Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Primátor vypovedal pred súdom!

<h3><img src=“http://www.espektrum.sk/images/spravy-z-regionu/2014-07/29-primator-sud-01.jpg“
alt=““ class=“img-left alignleft“ />Priznal 270-tisícový
dlh i utajovaný dodatok</h3>

<p>V piatok predpoludním sa na Okresnom súde vo Svidníku konalo
pojednávanie týkajúce sa uznania 272-tisícového dlhu Mesta Stropkov voči
prešovskej spoločnosti PKB Invest. Stavebná firma si uplatňuje pohľadávku
voči mestu za údajné nepredvídané práce, ktoré vykonala v hnedom
priemyselnom parku v roku 2011.</p>

<p>Na pojednávaní sa zúčastnil primátor Peter Obrimčák a právny
zástupca mesta Jozef Bujdoš. Protistranu zastupoval konateľ PKB Investu Ján
Bync a jeho právny zástupca Ján Garaj. Priebeh pojednávania sledovali aj
dvaja poslanci stropkovského zastupiteľstva Ondrej Brendza a Stanislav
Humeník. Skupina siedmich poslancov z pravicového klubu a nezávislých
totiž súdu v predstihu doručila vyjadrenie, ktorým napadli uzavretie Dohody
o zmieri medzi mestom a PKB Invest.</p>

<p><strong>Bez vedomia poslancov i verejnosti</strong><br>
Okresný súd mal v piatok prijať uznesenie, ktorým by schválil Dohodu
o urovnaní, ktorú 6. februára 2014 podpísal primátor Peter Obrimčák.
V dokumente uznal dlh mesta voči PKB Invest vo výške 272 500 eur. Dohodu
však vo svojom vyjadrení doručenom súdu spochybnil aj mestský právnik. Ak
by súd predmetné uznesenie prijal, mesto by firme muselo celú sumu zaplatiť,
v opačnom prípade by si Prešovčania mohli pohľadávku uplatniť
v exekučnom konaní. Právnik PKB Investu argumentoval Dodatkom č.
3 k Zmluve o dielo podpísaným primátorom v septembri 2011, kde P.
Obrimčák de facto objednal práce naviac za 272 tisíc. Neskôr, vo februári
2014, primátor dobrovoľne podpísal aj dohodu o uznaní celého dlhu, preto
podľa J. Garaja neexistuje dôvod, prečo by ju súd nemal uznať. Je však
dôležité pripomenúť, že sporný dodatok na práce naviac nebol nikdy
zverejnený na internetovej stránke mesta. Nevedela o ňom verejnosť, ani
poslanci zastupiteľstva, nebol krytý ani v mestskom rozpočte.
A v prípade, že akákoľvek zmluva nie je zverejnená do troch mesiacov od
jej podpisu štatutárom mesta, z právneho hľadiska neexistuje. Projektová
manažérka Aliancie Fair Play Eva Vozárová uvádza, že ak by mesto zaplatilo
za tovar alebo službu na takúto neexistujúcu zmluvu, môže ísť o trestný
čin. <strong><em>„Navyše, pokiaľ by bola takáto zmluva napríklad
súčasťou eurofondového projektu, Európska komisia by zrejme neváhala
požadovať vrátenie peňazí,“</em></strong> dodáva E. Vozárová.<br>
Mesto neeviduje ani faktúru za práce, ktorých vykonanie prezentovali
zástupcovia PKB Investu. Na vyplatenie údajného záväzku teda nie je
zákonný dôvod. Ten by však nastal v prípade, ak by súd v uznesení
odobril spomínanú Dohodu o uznaní dlhu. Vtedy by už nebol potrebný platný
dodatok, ani žiadne faktúry. Ján Bync vo svojej výpovedi opísal, prečo
boli práce naviac potrebné. Podľa neho boli v projekte viaceré nelogické
veci, preto ho bolo nevyhnutné prepracovať, niektoré práce nevykonávať,
iné doplniť. <strong><em>„Mesto nás požiadalo, aby sme urobili všetko,
ako je potrebné a zvyšné práce naviac sme zahrnuli do Dodatku č.
3. Následne sme ich aj fakturovali. Do roku 2012 nám mesto pravidelne
uznávalo stav záväzkov, teda celú dlžnú sumu. Až v roku 2013 dostal
náš audítor list, v ktorom mesto oznamuje, že záväzok
neuznáva,“</em></strong> uviedol J. Bync. V januári 2012 však mesto
spomínaný dlh neevidovalo. Bývalý prednosta Ivan Kleban nám vtedy
v oficiálnej odpovedi na našu žiadosť o informácie napísal, že
k 10. januáru 2012 mesto evidovalo 17 faktúr po lehote splatnosti
vystavených dodávateľmi za rok 2011, v objeme 105 785,43 eur. Ako teda
samospráva mohla v rokoch 2011 i 2012 uznávať 272-tisícový záväzok,
keď neevidovala žiadnu faktúru v podobnej výške a v registri platných
zmlúv sa sporný Dodatok č. 3 nenachádzal? J. Bync ďalej uviedol, že
následne podali na samosprávu žalobu, po ktorej mu primátor zaslal list.
<strong><em>„Informoval nás, že má prisľúbené peniaze a do troch
mesiacov nám dlh zaplatí. Ani to sa však nestalo. Práce však boli
prevedené, každý si to môže skontrolovať a my chceme svoje
peniaze.“</em></strong> Mrzí ho vraj, že napriek dohode s primátorom sa
stretávajú na súde.</p>

<p><strong>Právnik spochybnil zmluvu a žiada posudok</strong><br>
Právny zástupca mesta Jozef Bujdoš uviedol, že Dodatok č. 3, podľa
ktorého sa mali práce vykonať, sa nenachádza v registri zmlúv MsÚ a nikdy
ani nebol zverejnený na internetovej stránke mesta. Preto nemôže byť
podkladom pre uzavretie Dohody o uznaní dlhu. <strong><em>„Zo zákona
platí, že k uzatvoreniu dodatku kvôli jeho nezverejneniu nedošlo a nemožno
ho ani nahradiť novým záväzkom, teda Dohodou o urovnaní,“</em></strong>
argumentoval J. Bujdoš. Pokračoval, že dodnes nie je nikde uvedený súpis
prác, z dohody podpísanej primátorom nie je zrejmé, či práce vôbec boli
prevedené a skontrolované. Požiadal preto o vypracovanie znaleckého
posudku, ktorý by potvrdil a definoval prípadné práce vykonané nad rámec
platnej zmluvy. <strong><em>„Aby v ňom boli uvedené ceny materiálu,
množstvá, ceny práce v období, kedy boli dodávané a
vykonávané.“</em></strong> Ďalej vysvetlil, že každá Dohoda o urovnaní
podlieha priebežnej finančnej kontrole. Tú vykonáva vedúci zamestnanec MsÚ
(vedúci finančného odboru) a v tomto prípade sa tak nestalo.
<strong><em>„Nestačí, že ju podpísal primátor. On sám nemôže overovať
priebežnú finančnú kontrolu bez vedomia kompetentného
zamestnanca,“</em></strong> zdôraznil J. Bujdoš. Právnik J. Garaj reagoval,
že neplatnosť Dodatku č. 3 spôsobilo mesto tým, že ho nezverejnilo.
K jeho plneniu však došlo a mesto sa tak bezdôvodne obohatilo. Situáciu
vraj vyriešila práve Dohoda o uznaní dlhu. J. Bujdoš následne informoval
o rokovaní zástupcov mesta s PKB z januára tohto roka, kde spolu vedúcim
Odboru výstavby MsÚ Ladislavom Dubasom primátora dôrazne upozorňovali, že
takáto dohoda v žiadnom prípade nemôže byť uzavretá. <strong><em>„Bez
nášho vedomia však bola podpísaná 6. februára 2014. Osobne som sa k nej
dostal až 30. júna. O tom, že bola zverejnená</em></strong> (v Obchodnom
vestníku – pozn. red.) <strong><em>nevedel žiadny zamestnanec
MsÚ,“</em></strong> povedal J. Bujdoš.<br>
<strong>Primátor uznáva sporný dlh</strong><br>
Až do polovice pojednávania Peter Obrimčák mlčal. O vyjadrenie ho
opakovane žiadali obaja zástupcovia protistrany. Po jeho vystúpení ostali
prekvapení viacerí prítomní, vrátane právnika J. Bujdoša. Okrem iného
priznal podpis Dodatku č. 3, ktorý takmer tri roky tajil. <strong><em>„Keď
ma pán Bync informoval, že práce naviac je potrebné urobiť, tak som dodatok
podpísal. Prácu, ktorú PKB Invest vykonal, si vážim. Dohoda</em></strong>
(z februára 2014 – pozn. red.) <strong><em>sa podpisovala v dobrej viere a
trvám na jej záveroch.“</em></strong> Na súde tak nastala veľmi neobvyklá
situácia – J. Bujdoš viacerými právnymi argumentmi spochybnil celý dlh
s cieľom obhájiť mesto a predísť uznaniu nejasného záväzku, zatiaľ čo
P. Obrimčák uznal všetky nároky protistrany i závery spornej dohody. Dlh
má byť podľa neho splatený sľúbeným päťročným úverom z ministerstva
hospodárstva vo výške 270 tisíc eur, ktorý začne samospráva splácať od
decembra 2015.<br>
Sudca Ivo Parada po argumentácii jednotlivých strán uzavrel dokazovanie a
vyzval oboch právnych zástupcov na prednesenie svojich návrhov. J. Garaj
trval na schválení dohody a v prípade, že k zmieru nedôjde, podajú
žalobu na vyplatenie dlžnej sumy navýšenej o úroky z omeškania.
Primátor si vzal slovo ešte pred právnikom J. Bujdošom. Z jeho vyjadrenia
vyplynulo, že 14 tisíc eur, ktoré by mal stáť znalecký posudok na
overenie prác, neplánuje vyčleniť. Celý problém označil za
politikárčenie. Zdôraznil, že práce vykonané boli a súdu navrhol zmier
schváliť. Iný názor mal J. Bujdoš: „Zmier nie je možné uzavrieť.
Trvám na vypracovaní znaleckého posudku, aké práce a v akých merných
jednotkách boli urobené.“ Majiteľ PKB reagoval, že znalecký posudok by aj
tak všetky práce potvrdil, preto nemá s jeho vypracovaním problém.
Splatnosť dlhu by sa však zbytočne predĺžila. J. Garaj podotkol, že sa
ešte nestretol so situáciou, kedy by mandant (primátor) mal priamo na súde
rozpor so svojím právnym zástupcom. Sudca zúčastneným oznámil, že
vzhľadom na doručené vyjadrenia právnika mesta i poslancov zastupiteľstva
k Dohode, je potrebné sa oboznámiť s ich obsahom. Ako posledný sa ešte
o slovo prihlásil P. Obrimčák, ktorý zopakoval, že trvá na zmieri a
vyplatení celej sumy veriteľovi. Pojednávanie bolo odročené a bude
pokračovať 22. augusta.</p>

<table class=“noborder“>
<tr>
<td><a rel=““ title=““
href=“http://www.espektrum.sk/images/spravy-z-regionu/2014-07/29-primator-sud-01.jpg“><img
src=“http://www.espektrum.sk/images/spravy-z-regionu/2014-07/29-primator-sud-01.jpg“
alt=““ /></a></td>

<td></td>

<td></td>

<td></td>
</tr>
</table>

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter