Poslancom prekážajú čierne stavby na Orgovánovej a Mlynskej

<p>Mestských poslancov
trápia čierne stavby pri rómskych bytovkách na uliciach Mlynská a
Orgovánová. Za poslednom rokovaní zastupiteľstva otvorili tento problém
Dušan Prusák a Tibor Paňko (obaja ĽS-HZDS). Opakovane vraj upozorňovali na
nekontrolované stavanie drevených búd a prístreškov, no podľa ich slov sa
problém nerieši. Za nečinnosť kritizovali aj náčelníka Mestskej polície
Jozefa Potomu. Ten reagoval, že podnety zaregistrovali a upovedomili
príslušný odbor Mestského úradu. Nie je však v kompetencii policajtov
riešiť tento problém.

<p>„Na Orgovánovej nie je jediný dôvod, aby tam bol
prístrešok. Sú tam drevárne a každá ďalšia stavba má byť odstránená.
Treba určiť, čo si kto môže postaviť. Treba zamedziť ďalšiemu nárastu
čiernych stavieb,“
vyhlásil T. Paňko. Na odpoveď J. Potomu,
že o probléme vie a policajti sa ich snažia riešiť reagoval D. Prusák
otázkou, koľko podaní na MsÚ bolo z ich strany posunutých na MsÚ. Tá
ostala nezodpovedaná. V diskusii vystúpil aj vedúci Odboru výstavby
Ladislav Dubas, ktorý poslancov informoval, že nelegálne stavby boli
zakreslené, mesto vie, kto je ich vlastníkom a v súčasnosti prebieha
konanie o odstránení troch z nich. „V zimnom období sme
však k tomu nepristúpili, pretože Rómovia by nemali kde uskladniť
palivové drevo. Na tento účel a vybudovanie 16 stavieb chceme získať
peniaze cez úrad splnomocnenca vlády pre rómsku problematiku. Je zjavné, že
tam sú nepovolené stavby, ale netrúfam si predpokladať, aké dôsledky by
malo ich odstránenie, zvlášť v zimnom období. Rómovia totiž
argumentujú, že prístrešky 2 krát 3 metre sú na uskladnenie dreva na
celú zimu nepostačujúce,“
vysvetlil L. Dubas.
Závažnosť celého problému sme sa rozhodli overiť priamo na mieste.
Lokalita s tromi rómskymi bytovkami nevyzerá nijako vábne. Návštevníkovi
je zrejmé, aká skupina obyvateľstva tam býva. Neubránili sme sa však
pocitu, že problém je vykresľovaný omnoho dramatickejšie ako tomu
v skutočnosti je. Pri rómskych bytovkách sme totiž očakávali haldu
neporiadku a množstvo čiernych stavieb. V skutočnosti je tam okrem
legálnych prístreškov na drevo päť drevených búd vyrobených
z rôznorodého materiálu, z ktorých niektoré sú oplotené. Aj keď
badateľné bolo aj množstvo voľne pohodených odpadkov, na naše prekvapenie
je (zvlášť po zime) porovnateľné s inými časťami mesta i jeho blízkym
okolím. „Neviem, prečo to niekomu prekáža. Postavili sme si tu
z dostupného materiálu prístrešky a oplotili sme si ich. V lete tam
zvykneme sedávať. Mám tam aj malú záhradku, kde pestujem zeleninu. Veľmi
by ma mrzelo, ak by mi to celé zbúrali,“
povedala jedna
z miestnych. Ťažko si predstaviť, žeby pre kúsok záhradky mali
stropkovskí Rómovia podstúpiť celý proces od nadobudnutia pozemku až po
legalizáciu stavby. Je nepochybné, že rómske osady po celom Slovensku
vznikali práve nekontrolovaným budovaním nelegálnych stavieb na cudzích
pozemkoch. V Stropkove je však minimálne na Mlynskej a Orgovánovej situácia
odlišná. Ak za osem rokov existencie bytoviek vyrástlo v jej okolí päť
čiernych stavieb, je na zamyslenie, či toto je práve ten problém, ktorému
majú poslanci obetovať hodinu diskusie na zastupiteľstve.

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on email
Email

Zdieľať

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on skype
Skype
Share on print
Print
Share on email
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter