Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Petíciu za záchranu Domaše podpísalo 12 787 ľudí z deviatich štátov

<p>Na utorkovom zasadnutí Zastupiteľstva Prešovského samosprávneho kraja
predniesol predseda petičného výboru „Zachráňme vodné dielo Domaša“
Andrej Šust informatívnu správu o vodnom diele a informoval poslancov
o realizovanej petícii. Cieľom jej vzniku bolo poukázať, že verejnosť
trápi situácia spojená s poklesom hladiny, ako aj chátrajúce a
neatraktívne okolie pri vodnom diele.

<p>S iniciatívou petičného výboru sa v priebehu troch mesiacov stotožnilo
12 787 občanov zo 63 okresov Slovenska a 9 štátov (Česká republika,
Cyprus, Maďarsko, Poľsko, Rakúsko, Holandsko, Nemecko, Ukrajina, USA). A.
Šust pri tejto príležitosti pripomenul, že problematika Domaše rezonovala
aj v médiách, kde si len v rámci titulov jedného z veľkých
vydavateľstiev prečítalo na webe o tejto téme 116 381 ľudí.
„Poslancom som ukázal, ako to na Domaši vyzerá a zároveň som
im vysvetlil, aké možnosti by pre tento región priniesol cestovný
ruch,“
poznamenal predseda petičného výboru Andrej Šust.
Vodné dielo Domaša má v súčasnosti osem funkcií. Podľa petičného
výboru by mali mať prioritu protipovodňová ochrana, cestovný ruch a
samozamestnanosť ako jedna z foriem tvorby nových pracovných príležitostí
v regióne s vysokou mierou nezamestnanosti. Za dôležitú súčasť
naštartovania procesu rozvoja cestovného ruchu považuje A. Šust vytvorenie
Oblastnej organizácie cestovného ruchu Domaša. Jej členmi by boli mestá
Vranov nad Topľou, Stropkov, Svidník a súkromní podnikatelia s aktivitami
v teritóriu spomínaných okresov, v rátane vodného diela, ktorí by podľa
zákona o cestovnom ruchu mohli žiadať o štátne príspevky na základe
počtu prenocovaní v ubytovacích zariadeniach. „V tomto smere
musíme urobiť osvetu, lebo nie všetci podnikatelia vykazujú daň
z ubytovania, čím sa však paradoxne ukracujú o príspevok od štátu.
Jednoducho, čím sme slabší, tým menej dostaneme. Tu by som ako príklad
uviedol Vysoké Tatry, kde túto možnosť využívajú v maximálnej miere.
Peniaze získané od štátu môžeme využiť napr. na propagáciu, ktorá
k nám pritiahne ďalších turistov a postupne by sa mohla Domaša týmto
spôsobom dvihnúť. Pokiaľ pôjde každý vlastnou cestou, vyjde ho to draho,
preto za oveľa efektívnejší spôsobom považujem prispieť do spoločného
koláča a náš potenciál následne zúročiť,“
vysvetľoval
A. Šust.
Iniciatívu petičného výboru podporila aj Slovenská agentúra cestovného
ruchu, ktorá situáciu na Domaši dlhodobo sleduje so znepokojením, pričom
poukázala na absentujúcu koncepciu cestovného ruchu, ako aj spoluprácu
verejného sektora s podnikateľmi. A. Šusta v tejto súvislosti mrzí, že
sa k petícií nepridali obce v okolí nádrže. Na zasadnutí Zastupiteľstva
PSK sa medzi poslancami po prezentácii rozprúdila veľmi živá debata. V nej
skonštatovali, že tento „krásny kút Slovenska sa mení na mesačnú
krajinu“, že „petícia je výsledkom zúfalstva a neodskakujme od pomoci
dotknutým obciam“, „je to naša povinnosť“ a diskusiu ukončili tým,
že „strechou všetkých problémov na Domaši je ministerstvo životného
prostredia“. „Na záver poslanci prijali uznesenie, v ktorom
Zastupiteľstvo PSK berie na vedomie a podporuje obsah petície za záchranu VD
Domaša na turistické účely. Konštatuje, že samosprávnemu kraju chýbajú
zákonné kompetencie na realizáciu návrhov a opatrení uvedených
v žiadosti starostov, odporúča starostom dotknutých obcí osloviť vecne
príslušné orgány štátnej správy, obciam z okolia Domaše úzko
spolupracovať s oblastnou organizáciou cestovného ruchu Horný Zemplín a
Horný Šariš a žiada Ministerstvo životného prostredia pripraviť analýzu
krokov potrebných k tomu, aby vodné dielo Domaša slúžilo prioritne pre
oblasť cestovného ruchu,“
informovala hovorkyňa PSK Veronika
Fitzeková.
Alfou a omegou rozvoja cestovného ruchu na Domaši ostáva dostatok vody. Po
poslednej iniciatíve ministra životného prostredia Petra žigu a
prehodnotení manipulačného poriadku je v súčasnosti hladina vyššia
o štyri metre, ako pred rokom. „Tento rok by problém s vodou
byť nemal, ale k tejto téme musíme pristúpiť koncepčne, aby sa výška
hladiny stabilizovala aj do budúcich rokov,“
pripomenul
A. Šust.

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter