Prvé stretnutie rodiny Maskalíkovej

<p>Kde bolo tam bolo, za
siedmimi horami a siedmimi dolinami je jeden päťstoročný dub, pod ktorým
sme si ja a moja sestra rozložili deku 19. augusta 2012 a začali snívať
svoj sen. Je to skutočne čarovné miesto, ktoré sa nachádza len 12 km od
Stropkova – Buková hôrka. Ten sen bol krásny a zdalo by sa, že
v dnešnej dobe nezmyselný. Pod týmto dubom sme spomínali na našich
predkov, ktorí sa narodili v Bukovciach a ich život bol spojený z Bukovou
hôrkou, kde sa popri práci spájali v modlitbe k nášmu Bohu a
Matke Božej.

<p>Ako každé ráno, keď sa zobudíme, nastane realita. Už nič nie je až
také ružové, ale mi sme sa smelo pustili do prípravy. Pôvodný zámer bolo
stretnutie potomkov siedmich detí Heleny a Juraja Maskalíkových – naša
babka Eva (92 rokov) a jej mladší brat Štefan (86 rokov) sú poslední
žijúci súrodenci z dvoch bratov a piatich sestier. Po rozposlaní pozvánok
sa nám ozvali aj tri sestry, ktoré boli už z potomkov brata Juraja
Maskalíka. My sme to s radosťou privítali, a tak sme naše stretnutie
rozšírili o ďalších potomkov.
Aj vy ste určite šťastní, keď sa váš sen splní. Dňa 22. septembra
2012 o 11.00 hodine začali osídľovať Bukovu hôrku Maskalíkovci. Jasné
je, že veľa z nás sa nevolá Maskalík alebo Maskalíková, pretože
v našom rodokmeni po priamej línií bolo viac žien ako mužov. Po
slávnostnom otvorení sme si dali dobrý guľáš. Keďže nikto neprišiel
z prázdnymi rukami a doniesol niečo zo svojej kuchyne, mohli sme jesť
v jednom čase makovníky z Bukoviec, pirohy a zákusky z Havaja, perníky
z Medzilaboriec, jablkový zákusok z Kežmarku, štrúdľu z Bratislavy…
Písanie rodokmeňa sa uskutočnilo pri veľkej vatre spojenej s opekačkou
klobásky a slaninky. Bolo to živé, zábavne a veselé. Samozrejme, že sme ho
nedopísali celý, lebo sa chceme stretnúť na budúci rok aj s ďalších
potomkami, ktorí tento rok zaváhali a neprišli z rôznych dôvodov.
Vyvrcholením programu bola tombola a sladká torta. O 18.30 hod. sme sa
začali pomaly rozchádzať do svojich domovov plní radosti a šťastia spolu
s prianím stretnúť sa o rok.
Týmto by sme sa chceli poďakovať otcom baziliánom, ktorí nám pomohli pri
uskutočnení nášho sna na ich území. Ďakujeme všetkým, ktorí sa chceli
stretnúť a prišli až z Bratislavy, Kežmarku, Liptovského Jána, Prešova
či tu z blízkeho okolia.
Mgr. Martina Komišaková

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on email
Email

Zdieľať

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on skype
Skype
Share on print
Print
Share on email
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter