznáme sa roky s mnohými učiteľmi
i riaditeľmi škôl a keďže toto bol projekt, ktorý prekročil nielen
hranice Slovenska, ale ja hranice EÚ, je veľmi náročný a téma je ťažká,
preto sme oslovili učiteľov a školy, s ktorými sme už spolupracovali
predtým. Tí, čo prejavili záujem sú s nami v spoločnom projekte už
druhý rok,“ spresnil K. Sládek.
„Je to pre nás veľký test. Vieme, že študijné cesty na
Balkán sú veľmi silné a menia mladých ľudí. Veľmi rýchlo rozumejú kam
prichádza už len latentná nenávisť, nacionalizmus, ktorý prechádza do
radikalizmu až extrémizmu. Teraz začíname veľký test, ako sme schopní
túto veľkú skúsenosť sprostredkovať cez putovnú
výstavu,“ dodal s tým, že si nemyslí, že mladí ľudia
zatvárajú oči pred realitou a sú pasívni.
„Myslím si však, že my starší im nedávame príležitosť. My
jednoducho povieme, že sú pasívni a že nič nechcú. Málo rodičov sa
rozpráva so svojimi deťmi. Nezaujímame sa o ich svet, lebo máme dospelácke
problémy. Nerozprávame o udalostiach, ktoré sa udiali. Moja skúsenosť
počas 20 ročnej práce s mladými ľuďmi na školách je, že mladí ľudia
sú fascinujúci, majú záujem a prinášajú neuveriteľné riešenia, ktorým
my sami neveríme, no sú naozaj funkčné,“ uviedol.
Priblížil tiež ďalšie projekty, ktorým sa CEP venuje a prostredníctvom
ktorých môžu mladí ľudia preukázať svoju tvorivosť a efektivitu.
V každom prípade sú komunikácia a dôvera absolútne kľúčové. Musíme
im dôverovať a tiež musia dôverovať sebe.
„Prvýkrát sme študijnú cestu do Chorvátska, Bosny a
Hercegoviny absolvovali v minulom školskom roku. Jej účastníkmi boli
vtedajší maturanti, ktorí ako výstup vytvorili spoločenskú hru Človeče,
rozhodni sa. O dojmoch z cesty, pri ktorej sa prvýkrát žiaci stretli
zoči – voči krutej realite vojny, sme sa veľa rozprávali. Rozprávali sme
sa na tvári miesta spolu s odborníkmi, ktorí študijnú cestu pripravili,
ale aj medzi sebou. Najčastejšou otázkou žiakov bola otázka Prečo? Ako sa
toto mohlo stať po druhej svetovej vojne? Prečo sme tomu nezabránili?
Rozhovory pokračovali aj v škole, ale vzhľadom na to, že boli maturanti tak
na nejaké hlbšie analýzy nebol čas. Veľmi som sa potešila, keď nás aj
v tomto školskom roku oslovilo CEP, ktoré riadi Kamil Sládek, s možnosťou
zopakovať si študijnú cestu,“ priblížila riaditeľka
Gymnázia I. Jecušková a dodala, že aj keď ešte nepoznala mená žiakov,
ktorí by chceli túto cestu absolvovať, hneď súhlasila.
„Exkurzie sa mohli zúčastniť traja žiaci. Vyberala som medzi
žiakmi, ktorí si ako voliteľný predmet vybrali spoločenskovedný seminár a
teda bol predpoklad, že takéto témy sú im blízke. Študijnú cestu som ako
prvým ponúkla žiakom, ktorí sa zúčastňovali spoločenskovedných
súťaži, kvázi ako akúsi odmenu, aj keď vedeli, že ich po ceste čaká
veľa práce s prípravou putovnej výstavy pre svojich
spolužiakov,“ spresnila riaditeľka.
Ako ďalej uviedla, tridsiatka žiakov zo štyroch slovenských škôl, medzi
nimi aj naše gymnázium, sa na výstavu pripravovala vyše mesiaca.
„Ako prvé absolvovali študijnú cestu po stopách vojnového
konfliktu v bývalej Juhoslávii. Čakalo nás 6 náročných a zároveň
obohacujúcich dní. Dievčatá už čiastočne vedeli do čoho idú, keďže
trasa bola podobná ako v minulom roku. Snažila som sa naznačiť im, čo ich
bude čakať. Musím povedať, že aj napriek tomu, že veľa vecí vedeli, ich
reakcie boli rovnaké ako reakcie minuloročných účastníkov. Zdesenie,
strach, hrôza, to všetko sa v nás zmiešavalo pri poznávaní príbehu vojny
a rozpadu Juhoslávie. Na vlastné oči sme videli k čomu vedie
radikalizmus,“ podelila sa so zážitkami I. Jecušková.
Dodala ešte, že najsilnejším momentom pre každú z nich boli príbehy
ľudí. „Stretli sme sa s piatimi priamymi účastníkmi vojny.
Každý rozpovedal svoj príbeh. Všetky príbehy mali spoločné odpustenie.
Doteraz sa pýtame ako dokáže človek človeku urobiť niečo také. Na druhej
strane nám v hlave víria otázky, kde sa v človeku berie toľko sily, že
dokáže odpustiť. Niekoľkokrát sme sa vzájomne bombardovali otázkou,
dokázali by sme to aj my? Odpustili by sme niekomu, kto nám veľmi ublížil?
Ich príbehy sme počúvali so zovretými hrdlami. Keď začal rozprávať Zijo
Ribič, ktorý v čase konfliktu mal 8 rokov, všetci sme
plakali,“ pokračuje v rozprávaní riaditeľka, ktorá spolu
so svojimi študentkami videli vojnou zničenú krajinu, rozstrieľané domy,
ale aj moderné mestá, usmievavých ľudí i Srebrenicu, ktorá po 24 rokoch
od skončenia konfliktu vyzerá ako mesto duchov.
„Spracovanie silných zážitkov nebolo jednoduché, potrebovali
sme čas a občas sa k tomu vraciame aj dnes. Dôležité bolo, že putovnou
výstavou sprevádzali žiaci. Udalosti vojny na Balkáne aj po nej priblížili
svojou rečou príbuznou mladým, čo im pomohlo pochopiť problémy. Dokonca
zvládli na jednotku s hviezdičkou aj záverečnú diskusiu s účastníkmi.
Väčšina tých, ktorí absolvovali putovnú výstavu Ako sa z našich stali
cudzí sa zhodla, že cesta, ktorou sa vydala Juhoslávia v 90. rokoch
20. storočia nikdy nemôže by správnym riešením. Vojna totiž nemá
víťazov a všetky strany konfliktu trpia bez rozdielu,“
uzatvára riaditeľka I. Jecušková a dodáva, že putovná výstava má
ukázať práve mladým ľuďom, že v ich rukách je veľká moc ale aj
zodpovednosť. Aj keď prevažne zachytáva udalosti, ktoré prebehli na
Balkáne, môže pomôcť mladým ľuďom cez minulosť porozumieť
spoločenskému dianiu na Slovensku.
Touto cestou sa chce I. Jecušková poďakovať Centru pre európsku politiku
(CEP) a všetkým jeho partnerom za takýto projekt. Výstava Ako sa z našich
stali cudzí približuje mladým ľuďom k čomu vedie zdanlivo nevinné
rozdeľovanie spoločnosti.
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |