Všetko o ženách.
S touto divadelnou hrou sa nám predminulý piatkový večer predstavila
trojica známych slovenských herečiek Andrea Karnasová, Bibiána Ondrejková
a Andrea Profantová. Pred plnou divadelnou sálou, prevažne ženského
pohlavia, herecké trio v piatich príbehoch nazrelo do ženských duší.
Nepochybne zohratému dámskemu tímu sa bravúrnym spôsobom podarilo
divákov nielen rozosmiať, ale aj zamyslieť sa nad situáciami
vychádzajúcimi z reálneho života. Hra Všetko o ženách pochádza z pera
jedného z najúspešnejších autorov chorvátskeho pôvodu, dramatika,
románopisca, novelistu a poeta Mira Gavrana. Jeho brilantne napísaná komédia
bola preložená do viac ako 20 jazykov, dokonca slávi úspech aj na Broadway.
Mirovi Gavranovi sa v piatich, na prvý pohľad spolu nesúvisiacich príbehoch
podarilo odhaliť vzťah medzi ženami od škôlky až po dôchodok, medzi
priateľkami i v rodine. Mali sme možnosť sledovať príbehy žien štyroch
generácií v rôznych prostrediach od súkromného bytu cez škôlku,
zamestnanie, posedenie v bare až po domov dôchodcov, ktoré sa odohrávali
v priebehu dvoch mesiacov, od marca do mája. Svoje herecké umenie herečky
ukázali v rolách ako závistlivé intrigujúce kolegyne v snahe získať
lepšie platené miesto asistentky riaditeľa, ako malé dievčatká
v škôlke, ktoré sa hádajú o „piškaní či nepiškaní barbiny“,
žiarlivé a prefíkané starenky v domove dôchodcov, na smrť rozhádané
sestry na narodeninách ich matky, kamarátky „pod parou“ v bare, či
v posilňovni zhadzujúce nejaké to kilečko. „Sondovanie“ v ženskom
vnútri si od obecenstva vyslúžilo nielen potlesk, ale v záver aj standing
ovation.
„Keď sme prišli, potešilo nás, že budeme predstavenie hrať
v takejto krásnej divadelnej sále,“ opisujú pocity
z nedávno zrekonštruovaného kultúrneho strediska herečky v úvode
rozhovoru. Podľa ich slov, niektoré miesta na Slovensku vyzerajú, žiaľ,
príšerne. „Ako herečky nás teší záujem nielen o kultúru,
ale aj o snahu skultúrňovať priestory, kde si ľudia môžu kultúru prísť
vychutnať,“ hovorí A. Karnasová. „Nech sú
však podmienky akékoľvek, našim divákom sa snažíme hrať vždy
s oduševnením a radosťou, aby medzi nami a divákmi fungovala akási
symbióza, oni sa tešili z nás a my z nich,“ dodala A.
Profantová. Za trojicu herečiek Bibiána Ondrejková skonštatovala, že sa im
pred stropkovským publikom hralo výborne. „Hralo sa nám
perfektne! Obecenstvo bolo super, to sme videli už od prvej chvíle. Vždy si
tak kategorizujeme aj my svojich divákov, a dnes to boli diváci za odmenu,
ktorí sa chceli zabávať, chceli sa smiať. Keď boli vážne scény s nami
spolupracovali a boli ticho, zavládol taký ten smútok
v hľadisku.“ Okrem pocitov z divákov sme herečkám
položili otázku, či sa stihli poobzerať po meste a okolí, keďže ho
v jednotlivých scénach vtipne spomínali aj na javisku. Prezradili nám, že
väčšinou prichádzajú na predstavenia pripravené, v čom im dopomáha
internet. „Sme bohovský tím, máme dobré zázemie a moje dve
kolegyne Andrejky vždy prídu s nejakými zaujímavosťami o danom
meste.“ Kvôli nedostatku času si preto mesto ani okolie
pozrieť nestihli. Pred samotným vystúpením na javisku musia pripraviť
nielen seba, ale dohliadnuť na kostýmy potrebné rekvizity, aby mali počas
predstavenia všetko poruke. Dámy vtipne poznamenali, že aj keď nemali čas
zavítať do ulíc nášho mesta, cestou autom do Stropkova sa im podarilo
pozrieť aspoň široké okolie približne 500 kilometrov naprieč Slovenskom.
Pri stvárnení viacerých postáv nás zaujímalo aj to, v ktorej úlohe
nachádzajú samé seba. „Asi v tých deťoch, človek si to
prežil, niečo si ešte pamätá. Tým, že mám dcéru, mám niečo aj
odpozorované. Každý príbeh a každá postava je niečím iná,
zaujímavá,“ skonštatovala A. Karnasová. Protikladom je
Bibiána Ondrejková, ktorá má rada postavu babky v domove dôchodcov.
„Postavu starenky mám naozaj rada, pretože hrám svoju
záhorácku babičku. Veľmi rada hrám aj matku. Niekedy som mala radšej skôr
tie komické scény, no čím ďalej tým viac sa mi pozdáva rola matky.
Milujem však aj moju scénu v posilňovni, z ktorej čerpám energiu zo
žien, ktoré mi rozumejú a stávajú sa mojimi kamoškami,“
smeje sa. Pre Andreu Profantovú je to vždy iné. „Každé
predstavenie je iné, preto sa niekedy cítim lepšie v úlohe bláznivej
starenky, inokedy zasa v úlohe trpiacej ženy, mám to pestré, hrám päť
postáv. Páči sa mi, že hra ponúka možnosť vystreliť si z nás, žien.
Neberieme všetko vážne, vieme si zažartovať a odľahčiť aj vážnejšie
témy.“ Aby sa muži dozvedeli Všetko o ženách, herečky sa
zhodli na tom, že im to musí byť sprostredkované jednoduchým spôsobom.
„Aby hlavne muži vedeli, že nie sme len hysterické, ale máme
aj nadhľad, sme vtipné, láskavé, milujúce, chápavé, krásne, jednoducho
ideálne pre nich!“ Aj keď sa poväčšine držia scenára,
veľa vecí si prispôsobili dianiu, prerobili, zapasovali na sebe, pri dobrom
publiku si podľa ich slov dovolia aj „menší úlet“ v podobe
improvizácie. Pri našom rozhovore bolo na tvárach všetkých troch dám
vidieť radosť z toho čo robia. Od premiéry je o predstavenie stále
záujem. V Stropkove sa hralo po 130 krát. „Predstavenie baví
ľudí, nás, preto tak skoro derniéru neplánujeme,“
uzavreli.
Foto: -msú-
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |