Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Poľovníci stavajú v revíroch stále nové posedy

<h3>Zisťovali sme, na čo
slúžia

V posledných rokoch vyrástlo v poľovných revíroch množstvo nových
posedov. Zaujímalo nás, aký účel plnia a prečo ich v lesoch pribúda.
Tajomník PZ Ondava Duplín Mgr. Štefan Perát vysvetlil, že v prvom rade
slúžia na pozorovanie zveri, nerušené sledovanie jej zdravotného stavu,
vitality, počtu.

<p>„Zároveň robíme z posedov selektívny odstrel, čo
znamená, že odstraňujeme choré jedince, aby v chove ostali len tie zdravé.
Táto naša činnosť je regulárna a v súlade so zákonom,“

tvrdil. Poľovnícke združenia samé rozhodujú o počte a umiestnení posedov
v revíri. Keďže sa nejedná o stavbu nehnuteľnosti, nepotrebujú žiadne
stavebné povolenie, jedine povolenie majiteľa pozemku, kde plánujú objekt
postaviť. „Posedy však musia byť od seba v bezpečnej
vzdialenosti, aby sa poľovníci na dvoch blízko pri sebe stojacich
nepostrieľali,“
upresnil Mgr. Perát a zrátal, že v revíri
PZ Ondava je približne 21 posedov. „Na niektorých miestach nie
sú klasické kryté posedy, ale len provizórne. Jednoducho si urobíme nejakú
sedačku na strome a odtiaľ lovíme.“
Poľovníci stavajú
posedy svojpomocne, práca na jednom trvá aj niekoľko týždňov.
„V zime väčšinou používame kryté posedy, jednak chránia
pred chladom, jednak bránia tomu, aby zver zacítila ľudský pach a splašila
sa. V lete využívame skôr otvorené posedy a sedačky, aby sme zver lepšie
počuli,“
ozrejmil poľovník a dodal, že lovia dvomi
spôsobmi – postriežkou, teda z posedu a posliedkou, zo zeme. Ako materiál
na stavbu týchto lesných objektov slúži najmä drevo.
„V minulosti sme síce používali železné konštrukcie, ale
naši rómski spoluobčania nám ich zvalili, rozobrali a odniesli do zberných
surovín.“
Lesoochranár Kamil Soóš je zásadne proti stavbe
akýchkoľvek posedov. Prečo? „Hlavným účelom, kvôli ktorému
sa v minulosti stavali posedy, bolo pozorovanie zveri, nie jej odstrel. Pri
spôsobe lovu postriežkou, teda z posedu, sa tiež nesmie zastreliť hocijaké
zviera. Je napríklad zakázané strieľať srnčiu a jeleniu zver na
krmoviskách. Paradoxne, veľa posedov sa nachádza práve v ich blízkosti.
Podmienky, za akých sa môže loviť z posedov, sú vymedzené zákonom. Ale
nebavme sa o zákonoch a pozrime sa na celú vec čisto z etickej stránky.
Myslím si, že žiaden normálny človek nezastrelí z posedu nejaké zviera.
Je to nehumánne a neetické už len z toho pohľadu, že zviera nemá
najmenšiu šancu akokoľvek sa brániť. Je zabité bez šance zacítiť
človeka sediaceho na posede, splašiť sa, utiecť. Keď poľovníci tak veľmi
túžia po zabíjaní, nech lovia aspoň posliedkou, nie takýmto zákerným
spôsobom.“
V súvislosti so streľbou z posedov má K. Soóš
niekoľko zážitkov, ktoré len zázrakom neskončili tragicky.
„Prechádzal som sa po lese a z posedu nasmerovaného na les
vyšla strela, ktorá presvišťala tesne okolo mňa. Niečo podobné som zažil
už trikrát. Mohol som byť vo vzdialenosti tak dvesto, tristo metrov od
posedu. Potom som si celý terén obišiel a na posede som zbadal poľovníka,
ako páli zo zbrane hlava nehlava. Veľakrát som sa stretol aj s tým, že
poľovník, ktorý nič neulovil, predtým, než odišiel z lesa, z nervov to
ešte napálil do nejakého vrabca alebo celého kŕdľa
vtákov.“
Keďže sa lesoochranár pohybuje po prírode veľmi
často, zvýšený počet posedov v revíroch zaregistroval. „Za
posledných päť, šesť rokov sa ich počet zvýšil možno aj o sto percent.
Osobne som za ich celoplošné odstránenie, pretože už vôbec neslúžia na
monitorovanie zveri, ale výlučne na jej zabíjanie.“

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter