Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Poddanské povinnosti z roku 1768

Pokračujeme v uverejňovaní informácii z Tereziánskeho stropkovského
urbáru. Tieto články sú predposledné, ktoré sa budú venovať danej
problematike. V nasledujúcom čísle začneme uverejňovať samotný menný
súpis obyvateľov Stropkova a ich povinnosti v tabuľkovej forme.

Stoliční komisári v deň svojho príchodu do Stropkova, teda 28. apríla
1772, spísali akúsi prílohu k tereziánskemu urbáru. Podpísaní spolu
s ich pečiatkami boli Mikuláš Maťašovský ako pomocník a Andrej Berkei
ako zapisovateľ. Išlo o poddanské povinnosti z 19. júla 1768. Povinnosti
určili stropkovskí zemepáni, ktorými v tom čase boli Imrich Starai, Ján
Barkóci, Ladislav Šenei a Farkaš Večei. Pri spísaní týchto povinností
boli prítomní 2 svedkovia. Prvý bod určoval, že mestečko Stropkov muselo
platiť ročne, okrem práce s dobytkom, 100 uhorských zlatých a každý
obyvateľ mal preto platiť 6 uhorských zlatých ročne za každú usadlosť.
Druhou povinnosťou obyvateľov bolo, aby každý z nich na panstve odrobil
6 dní ročne, ale bez záprahu. Tretia povinnosť bola namierená na ženy.
Tie mali spriasť na nite 1 stuku ľanu alebo konope. Štvrtý bod spočíval
v tom, že poddaní neodovzdávali desiatok z obilnín a strukovín, ten bol
zahrnutý v sume 100 zlatých. Piatou povinnosťou bolo, že každý alebo
každý druhý dom bol povinný v advente odrobiť jeden týždeň. Šiesta
povinnosť spočívala v tom, že mestečko muselo zabezpečiť opravu mostov.
Siedma povinnosť sa týkala doručovania listov a posledný ôsmy bod
prikazoval, že spomínanými povinnosťami sú povinní aj želiari a
štvrtníci. Štvrtníci boli poddaní, ktorí hospodárili na 1 štvrtine
usadlosti.
Predurbársky stav
Zároveň s poddanskými povinnosťami z roku 1768, stoliční komisári
spísali aj odpovede na 9 otázok, ktorými sa mal zistiť predurbársky stav
mestečka. Stalo sa tak 28. apríla 1772. Ich prvou otázkou bolo, či má
mestečko nejaké urbáre a ak áno, z ktorého roku. Richtár a prísažní na
túto otázku odpovedali, že urbáre majú z roku 1768.
Ich druhou otázkou bolo, že ak nemali urbáre, aké mali kontrakty alebo
obyčaje svojich pánov a od kedy tieto mali počiatok. Potom sa ich ešte
opýtali, od kedy mali vtedajšie poddanské povinnosti. Oni im nato odpovedali,
že ešte pred vtedajším urbárom (urbár z roku 1768) to bolo rôzne,
panstvo zachovávalo ich povinnosti, nemali žiadne kontrakty a nepamätali si,
žeby nejaké urbáre mali.
Treťou ich otázkou bolo, že ak nemali žiadne urbáre a ani povinnosti, ako
dovtedy plnili povinnosti pre svojich zemepánov. Odpoveďou richtára a
prísažných bolo, že ak do roku 1768 nemali žiadne urbáre a ani kontrakty,
tak boli povinný 3 dni do týždňa pešou robotou, museli spriasť pol stuky
ľanu alebo konope a za celú usadlosť platili niekoľko grajciarov. Ich
najvyššou sumou bolo 36 grajciarov a táto suma sa neprevýšila.
Aké úžitky alebo škody v mestečku mali, bola štvrtá otázka stoličných
komisárov. Odpovedajúci za úžitky považovali: cesty, ktorými bolo
mestečko Stropkov spojené s Kurimou, Bardejovom, Hanušovcami a Vranovom nad
Topľou. Remeselníci tak mohli zo Stropkova predávať svoje výrobky aj za
hranice mestečka; blízko mestečka mali tečúci vodu, ktorou mohli napájať
dobytok a mali dostatok dreva na stavebné práce a na teplo, no bukvice sa
nerodili často; v mestečku bol aj soľný sklad a kráľovský tridsiatok,
tým mali príležitosť k povozníctvu; trhové dni mali jeden krát do
týždňa a jarmoky sedem krát do roka; mali dobrú vodu na močenie ľanu a
konope; v mestečku mali 2 mlyny; keďže najbližšie k mestečku bolo
Poľsko, mali príležitosti k všelijakému obchodu a aj k hľadaniu práce.
Za škody považovali: zemepánom Keglevičom im bolo odobraté jedno pole,
preto museli zo zvyšných dvoch polí nútene urobiť 3 polia; chotár bol
rozdelený na 3 časti a 2 časti boli natoľko zlé, že ak ich 2 roky
nepohnojili, žito a pšenica sa neurodili a bolo treba tieto časti orať dvoma
volmi; tretia časť sa hnojila každé 4 roky a bola na dobrý úžitok, no
musela sa táto časť orať dvojzáprahom; tým, že prišli o jednu tretinu
chotára, nemali dostatok lúk; lúky mali na dvoch miestach, na prvom mieste
bola dobrá tráva a kosila sa dvakrát do roka, ale bola blízko vody, preto
bola často zatopená a na druhom mieste bola nekvalitná tráva, neužitočná
pre statok a z nej sa nebralo seno.
Piatou otázkou komisárov bolo, aká bola rozloha rolí a lúk celej usadlosti
v bratislavských mericiach a či sa na lúkach kosilo seno. Ich odpoveďou
bolo, že ak keď nemali len jedného zemepána, tak aj rozloha rolí a lúk
bola rozličná. Išlo o 8 aj 10 bratislavských meríc. Lúky boli
v rozlohe 2 alebo 1,5 kosca a na jedných lúkach sa kosí aj seno.
Šiesta otázka znela, koľko dní a s koľkými dobytkami vykonávali poddaní
svoje povinnosti a či sa im do toho rátala aj cesta. Odpoveďou bolo, že
s dobytkom nevykonávali žiadnu prácu, pešiu robotu vykonávali sedem krát
do roka a cesta do roboty sa im nerátala, pretože polia boli blízko
mestečka.
Siedmou otázkou stoličných komisárov bolo, odkedy a aký deviatok dávali.
Ďalej sa ich pýtali, aké dávky, dary alebo peniaze dávali svojim
zemepánom. Oni im nato odpovedali, že deviatok dávali od roku 1768 podľa
nariadenia stolice zo slamy v naturáliách, všetky iné povinnosti
pozostávali zo 6 rýnskych zlatých, spradenia jednej stuky ľanu a na
spradenie volali jeden druhého. Ďalej odpovedali, že nevedeli a nepočuli
o tom, či sa niekedy dával desiatok biskupovi.
Ich ôsmou otázkou bolo, koľko a odkedy bolo opustených usadlostí
v mestečku a kto ich užíval odpovedali, že v mestečku ich bolo
6. Z toho 4 boli také, na ktorých boli domy a 2 boli bez domov, pretože
bola slabá úroda a nedostatok dobytka. Niektoré takéto usadlosti užívali
buď poddaní alebo panstvo.
Poslednou deviatou otázkou stoličných komisárov bolo, či boli veční
poddaní alebo mali slobodu sťahovania. Richtár a prísažní im nato
odpovedali, že boli veční poddaní, ale boli aj poddaní so slobodou
sťahovania.
Tieto otázky a odpovede podpísali a spečatili svojou pečiatkou Andrej Berkei
ako zapisovateľ a ako pomocník Mikuláš Maťašovský. Okrem nich ich
podpísali aj richtár František Geci, notár Juraj Flešár a prísažný Ján
Tkáč.
Pokračovanie v nasledujúcom čísle
Zdroje:
BEŇKO, Ján a kol.: Stropkov. Martin: Vydavateľstvo Gradus, 1994, s. 320, ISBN
80-901392-5-6.
https://archives.hungaricana.hu/…en-sztropko/?…,
str. 38 – 43.
Mestský úrad v Stropkove – Mgr. Ľuboslav Šmajda

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter