Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Prvý košický biskup pred 200 rokmi navštívil prvýkrát stropkovskú farnosť

(Náhľad stropkovskej farnosti v roku 1816)

Niekoľko storočí patrila stropkovská (rímskokatolícka) farnosť do
jágerského biskupstva. Jeho sídlo bolo v meste Jáger (Eger, Maďarsko).
V roku 1773 pravdepodobne poslednýkrát navštívil Stropkov jágerský
biskup (Karol Esterházy), ktorý v ňom vykonal kanonickú vizitáciu, čiže
kontrolnú návštevu farnosti a prehliadku farskej správy.

V roku 1804 sa z jágerského biskupstva vyčlenilo a vzniklo
košické biskupstvo.
Vtedy sa jeho prvým biskupom stal 66-ročný
Andrej/Ondrej Szabó, práve z úcty k nemu bol za patróna nového biskupstva
vybratý sv. Ondrej apoštol. A. Szabó pravdepodobne od roku
1816 navštívil postupne všetky farnosti biskupstva
a bol biskupom
až do svojej smrti roku 1819 (pochovaný v košickej katedrále). 78-ročný
biskup dňa 14. septembra 1816 po prvý raz navštívil
Stropkov.
Stropkov mal vtedy 1254 katolíkov a celkovo pravdepodobne
okolo 1400 obyvateľov. Návšteva sa niesla v duchu kanonickej vizitácie,
ktorú v stropkovskej farnosti vykonal. Navštívil aj kostol v Breznici
(zrejme aj v Chotči) a v Stropkove birmoval. Biskup s uznaním
ocenil činnosť tamojšieho farára
Matúša Prochácku
i kantora – učiteľa Jána Ternu. O dva dni nato,
mešťania zastúpení richtárom Jozefom Staškom,
prísažným Jánom Balogom, Antonom Pekárom a Antonom Pendelom dali
spísať záväzok, že organistovi
Jánovi Ternovi budú
vyplácať za vyučovanie detí
ročne 40 rýnskych zlatých. Listinu
o tom spísal notár mestečka Jozef Flešár a potvrdil mestskou pečaťou
z roku 1619. Košické biskupstvo, dohliadajúce na mestské a obecné školy,
roku 1818 spísalo rozsiahle reguly (pravidlá, požiadavky) pre organistu –
učiteľa, v ktorých okrem iného uvádza, že ak je pri prijatí do služby
ešte slobodný, môže sa oženiť až po roku, nesmie striedať
ženy
alebo vydržiavať si metresu, má sa slušne obliekať,
byť zbožný, vystríhať sa nečestnosti, pýchy, ziskuchtivosti, hýrivému
životu, zakazuje sa mu potulovať po nociach
a podobne. Preklad
(latinskej) vizitácie biskupa A. Szabóa z roku 1816 nebol zistený.
Výberovo som preložil niektoré časti a spracoval ich do seminárnej práce,
ktorá sa v blízkej dobe pravdepodobne zverejní na webovej stránke farnosti
Stropkov. Niektoré a azda najobjavnejšie fakty z môjho výberového prekladu
vizitácie vyberám do nasledujúcich riadkov písaných šikmým (kurzívnym)
písmom. Počas návštevy biskupa nebolo známe, v ktorom roku bol
postavený stropkovský farský kostol, ale je podložené jeho
požehnanie.
Kostol je položený v strede mesta, kedysi vo
dvore hradu, v strede hradu.
V hrade, kde žil posledný
z rodu Žigmund Petheó z Perzse, po ktorého smrti roku 1764 si panstvo
ženskí potomkovia rozdelili. Teraz
kostol už zbavený od
hradu je vo vlhkom prostredí. Od požiaru nie je dosť bezpečný.
Nebezpečenstvo vyvstáva z prelomenej klenby medzi hlavným oltárom a vchodom
do svätyne. Kvôli tomu sa ľud musí zúžiť do lode kostola, čiže mimo
svätyne.
Kostol pre starobylosť si žiada obnovenie, v roku
1804 a 1805 dostal podperadlá, zhotovené majstrami. Aj

veža je postavená z pevných materiálov, a
nachádza sa na južnej strane.
Je popraskaná od vrcholu až
nadol viditeľne. Príčinou štrbiny je pohyb zvonov a požiar.

Zvony sa počas požiaru roztavili. Chór skonštruovaný roku 1759 je
v dobrom stave. Je na ňom pedálový organ 14 registrový a taktiež pozitív
7 registrový.
Sakristie sú dve, jedna vo
vnútri veže,
kedysi vlhká a teraz po požiari ešte viac
vlhká.
Okrem troch aj v súčasnosti existujúcich oltárov bol
v kostole ešte jeden, štvrtý oltárik je malý
na česť Blahoslavenej P. Pomocnice.
V mestečku okrem
farského kostola je ešte konventuálny kostol bratstva františkánov.
Filiálkou je ale dedina Veľká
Breznica. Kostol v nej je
postavený svojpomocne sedliakmi a najmä zásluhou príspevku istej
vdovy.
Zasvätený je sv. Jozefovi, nie posvätený, ale
požehnaný dištriktuálnym diakonom Adamom
Hodermanom.
Stav chóru je dobrý, v ktorom je umiestnený
6 registrový organ.
Výnosy kostola spravujú kurátori a
každoročne farárom v prítomnosti osadníkov celej dediny sa od kurátorov
vyberú.
Kostol filiálky Chotča je od materského sídla
v Stropkove vzdialený hodinu a 2 štvrte hodiny cesty.

Kostol je drevený z roku 1639, postavený dedinčanmi
z jedľového dreva vlastnými nákladmi. Zbudovaný na česť Všetkých
svätých,
ktorého dňa sa patronát slávi.
Je položený mimo dediny na návrší dosť veľkom a suchom,
bezpečnom voči požiaru. Kostol nemá vežu, zvonica je mimo kostola
postavená. Je obklopený cintorínom.
Nemá žiadne krypty.
Má dva zvony: väčší požehnaný sv. Lukášovi a menší sv. Vítovi.
Existuje kniha, v ktorej sú spísané výnosy zo statkov, ktoré platia
oddávna, spísané boli v roku 1745.
Bohoslužby sa vo
farskom kostole konajú pravidelne v nedeľu o pol desiatej a o pol druhej sa
koná katechéza. Na filiálkach sa nedeľná bohoslužba slávi striedavo
v Chotči a Veľkej Breznici.
V teritóriu Stropkova sa
nachádzajú 3 kríže a 4 kaplnky. V Chotči sú dva kríže a 2 kaplnky.
Vo V. Breznici sú 2 kríže a jedna kaplnka.
Aj v takýchto podmienkach
videl stropkovskú farnosť prvý košický biskup pri svojej prvej návšteve
roku 1816. Skúmaná kanonická vizitácia je jedinečným neprebádaným
prameňom, ktorý poskytuje zaujímavé poznatky, či súvislosti. Dosvedčila,
že obrovský požiar v Stropkove v júni 1814 bol osudným pre
Stropkovský hrad, pretože ho natrvalo zničil.
Pre farnosť Breznica,
ktorá je už samostatnou farnosťou, kedysi ale filiálkou Stropkova sú cenné
nové či spresňujúce poznatky o kostole sv. Jozefa. V Breznici vtedy žilo
449 katolíkov (to nemusí znamenať celkový počet obyvateľov). Pre obec
Chotča majú mimoriadnu hodnotu spresňujúce i nové poznatky o vtedajšom
kostole (o ktorom sa doteraz len málo vie). Mala vtedy 428 katolíkov.
PRAMEŇ: Centrum excelentnosti sociohistorického a
kultúrnohistorického výskumu Prešovskej univerzity v Prešove, Kanonická
vizitácia farnosti Stropkov 1816.
LITERATÚRA: BEŇKO, Ján et al (1994). Stropkov;
GUNTEROVÁ, Alžbeta et al (1969). Súpis pamiatok na Slovensku 3;
KAMINSKÝ, Pavel (2001). Pútnický Stropkov; VATEHA, Marko (2005).
Stropkov a okolie; PhDr. SS.Th.Dr. Ondrej Szabó (1804-1819).
Dostupné na internete: http://www.ke-arcidieceza.sk/…o-1804-1819/;
BRENDZA, Gabriel. Z histórie obce Breznica. Dostupné na internete:
http://www.zsbreznica.edu.sk/historia.htm
Mgr. Matúš Gondek

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter