Profily osobností ocenených na slávnostnom zasadnutí mestského zastupiteľstva

Čestné občianstvo Mesta Stropkov

Ing. Michal Štepita sa narodil 10. júla
1921 v Pribyline. V rodnej obci ukončil základné vzdelanie. V štúdiu
pokračoval na Reálnom gymnáziu v Liptovskom Mikuláši a v rokoch 1941 –
1945 študoval na Vysokej škole obchodnej v Bratislave. Po jej absolvovaní
začal pracovať na Povereníctve výživy v Bratislave. V máji 1948 opustil
Bratislavu a nastúpil do podniku Bavlnárske závody v Rybárpoli ako
plánovač. Koncom roku 1949 prestúpil do pobočného závodu v Liptovskom
Mikuláši, kde pracoval až do roku 1961 vo funkcii vedúceho plánovacieho
odboru. Od marca 1961 prešiel pracovať do VŠŽ Košice, ktoré boli v tom
čase vo výstavbe. Do Košíc sa presťahovala celá rodina. Pán Štepita
pracoval vo VSŽ ako ekonomický námestník riaditeľa závodu Hutnícka
keramika až do roku 1970. Na žiadosť podniku Tesla Liptovský Hrádok bol
z VŠŽ uvoľnený v roku 1970 a nastúpil na svoje posledné pôsobisko do
Tesly Stropkov, kde vykonával funkciu riaditeľa. Pod jeho vedením fabrika
vstúpila do druhého desaťročia svojej existencie, začala sa rozvíjať,
rásť a čo je hlavné, odborne rástlo vedenie podniku, ako aj celý pracovný
kolektív. Toto boli silné argumenty v rukách pán Štepitu v boji
o osamostatnenie od podniku Liptovský Hrádok v snahe vytvoriť samostatný
podnik v Stropkove. Viacročná snaha pána Štepitu, ale i ďalších členov
vedenia bola korunovaná úspechom v roku 1979, keď vtedajší minister
Všeobecného strojárenstva Ing. Bahyl podpísal dekrét o ustanovení
národného podniku Tesla Stropkov súčinnosťou od 1.1. 1980. Za tento čin
mu aj s odstupom času patrí vrelá vďaka občanov i vedenia mesta. Pre
fabriku to znamenalo ďaleko viac zodpovednosti v práci, ale na druhej strane
aj viac možností rozvoja po stránke technickej, ekonomickej, ale aj
sociálnej. Za obdobie od roku 1970 do roku 1982 sa preinvestovalo v podniku
približne 135 mil. korún, čo v dnešných cenách predstavuje skoro
1 miliardu Sk. Veľké investície umožnili, aby sa zvýšil počet
pracovníkov. Od roku 1979 do roku 1983 stúpol ich počet o 1070, na
celkový stav 2711 zamestnancov. Rozvoj fabriky mal následne účinok na
rozvoj mesta a okolitého regiónu, stúpal počet obyvateľov mesta a čo je
hlavné, ekonomická situácia zamestnancov umožnila masívny nárast
individuálnej bytovej výstavby v meste i okolitých obciach.
V roku 1983 odišiel pán Štepita na zaslúžený dôchodok a žije aj
s manželkou v Košiciach. Bol vždy veľmi činorodý a aj teraz, napriek
vysokému veku, vyžaruje z neho elán do života. Na dôchodku sa venuje
domácim prácam okolo rodinného domu a záhrady, prekladom článkov a
rôznych dokumentov z jazyka francúzskeho a nemeckého. Rád si oddýchne pri
dobrej krížovke. Spolupracovníci spomínajú na neho ako na človeka
dobrého, niekedy až veľmi dobrého, nepodliehajúceho emóciám, ochotného
vypočuť každého s pochopením a poradiť mu. Ďakujú mu za veľký kus
práce, ktorú pre podnik a jeho zamestnancov a tým aj pre obyvateľov
Stropkova urobil.

Cena Mesta Stropkov

Jozef Bechera sa narodil 25. septembra 1958 v Prešove a
celý svoj doterajší život zasvätil práci s koňmi. Tie sa pre neho stali
azda najväčšou vášňou. Vyrastal v ťažkých časoch a keďže jeho
rodina nepatrila k tým zámožnejším, popri strednej škole, ktorú
absolvoval a úspešne ukončil v Sabinove, začal hľadať možnosti ako si
trochu privyrobiť a pomôcť s rodinným rozpočtom. Láska ku koňom ho
zaviedla do Veľkého Šariša, kde sa popri parkúrovom jazdení venoval aj
bežným poľnohospodárskym prácam ako radový pracovník. Po strednej škole
a jazdeckých úspechoch úspešne dokončil nadstavbové štúdium v Brne a
získal titul diplomovaný technik. V tom čase už býval v Stropkove,
odkiaľ pochádza aj jeho manželka. Začal pracovať na miestnom JRD, kde sa
postupne z bežného pracovníka vypracoval na vedúceho. Ani v tom čase
nestratil kontakt s koňmi, keďže aj v Stropkove popri JRD fungoval malý
klub. Tak ako je to dodnes, jazdci a členovia jednotlivých klubov sa poznajú
zo súťaží a tak nebolo ťažké aklimatizovať sa v novom prostredí a
pokračovať v športovej kariére. Postupne, s vývojom doby, sa mu ponúkla
príležitosť, ktorú využil a osamostatnil jazdecký areál. V tomto období
začala fungovať Jazdecká spoločnosť Bechera Stropkov, ktorá existuje
dodnes a pod jeho vedením vychovala veľa úspešných a talentovaných
jazdcov. Okrem toho táto spoločnosť pravidelne získava tituly a ocenenia,
či už v kategórií jazdcov, ale aj ako najlepší organizátor jazdeckých
pretekov, čím vyzdvihuje jazdecký šport a v neposlednej miere aj samotné
mesto Stropkov. Jeho pomaly sa napĺňajúcim snom je zriadenie
hipoterapeutického centra pre telesne postihnuté deti.
Mgr. Pavel Kaminský sa narodil 22. mája 1956 v Prešove,
ale vyrastal v Okružnej. Po ukončení ZŠ v Kapušanoch začal navštevovať
prešovské gymnázium. Keď mal 4 roky tragicky mu zahynula mama. Ostalo
7 detí, ktoré vychovával otec. Po maturite odišiel do Bratislavy, kde na
Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte ukončil teológiu a 15. júna
1980 v Banskej Bystrici prijal sviatosť kňažstva. Jeho prvé miesto
pôsobenia boli Sečovce, potom Bardejov, Humenné, Sabinov, Prešov. Tu všade
pôsobil ako kaplán. 1. februára 1988 nastúpil ako samostatný duchovný do
neďalekej Radomy. Nebolo to ľahké miesto pôsobenia, lebo tu 7 rokov pred
jeho príchodom nebol kňaz. Po celospoločenskej zmene v roku 1989 bol
1. septembra 1990 ustanovený za farára farnosti Stropkov a pôsobil tu
takmer 13 rokov. Počas tohto obdobia sa podarilo reštitúciou prinavrátiť
Katolícky kultúrny dom Andreja Hlinku do vlastníctva cirkvi, ktorý sa začal
využívať pre pastoračné potreby farnosti Stropkov. Veľa úsilia stalo
reštituovať aj pozemky nielen v Stropkove, ale celej farnosti. Na Bani sa
postavila Kalvária, rekonštruovali kostol v exteriéri a interiéri.
Generálnou opravou prešiel aj kostol v Chotči. Veľa úsilia si vyžadovalo
založenie Cirkevnej základnej školy sv. Petra a Pavla v Stropkove.
Najväčšou akciou bola rekonštrukcia farského kostola v Stropkove a
liturgické zariadenie podľa predpisov 2. vatikánskeho koncilu. Okrem týchto
materiálnych hodnôt, ktoré pán Kaminský vykonal, v jeho spomienkach majú
nezastupiteľné miesto duše veriacich ľudí: mládež, deti, dospelí, rodiny
i Rómovia. Postaral sa, aby v Stropkove boli dvaja kapláni, lebo
pastoračná práca si to vyžadovala. Aj dnes hovorí, že kto sa chce naučiť
kultúre, viere a životu, nech si berie príklad zo Stropkova a okolia.
Spevácky zbor KARMEL založili v roku 1979 veľadôstojný
pán Anton Fabian, vtedajší miestny kaplán a Ing. Andrej Nábožný, ktorý
svoje skúsenosti so zborovým spevom nadobudol počas spievania v zbore sv.
Cecílie v Košiciach. Zbor v počiatkoch obohacoval cirkevné slávnosti
v Stropkove a v okolí. V časoch totality bol to jeden z mála pravidelne
účinkujúcich cirkevných miešaných speváckych zborov na Slovensku.
Členovia a ich dirigent mali odvahu a silu udržať toto spevácke teleso aj
napriek všetkým prekážkam. Zbor aktívne pôsobil až do revolučných zmien
v roku 1989. V tom čase nastal v zbore zlom, ktorý spôsobili nové posuny
a zmeny a dirigentovi sa zbor nepodarilo udržať pohromade. V roku
1992 ukončil svoju činnosť, ale pán Nábožný toto prerušenie činnosti
nebral za definitívne. Kdesi vo vnútri cítil, že k dirigovaniu sa o pár
rokov vráti a spolu so svojimi spevákmi sa opäť postavia pred poslucháčov.
Príchodom pána dekana Jána Šveca Bilého do farnosti Stropkov, ktorý
prejavil túžbu znovu počuť Karmel, dochádza k obnoveniu činnosti zboru.
A tak sa 3. októbra 2004 začína písať jeho nová história. Počas
celého obdobia sa v zbore vystriedalo okolo 94 členov. V súčasnosti
v zbore spieva 39 členov, z ktorých sa každý svojím dielom snaží
prispieť k úspechu a zažiť krásu spevu. Okrem spevu týchto ľudí drží
pohromade aj príjemná atmosféra, ktorá vládne v tomto kolektíve. Každý,
aj v pokročilom veku, ochotne dáva zo seba maximum v prospech kolektívu.
V tomto období Karmel spolupracuje so zbormi z Poľska, Talianska a Čiech.
Má aj kontakty so zbormi v Holandsku a Nemecku. Repertoár Karmelu tvoria
v prevažnej miere cirkevné piesne, národné piesne, ale aj niektoré známe
slovenské ľudové piesne. Zbor sa zúčastňuje na rôznych prehliadkach
speváckych zborov v susednom Svidníku, v poľskom meste Dukla, či Bilgoraj
a za sebou má aj dva koncerty v talianskej Verone. Jeho členovia mali
možnosť zaspievať si aj pri návšteve Krakova, Ríma či Benátok.

Ďakovný list

Elena Goffová sa narodila 5. júna 1929 v Stropkove ako
prvá dcéra pracovitých a starostlivých rodičov. Neskôr pribudli dvaja
bratia. V rodnom meste, po dovŕšení šiesteho roku života, vychodila
5 tried ľudovej školy, 3 triedy meštianskej školy a jednoročný kurz.
Nakoniec sa splnil jej vytúžený sen byť učiteľkou. Bola prijatá na
Učiteľskú Akadémiu v Levoči. Prechod fronty počas 2. svetovej vojny
čiastočne zmaril jej plány, keďže všetci museli byť narýchlo
evakuovaní. Školský rok sa nezačal a jej rodina stratila všetko. V marci
sa vyučovanie opäť začalo, lenže rodičia jej nemohli platiť štúdia a
tak do školy nenastúpila. Svojho sna sa však nevzdala a znova sa prihlásila
na Učiteľskú Akadémiu v Spišskej Novej Vsi, kde ju aj prijali.
V školskom roku 1948/1949 svoje štúdiá ukončila. Jej prvým pôsobiskom
bolo rodné mesto. Na národnej škole pôsobila ako učiteľka a druhý rok ako
riaditeľka. Na vlastnú žiadosť jej bolo umožnené učiť na strednej
škole. Od tých čias až do dôchodku, i po ňom, učila v Základnej škole
na Komenského ulici. S veľkou láskou a zodpovednosťou plnila všetky svoje
povinnosti v škole aj v prospech nášho mesta. Ako dôchodkyňa učila
3 roky v ZŠ v Turanoch nad Ondavou a osem rokov na Cirkevnej ZŠ sv. Petra a
Pavla v Stropkove. Bola pri jej zrode. Na tejto škole zavŕšila plných
50 rokov svojej pedagogickej činnosti.
Ing. Michal Gnap sa narodil v roku 1938 v Šandali.
Základné vzdelanie získal v Stropkove a Strednú ekonomickú školu
absolvoval v Humennom. Po ukončení základnej vojenskej služby v roku
1959 nastúpil v rámci náboru do Tesly Liptovský Hrádok, ktorá
pripravovala zamestnancov ako materský podnik pre Teslu Stropkov. Od svojho
nástupu do Tesly sa pripravoval na funkciu vedúceho ekonóma výrobného
úseku, ktorú zastával 4 roky. Počas tohto obdobia úspešne absolvoval
štúdium na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave. V roku 1964 prešiel
z výrobného úseku na ekonomický a bol menovaný na ekonomického
námestníka a neskôr za riaditeľa ekonomického úseku. Po privatizácii
podniku prevzal funkciu vedúceho učtárne, z ktorej po 40 rokoch odišiel do
zaslúženého dôchodku. Popri zamestnaní sa aktívne podieľal na rozvoji
športu a hlavne futbalu v Stropkove. 12 rokov vykonával funkciu predsedu
futbalového oddielu a 5 rokov predsedu Telovýchovnej jednoty Tesla. Ako šéf
financií mal veľký podiel na rozvoji podniku Tesla, ktorý zamestnával okolo
3000 zamestnancov. Podnik získal aj vysoké ocenenie v rámci rezortu
telekomunikácií v rámci Československa i Slovenska. Pozitívne výsledky
vo výrobe a v športe rozhodujúcim spôsobom prispeli k výstavbe samotného
podniku, objektov a zariadení TJ Tesla, ako aj celej infraštruktúry mesta a
okresu. M. Gnap ako sociálne zameraný človek ani v dôchodkovom veku
neváhal prevziať funkciu predsedu Senior party pri Klube dôchodcov
v Stropkove.

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on email
Email

Zdieľať

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on skype
Skype
Share on print
Print
Share on email
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter