Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Pohreby v dejinách (2)

V predchádzajúcom príspevku o pohrebných rituáloch sme sa dotkli
najstarších hrobov na svete i v stropkovskom regióne ešte z obdobia
nazývaného doba kamenná. Ďalšie obdobie – doba bronzová – je na
variabilitu pochovávania mimoriadne bohaté. Nie však v našom regióne.

Na východnom Slovensku je v staršej dobe bronzovej rozšírená vyspelá
otomanská kultúra, ktorá svojich zosnulých pochovávala v skrčenej polohe
v prísnom poriadku – mužov na pravej a ženy na ľavej strane. Doložené
je zväzovanie tela do tejto polohy. V hrobovej výbave sa objavujú bohaté
keramické, kostené, bronzové i zlaté milodary. Od konca staršej doby
bronzovej už potom dominuje, ale nie je výlučné, spopolňovanie ľudských
ostatkov. Ak sa zvyšky kremácie uložili do nádoby a s ďalšou výbavou do
zeme, je šanca takéto hroby nájsť. Na juhu stredného Slovenska,
v pilinskej kultúre, nachádzame pohrebiská, ktoré majú aj stovky, ba
tisícky hrobov – uložených ostatkov kremácie v keramickej urne –
popolnici. Na východe Slovenska však takéto popolnicové polia chýbajú,
vzácne sa objavujú iba ojedinelé hroby alebo ich skupinky. Spôsob
pochovávania bol zjavne iný – zvyšky kremácie sa museli uložiť len do
jamky, kde bez hrobových prídavkov nie je šanca ich zachytiť. Hrobové
rituály však mohli byť veľmi okázalé. Ako dosvedčuje známa scéna na
nádobe z Veľkých Raškoviec so štylizovaným vyobrazením pohrebného voza,
mohli byť tieto obrady podobné tým, ktoré vykonávali starovekí Gréci.
V blízkosti Stropkova však nemáme ani hroby z doby bronzovej, ba ani
z doby železnej, kedy najmä keltské kostrové hroby prinášajú celý rad
dôležitých nálezov – súčastí odevu a hrobovej výbavy. Poznáme ich
napríklad z Ižkoviec.
Neďaleko stropkovského regiónu, v rekreačnej oblasti Domaša – Dobrá,
je zistené pohrebisko až zo staršej doby rímskej (2. stor.). Hroby boli
žiarové a jamkové. Nezistili sa žiadne urny, ba ani zvyšky kremácie,
keďže pohrebisko bolo niekoľko desaťročí pod hladinou Domaše, ale
získané predmety jednoznačne poukazovali na hrobovú výbavu bojovníckych
hrobov. Vtedajšie pohrebné rituály Germánov, s ktorými sa toto pohrebisko
spája, prikazovali zosnulého spáliť spolu s jeho zbraňami a inými
predmetmi. Zbrane – železné meče, hroty kópií a časti štítov – sa
navyše zámerne deformovali a spolu so zvyškami kremácie vložili do
jamky.
Z doby rímskej poznáme z východného Slovenska aj veľmi bohaté
náčelnícke hroby. Našli sa v 18. a 19. storočí v Ostrovanoch a
v Cejkove. Množstvo zlatých, strieborných, sklenených a keramických
predmetov poukazuje na bohatstvo a vysoké spoločenské postavenie
pochovaných, ako aj na vzťahy s vyspelejším juhom Európy. Celková váha
predmetov zo zlata a striebra z 1. hrobu z Ostrovian bola okolo 13 kg!
10,3 kg (poháre, misky, lyžičky a i.) sa však roztavilo, pretože
vtedajší kabinet viedenského múzea odkúpil iba najatraktívnejšie
predmety.
V ostatných rokoch zarezonoval ďalší unikátny objav náčelníckeho
hrobu – kniežacej hrobky v Poprade-Matejovciach. Táto hrobka bola žiaľ
vykradnutá, ale súčasné metódy umožnili zrekonštruovať drevenú hrobovú
komoru – miestnosť s ležadlom, stolíkom, dokonca s hernou doskou.
Z iste bohatej hrobovej výbavy sa zachovalo iba osem hlinených nádob a
bronzové vedro, prútený košík a zvyšok posmrtnej potravy, asi bravčovej
šunky zakrytej lykovou rohožou. Akoby mal zosnulý mať v hrobe všetko
potrebné k odpočinku a príjemnému pocitu tak, ako počas pozemského
života. Hrob bol vybudovaný pre 20-25 ročného muža, asi 172 cm
vysokého, ktorý sa podľa analýzy DNA narodil niekde medzi Volgou a Uralom.
Datovanie tohto mimoriadneho hrobu pomohol spresniť do času po poslednej
tretine 4. storočia prívesok zhotovený zo zlatej mince rímskeho cisára
Valensa z roku 375, ktorý vykrádači hrobky stratili.
Aké boli pohrebné rituály našich priamych genetických predkov –
Slovanov? V období pred prijatím kresťanstva dominoval žeh, spopolnenie
tela nebožtíka. Nad hrobmi sa navršovali aj mohyly. Od 8. storočia pod
vplyvom Avarov a najmä po prijatí kresťanstva sa už pochovávalo kostrovo,
obyčajne v blízkosti kostolov. Prestávajú sa objavovať hrobové prídavky,
takže hrob stráca schopnosť vypovedať o spoločenskom a majetkovom statuse
zosnulého tak, ako pred christianizáciou. V hroboch novoveku, objavovaných
najmä pri stavebných úpravách v kostoloch (krypty) a v ich areáloch
(prikostolné cintoríny), sa nachádzajú už len devocionálie, kovové
súčasti ozdôb odevu, mince, či kovové, vzácne aj drevené súčasti
truhiel. Z ostatných troch-štyroch storočí sa nám informácie o úcte
k zosnulým zachovávajú najmä vďaka náhrobným kameňom, a to nielen
z vyšších spoločenských vrstiev (šľachta, meštianstvo), ale už aj
v ľudovom prostredí.
Na to, ako málo vieme o pohrebných rituáloch dávnejších dôb, nás
sekundárne upozorňujú etnografické pozorovania, ktoré ešte pred
niekoľkými desaťročiami zachytávali vo vidieckom prostredí množstvo
poverových úkonov súvisiacich s pochovávaním. Tie sa v žiadnom prípade
nemôžu odzrkadliť v archeologických dokladoch. Motiváciou bol najmä
strach z návratu mŕtvych a snaha o jeho zamedzenie. Všetky tieto zvyky sa
vytratili pohrebmi v domoch smútku/nádeje, ktoré z hľadiska starobylých
rituálov sú sterilné a do istej miery uniformné. Pokiaľ ide o dlhodobú
históriu budú však aj naše spôsoby pochovávania a rituály pre budúcnosť
vypovedať o našom vnímaní smrti a našej úcte k zosnulým.
PhDr. Mária Kotorová Jenčová, PhD., Tripolitana – Kaštieľ
Stropkov

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter