Profily laureátov ocenení mesta Stropkov

None

BEÁTA DUBASOVÁ

Narodila sa 14. mája 1963 v Stropkove. Po ukončení základnej školy
študuje na Strednej priemyselnej škole odevnej v Prešove. Po maturite
v roku 1982 odchádza do Bratislavy. Pracuje v odevnom závode Zornica. Od
roku 1985 spieva profesionálne. Od útleho detstva inklinovala k hudbe a už
na základnej škole sa zapájala do rôznych speváckych súťaží.
V deviatich rokoch dostala spolu s bratom prvú gitaru. Jej prvé spevácke
pokusy pred publikom začali v bratovej kapele. Počas štúdia v Prešove
spoznáva školskú skupinu Piknik, kde začala spievať sólovo.
V Prešove sa zoznámila a spolupracovala aj so spevákom Petrom Nagyom.
Absolvovala rôzne amatérske súťaže spevákov v rámci východného
Slovenska, kde sa umiestnila na popredných miestach.
Po príchode do Bratislavy, v roku 1982, účinkovala v tanečnej kapele.
V tom istom roku absolvuje súťaž Košický Zlatý poklad, získava 2. cenu
a Cenu divákov. Členmi poroty boli aj hudobní redaktori Slovenského
rozhlasu – Pavol Danišovič a Ľuboš Zeman, ktorí jej ponúkli
spoluprácu.
Beáta Dubasová má za sebou stovky sólových vystúpení na domácej aj
zahraničnej hudobnej scéne. Spievala na Malte, Sicílii, v Nemecku,
Chorvátsku, Kazachstane, Poľsku a v Čechách. O jej speváckych kvalitách
svedčia výborné umiestnenia v rôznych anketách, súťažiach a
hitparádach, ako aj pozitívne ohlasy hudobných kritikov. Spolupracuje
s mnohými významnými hudobníkmi ako Vašo Patejdl, Juraj Burian, Andrej
Šeban, Laco Lučenič, Robo Grigorov.
Do povedomia fanúšikov sa nezmazateľne zapísala hitmi ako Účesy, Sme
také, aké sme, Dievča z reklamy, Za dverami mojej izby, či Vráť mi tie
hviezdy.
Darí sa jej skĺbiť rodinu i muziku, keďže rodina je pre ňu zázemím a
prácu, ktorú má, miluje.
Je vydatá za Andreja Andrašovana a majú syna Adama.

PROTYJEREJ PETER CUPER

Narodil sa 9. júla1928 v obci Vagrinec v okrese Svidník. Základnú
školu ukončil vo Vagrinci a meštianku vo Svidníku v rokoch 1936 až
1943. Po skončení základnej školy nastúpil na Obecnú akadémiu do
Prešova, ktorú ukončil maturitou. Vysokoškolské štúdium na Pravoslávnom
bohosloveckom seminári absolvoval v Karlových Varoch a v Prahe. V roku
1950 bol vysvätený na kňaza pravoslávnej cirkvi a ustanovený správcom
farnosti Pravoslávnej cirkevnej obce v Stropkove, kde pôsobí do dnešných
dní.
V roku 1967 sa postaral o projektovú dokumentáciu na novú murovanú
zvonicu, ktorá v tom istom roku pod jeho vedením spolu s veriacimi bola
svojpomocne vybudovaná. Veľkú zásluhu má aj na doriešení spoločného
užívania spomínaného chrámu s gréckokatolíckou cirkvou.
O chrám sv. Cyrila a Metóda a jeho okolie sa staral plných 40 rokov a
dennodenne slúžil bohoslužby. Ako kňaz sa aktívne zapojil do mierového
hnutia, kde vystupoval na rôznych okresných, krajských i celoštátnych
konferenciách. Aktívne pracoval vo zväze včelárov miestnej organizácie,
kde odovzdával svoje bohaté skúsenosti. Viackrát bol ocenený cirkevnými
i občianskymi vyznamenaniami. Ako správca farnosti má nesmiernu zásluhu na
zakúpení pozemku a postavení nového chrámu, ktorý bol zasvätený Matke
Božej. Novopostavený chrám bol vybudovaný za sedem rokov (1993-2000).
Je potrebné vyzdvihnúť vysokú autoritu nášho duchovného otca, jeho
láskavosť, obetavosť, jeho vzťah k deťom, ako aj pokoru pri zveľaďovaní
Pravoslávnej cirkevnej obce, ako aj mesta Stropkov. Medzi svojimi veriacimi
zotrval 58 rokov a je to jeho jediná farnosť a mesto, kde prináša svoje
modlitby a obetu za všetkých veriacich i obyvateľov tohto mesta.
Je ženatý a spolu s manželkou vychovali päť detí.

EDITA FEDORKOVÁ

Narodila sa 21. marca 1928 v rodine prednostu pošty vo Veľkej Ide.
V roku 1932 sa rodina presťahovala do Stropkova. Tu ukončila Ľudovú školu
a prvú triedu meštianskej školy. Neskôr študovala na Štátnom gymnáziu
v Michalovciach. Štúdium na gymnáziu ukončila v roku 1947 maturitnou
skúškou. Potom vyučovala na Národnej škole v Michalovciach a externe si
dopĺňala vzdelanie na tamojšej Učiteľskej akadémii v Michalovciach.
V roku 1949 sa vrátila naspäť do Stropkova, kde začala vyučovať na
meštianskej škole. Spolu so svojím manželom boli zanietení športovci a pre
túto činnosť začali získavať svojich žiakov. Za svoju športovú
činnosť získala Tyršov odznak zdatnosti ako desiata žena v Prešovskom
kraji a tým podnietila ďalších žiakov, aj svoje kolegyne pre plnenie
rôznych športových výkonov na dosiahnutie tohto odznaku. Aktívne hrávala
volejbal v ženskom družstve mesta Stropkov, trénerom ktorého bol jej
manžel.
V roku 1958 nastúpila učiť do práve dokončenej I. Základnej školy na
Komenského ulici v Stropkove. Svoje vzdelanie si doplnila diaľkovou formou
štúdia na pedagogickom inštitúte v Prešove a získala odbornosť na
vyučovanie matematiky a výtvarnej výchovy pre II. stupeň ZŠ. Počas
pôsobenia na škole v plnej miere rozdávala lásku k žiakom, lásku
k matematike, k výtvarnej činnosti a ku športu. Na škole viedla výtvarný
krúžok, školskú kroniku a založila keramický krúžok „Rozlet“. Tento
krúžok pracoval veľmi úspešne o čom svedčia aj mnohé vyznamenania
nielen doma, ale aj v zahraničí. V roku 1964 bol krúžok za svoju
činnosť ocenený zlatou medailou v súťaži technickej tvorivosti. Niekoľko
rokov viedla žiacky dievčenský spevokol a spievala v učiteľských
speváckych zboroch. Pracovala ako externá pracovníčka okresného
metodického strediska vo Svidníku a zastávala funkciu zástupkyne riaditeľa
školy.
Za jej dlhoročnú pedagogickú prácu jej bol v Bratislave udelený titul „
Zaslúžilá učiteľka“ a Zlatá medaila Jána Amosa Komenského.
Od roku 2000, kedy bol založený spevácky chrámový zbor pri kláštore
Redemptoristov, je jeho členkou a ako sama tvrdí, možnosť spievať v tomto
zbore považuje za veľký Boží dar.

EDUARD ŠMILŇÁK

Narodil 27. júna 1933 v Stropkove. Po ukončení základného vzdelania
odchádza študovať na Gymnázium do Bardejova, kde mal šťastie na
vynikajúcich pedagógov. Kňaz, spisovateľ a pedagóg Svätoslav Weigl –
predstaviteľ katolíckej moderny, prof. ThDr. Danišovič a ďalší
pedagógovia do veľkej miery ovplyvnili jeho duševný a ďalší
profesionálny vývoj. Vysokoškolské štúdium absolvoval na pedagogickej
fakulte v Prešove. Počas výkonu základnej vojenskej služby 6.1.1954 bol
ťažko zranený. Po dlhodobom a intenzívnom liečení bol preradený do
civilu. Podstatnú časť svojho učiteľského života prežil na terajšej ZŠ
na Mlynskej ulici, kde určité obdobie zastával aj funkciu zástupcu
riaditeľa školy. Zapájal sa aj do spoločensko-kultúrneho a športového
života v meste. Obetavo pomáhal plniť poslanie najstaršej národnej
kultúrnej inštitúcie v meste – Matice slovenskej, využíval pri tom
svoje bohaté skúsenosti, za čo dostal pri príležitosti 30. výročia
jubilea oživotvorenia Matice slovenskej ďakovný list.
V roku 2000 vydala Konfederácia občanov z čiernej listiny svojim členom
osvedčenie, že boli evidovaní ako politickí odporcovia komunistického
režimu v Československu. Toto osvedčenie obdržal aj Eduard Šmilňák. Bolo
vydané ako krok k mimosúdnej rehabilitácii.
Aj napriek úskaliam, ťažkým životným skúškam a zdravotnému stavu svoje
povolanie miloval, pri svojich žiakoch zabudol na fyzickú a duševnú bolesť
a dával im zo seba to najlepšie, čo vedel.
Je ženatý a má tri dospelé deti.

TERÉZIA LIPINSKÁ

Narodila sa 20.3.1946 v Turanoch nad Ondavou. Po skončení
stredoškolského štúdia, pokračovala na Pedagogickej fakulte UPJŠ
v Prešove, kde nadobudla kvalifikáciu učiteľstvo pre 1. – 5. ročník
Základnej školy. Ako učiteľka pôsobila v Základnej škole v Kolbovciach,
v Základnej škole na Hrnčiarskej ulici v Stropkove a neskôr v Základnej
škole na
Konštantínovej ulici, kde pracovala až do odchodu do dôchodku.
Počas pôsobenia v školstve zastávala rôzne funkcie. Bola okresnou
inšpektorkou na Okresnom národnom výbore vo Svidníku a neskôr zástupkyňou
riaditeľa základnej školy na Hrnčiarskej ulici a na Konštantínovej
ulici.
Podľa jej slov, najviac ju však napĺňala práca učiteľky, ktorú brala ako
svoje poslanie a za 35 rokov, ktoré v Stropkove strávila za učiteľskou
katedrou, pripravila do života mnohých žiakov.
Menovanú poznáme aj z pôsobenia v Únii žien Slovenska, ako jej okresnú
predsedníčku. Organizovaním akcií reprezentuje mesto Stropkov a robí mu
dobré meno na celom Slovensku. Každoročne organizuje Vansovej Lomničku –
prehliadku prednesu poézie a prózy žien, „ Spievajúce rodiny“ –
prehliadku spevu ľudových piesní, s cieľom zachovať ich pre budúce
generácie, prehliadku v ľudovej tvorbe pod názvom „ Veľkonočná
kraslica“.
Organizuje prednášky a semináre, ktoré sú zamerané na prevenciu
onkologických ochorení žien, organizuje charitatívne zbierky, v minulosti
šatstvo, v súčasnosti finančné zbierky v spolupráci s obchodným domom
Tesco a. s. Prostredníctvom Únie žien Slovenska je iniciátorkou ankety
„Žena roka„ .Známe sú aj aktivity v spolupráci s Mestskou knižnicou,
Mestským kultúrnym strediskom a základnými školami v Stropkove.
Svoj voľný čas venuje účinkovaniu v chrámovom zbore sv. Cyrila a Metóda
pri kláštore Redemptoristov v Stropkove. Okrem spevu tvorí réžiu koncertov
a moderuje ich doma i v zahraničí.

DIVADLO MLADÝCH NO-TAK

História Divadla mladých NO-TAK siaha do roku 1987. Vtedy sa prvýkrát
v priestoroch bývalého MsKS v Stropkove predstavila skupinka
stredoškolákov z SOUE vedená svojím učiteľom Mgr. Miloslavom Cimbalom,
aby prezentovala pred zrakmi spolužiakov výsledok vlastnej mimoškolskej
činnosti vo forme divadelného predstavenia pod názvom Popanštená kotrba.
Kvalitná produkcia pritiahla postupne do hľadiska stále väčší počet,
predovšetkým mladých divákov. Odkedy sa zriaďovateľom súboru stalo MsKS
v Stropkove, mládežnícke divadlo je neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho
diania v meste ako jedinečný fenomén prinášajúci kvalitnú zábavu
i poučenie. Dôkazom sú pravidelné víťazstvá na okresných, prípadne
krajských a celoslovenských prehliadkach alternatívneho, či netradičného
divadla.
Najväčším úspechom v tejto úvodnej etape vývoja divadla sa stalo
víťazstvo na celoštátnej prehliadke súboru ZUČ v Ostrave. Hra Žiť svoj
sen z pera režiséra súboru, v interpretácii členov divadla sa ako jediná
umiestnila v zlatom pásme.
Pozoruhodným úspechom je aj 3. miesto v roku 1997 vlastnou inscenáciou
Ideoti alebo Ešte nie?!
Divadlo programovo smerovalo k inscenáciám s prvkami absurdného divadla cez
divadlo jedného herca, klasické hry k inscenovaniu významných dramatických
diel svetových autorov. Medzi divácky najúspešnejšie inscenácie
v poslednom období patrí Aristofanova Lysistrata a Goldoniho Sluha dvoch
pánov. Mimoriadnu pozornosť u divákov vzbudilo predstavenie Gábora Gorgeya
Ide pešek okolo…
Zaujímavú kapitolu v živote súboru tvorí spolupráca s Mlodžiežovým
domom kultúry v Rzeszowe. K najcennejším momentom počas trojročnej
spolupráce patrí založenie spoločného divadelného projektu pod názvom
Wspólny teater, ktorý často vystupoval vo väčších poľských mestách.
Spoločné stropkovsko – rzesowské divadlo bolo ako jedno z mála ocenené
na výberovej celonárodnej prehliadke vo Warszawe v roku 2007.
Napriek všetkým oceneniam, ktoré súbor v doterajšej 20-ročnej histórii
získal, najväčšou odmenou pre hercov Divadla mladých ostáva neutíchajúci
záujem o ich tvorbu zo strany divákov a záverečný dlhotrvajúci
potlesk.

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on email
Email

Zdieľať

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on skype
Skype
Share on print
Print
Share on email
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter