Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Poľovníci majú problém, ministerstvo prišlo s „riešením“

<p>Ministerstvo pôdohospodárstva v priebehu posledného októbrového
týždňa informovalo o povolenom odstrele vlka a úprave kvóty, v rámci
ktorej môžu poľovníci v období medzi novembrom a prvou polovicou januára
legálne odstreliť ich povolený počet. Na tohto ročnú sezónu v porovnaní
s rokom 2014 dokonca kvótu v počte kusov zvýšilo z 80 na
90 jedincov.</p>

<p>Nebolo by na tom nič zlé, keby ministerstvo nevydalo ďalšie podmienky
súvisiace s jeho regulovaným odstrelom. Podľa nich sa môžu zastreliť len
vlky patriace k svorke, nie ich vodcovia, tzv. alfa vlky. O situácii, ktorá
teraz trápi väčšinu členov poľovníckej obce Slovenska, sme sa
porozprávali s tajomníkom Okresnej organizácie Slovenského poľovníckeho
zväzu v Stropkove, Jurajom Husárom. Ako dlhoročný poľovník s bohatými
skúsenosťami nám objasnil, ako to s vlkmi vyzerá v okolí Stropkova.<br>
Vlka, ktorý sa vyskytuje v našich podmienkach možno loviť v uznaných
poľovných revíroch, zverniciach alebo samostatných bažantniciach v čase,
od 1. novembra 2015, do doby, kým nebude naplnený povolený počet –
kvóta, na Slovensku, najdlhšie však do 15. januára 2016. Pre Prešovský
kraj je to 28 kusov. <strong><em>„Lov môžu vykonať iba držitelia
platných poľovných lístkov, na základe platnej povolenky na lov zveri a
vydanej plomby na označenie zvieraťa, ktoré v prípade, že sa lovcovi
podarí ho zastreliť, mu musí pripevniť na zadnú nohu s údajmi o čase,
mieste odstrelu a čísle značky, ešte pred manipuláciou
s ním.“</em></strong> Povolenku vydá poľovný hospodár, každého
poľovného revíru, <strong><em>„v Stropkovskom okrese ich máme
dvanásť,“</em></strong> dodáva tajomník. Okrem tejto bezodkladnej
povinnosti to poľovný hospodár musí okamžite nahlásiť na príslušné
okresné úrady a príslušné organizačné jednotky Štátnej ochrany prírody
SR, za účelom vykonania vizuálnej prehliadky miesta, kde bolo zviera
zastrelené, odobratia vzoriek a spoločného vyplnenia záznamu o ulovení.
Poľovníci takéto opatrenia považujú za poriadne prehnané, priam
„pritiahnuté za vlasy.“<br>
<strong>Spoločné poľovačky verzus individuálny lov</strong><br>
<strong><em>„Odstrel vlka je povolený len na individuálnom
love.“</em></strong> Na nedávnom stretnutí funkcionárov lesných úradov
v Humennom sa uvažovalo, že aj pri tejto podmienke sa môžu vyskytnúť
komplikácie, hlavne vtedy, <strong><em>„keď sa poľovník rozhodne obísť
všetky úkony po zastrelení nejakej lesnej zveri, pretože nemá
svedkov,“</em></strong> konštatuje Husár. <strong><em>„Zatiaľ som o tom
nepočul, nestretol sa s tým a nevidel niečo také, ale vylúčiť to
nemôžem!“</em></strong> Ďalej dodáva, že <strong><em>„na spoločných
poľovačkách by si niečo také nikto nedovolil.“</em></strong></p>

<p><strong>Novinka s alfa kusmi</strong><br>
Ministerstvo lov povolilo, kvóty zvýšilo, ale upravilo aj podmienky lovu vlka
tým, že zakázalo odstrel alfa jedincov. Poľovníci to považujú za úplnú
korunu celému, už aj tak dosť komplikovanému priebehu poľovačky a s ňou
súvisiacimi opatreniami. <strong><em>„Alfa jedince to sa rozumejú silné
vlčie kusy, samce a samice, ktoré chránia vlky vo svorke. Rovnako ako
chránia oni, treba chrániť aj ich, pretože alfa, teda vlk vodca, má
zakladať genetický rod budúcim generáciám.“</em></strong> Ministerstvo
životného prostredia prišlo s riešením. Podľa hovorcu ministerstva
pôdohospodárstva Petra Hajnalu <strong><em>„poľovník má pred samotným
ulovením vlka možnosť pozorovať vlčiu svorku, vybrať a uloviť takého
člena svorky, ktorý nepôsobí ako alfa jedinec.“</em></strong> Poľovníci
sa zhodujú, že toto vymyslel asi niekto, kto o vlkoch toho veľa nevie.
Vlčia svorka je plachá, nestáva sa, aby sa ju poľovníkovi na individuálnej
prechádzke podarilo zazrieť. <strong><em>„Väčšinou sa stretnú
s ojedinelými, samotárskymi kusmi a práve vtedy sa môže stať, že vlk
samotár je ten alfa, ktorý nejakým spôsobom prišiel o svojich členov
svorky. Rozoznať alfa vlka je ťažké, a hlavne vtedy, keď ho nemáme
s čím porovnať, či je veľký, malý, či mláďa a ešte keď sa k tomu
pridá vzdialenosť 150 – 200 metrov, čo je vzdialenosť, na ktorú už
vieme strieľať, je nemožné. “</em></strong> hovorí Husár. Ochranári
tvrdia, že cieľom „alfa zákazu“ je zabrániť tomu, aby sa lovom alfa
jedinca predišlo rozvracaniu svorky. Pri podmienkach súvisiacich s lovením
vlka dravého sa poľovníkom natíska otázka, <strong><em>„či vôbec je
Ministerstvo životného prostredia SR oprávnené Slovenskému poľovníckemu
zväzu a Slovenskej poľovníckej komore diktovať podmienky, ako sa má loviť
vlk, keď ústredný orgán štátnej správy je Ministerstvo pôdohospodárstva
a rozvoja vidieka SR?“</em></strong> poznamenáva tajomník.</p>

<p><strong>Situácia na severovýchode</strong><br>
Pre ochranárov je ministerstvom určená kvóta prijateľná, lebo mimo obdobia
regulovaného odstrelu je vlk zákonom chránený. Naopak, hlavne pre
statkárov, nevýhodná. <strong><em>„Jedná sa hlavne o oblasti, kde je
zaznamenaný najväčší pohyb vlčích svoriek alebo vlkov samotárov. Okresy
ako Stropkov, Svidník, Medzilaborce, Bardejov, Humenné, Snina a ďalšie
oblasti v okolí Dolného Kubína, Čadce, Kežmarku. Je pravda, že vlky sa
premiestnili už aj do oblastí Slanských vrchov, Nízkych Tatier a
Slovenského Rudohoria, všade tam, kde je výskyt jelenej
zveri.“</em></strong><br>
Vlk je zviera, ktoré migruje. Za noc sú schopné prejsť 30 –
40 kilometrov a pokiaľ nemá čo uloviť, zoberie sa nejakým smerom a ide.
Obzvlášť utečie ešte ďalej, keď na neho niekto vystrelí. Strháva
jelene, srnčiu zver, ovce, kozy, kravy. V minulosti boli zaznamenané
prípady, keď vlk zaútočil napríklad na koňa. V okolí Stropkova je už
pravidlom, že robia škodu najmä statkárom blízko Oľšavky. Za posledné
roky sa počet zvierat napadnutých vlkmi pohybuje okolo čísla sedemdesiat.
<strong><em>„Najväčšie škody robí samotársky vlk, vychytá laň,
diviaka, kravu, ovce, no nedokáže to všetko skonzumovať. Najviac dokáže
zožrať desať kíl, zvyšok ostane líškam, krkavcom alebo diviakom. Hlavne
tým, ktorí chovajú ovce sa stáva, že naraz podusia aj viac kusov, pokým
ich nezaženú psy. Nedávno som niekde v časopise videl, že do košiarov
s ovcami bačovia pustili somáre. Tie hlasným híkaním upozornia, keď
cítia nebezpečenstvo a dokonca, vraj dokážu vlka udrieť
kopytami.“</em></strong> Vlkov je podľa Juraja Husára viac, ako by bola
únosná miera. <strong><em>„Je ťažko povedať, či sú premnožené alebo
nie. Nakoniec pri vlkoch by malo platiť staré známe pravidlo – „vlkov
má byť toľko, aby ich v lese nebolo vidieť,“</em></strong> poznamenáva.
Veľa ich je, napríklad v doline od Havaja, na Ruskú Kajňu, Repejov,
Pakastov, žalobín, Košarovce ku Vranovu. <strong><em>„Stal sa prípad, že
ľudia z autobusu videli, ako svorka strhla srnca, čo znamená, že ich je
dosť.“</em></strong> Aby sa nestávali podobné prípady, tajomník má
riešenie. <strong><em>„Hlavne tam, kde je vlkov vidieť, by sa mal dodržať
dátum povoleného odstrelu, teda 15. január, ale nie limit. Môže sa stať,
že bude ešte len 5. december a celoštátny limit, 90 kusov, už bude
naplnený a my v prípade, že vlky začnú páchať škody na majetku nebudeme
môcť zasiahnuť.“</em></strong> Dodal, že <strong><em>„vlka nikdy, nikto,
nikde nevyničí.“</em></strong></p>

<p><strong>Vlky v zahraničí</strong><br>
Ministerstvo životného prostredia a Ministerstvo pôdohospodárstva sa
vyhovárajú na Európsku úniu, že hlavne v západných krajinách,
napríklad Beneluxu, problém s vlkmi nemajú. Otázkou však je, či ich tam
vôbec mali?! Rovnako aj to, že napríklad Nemci vlka uznávajú.
<strong><em>„Áno, ale v únosnej miere, aby neurobil veľké škody na
domácej či poľovnej zveri,“</em></strong> zdôraznil.<br>
Našťastie, nie sú známe prípady, žeby vlk alebo svorka zaútočili na
ľudí. Svorka a samotári sú plachí. Utečú, keď počujú hlas alebo krik a
vraj sa boja červenej farby. <strong><em>„Jediná možnosť útoku vlka na
človeka by bola vtedy, keby bol vlk chorý alebo zranený, ležal by niekde
v húšti, nevedel by ujsť a človek by sa dostal do jeho tesnej blízkosti.
Aj preto vždy so sebou nosím do lesa palicu, človek nikdy
nevie,“</em></strong> uzatvára Husár.</p>

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter