Východná paschália,
ktorú dodnes Pravoslávna cirkev dodržiava, sa pri určení dátumu tohto
najväčšieho kresťanského sviatku riadi troma podmienkami. Pascha musí byť
po jarnej rovnodennosti, po splne mesiaca a po židovskej Pasche, po ktorej
Spasiteľ vstal z mŕtvych.
V nedeľu v noci alebo skoro ráno veriaci so sviečkami v rukách
obchádzajú chrámy a potom sa slúži tzv. „voskresná utreňa“, ktorá je
snáď najradostnejšou bohoslužbou v roku. Po slávnostnej Liturgii sa
posväcujú jedlá, ktoré sa počas celého pôstu nesmeli jesť ako napr.
mäso, vajcia, syr, hrudka, či sladký koláč pascha. Medzi ľudové tradície
patrí u pravoslávnych oblievačka na veľkonočný pondelok.
Deň pred pravoslávnym zmŕtvychvstaním Isusa Christa, na veľkú sobotu,
schádza v Christovom hrobe blahodatný oheň. Tento oheň je potom lietadlami
rozvážaný do celého sveta, aby nim boli zapálené sviečky a lampy
v chrámoch počas pravoslávnych paschálnych sviatkov. Vynesenie paschálneho
ohňa symbolizuje východ z hrobu „Pravého Svetla“ – zmŕtvychvstalého
Isusa Christa. Pre pravoslávnych veriacich na Slovensku zabezpečuje prinesenie
ohňa z Jeruzalema skupina dobrovoľníkov, ktorí poň cestujú do rumunského
mesta Satu Mare.
Každý rok sa však ráta aj s možnosťou, že svätý oheň z neba nezíde.
Jestvujú totiž proroctvá, že v roku, kedy oheň nezíde, sa má narodiť
antichrist a koniec sveta bude blízko.
Christovo zmŕtvychvstanie môžeme vnímať tiež ako symbol každého
víťazstva dobra nad zlom, pravdy nad lžou, spravodlivosti nad
nespravodlivosťou, dobroty nad násilím, ducha nad matériou – je to symbol
aj záruka.
![]() |
![]() |