Písali sme pred dvadsiatimi rokmi

<h3>Voľby 1992 alebo Kto chráni nechránených?

Aj keď sa naša „posledná“ revolúcia dotkla prakticky väčšiny
z nás, na obnove všetkého lepšieho to badať len veľmi pomaly a hlavne
neúčinne. Skôr sa mi zdá, ako keby sme si chceli podvedome dopriať
všetkého zlého, dostatok neúspechov a predovšetkým plné priehrštia
závisti a nešťastia. Zaváži aj fakt, že sľúbené novoročné priania sa
nikde neodzrkadľujú. Čo na to tí najodkázanejší? Ľudia, ktorí si svoje
živobytie chránia viac ako poslednú nádej, ktorí sa veľmi ťažko dokážu
presadiť bez cudzej pomoci. Kto chráni ich záujmy, ich identitu? Občan je
dnes odkázaný už sám na seba. Pomaly, ale isto prestávajú veriť slovám,
ktoré im sľúbili lepšiu budúcnosť, blahobyt. V dnešnej pohnutej dobe
všetko ide akosi pomalšie. Musíme si zvykať na rôzne zmeny v našej
spoločnosti. A najhoršie na tom je, že tí najodkázanejší to chytia vždy
prví. Je to veľmi náročne dokázať sa prispôsobiť všetkému, čo sa
okolo nás deje. Mnohí nám nasľubovali hory, doly a iba mala čiastka ich
sľubov sa stala skutočnosťou. Napriek tomu, aby sme napredovali k lepšiemu
sa rútime pomaly do priepasti. Čakajú nás nové voľby. Spoznáme zástupcov
jednotlivých strán, ich programy alebo sľuby. Poučili sme sa, skúsme teda
s triezvou hlavou, myšlienkami voliť tú stranu, ktorá to myslí naozaj
vážne. A ktorá to myslí naozaj vážne. Zvoľme si cestu k prosperite
našej krajiny. Nebude to ľahká cesta. Musíme bojovať sami zo sebou. Možno
potom nám lepšie bude chutnať ovocie, ktoré sme si sami vypestovali. Znovu
nás čaká obdobie ťažkej práce, obdobie kedy sa presvedčíme, či sme
schoní prežiť túto ťažkú dobu. Nezaspíme znovu na vavrínoch!
Martin Rusin
(uverejnené 30. januára 1992)

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on email
Email

Zdieľať

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on skype
Skype
Share on print
Print
Share on email
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter