Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Oslobodzoval i naše mesto

V uplynulých dňoch
sa dožil významného životného jubilea 90-tich rokov Ján Komišák. Snáď
posledný žijúci „Svobodovec“, bojovník proti fašizmu, príslušník
1. Čs. armádneho zboru v ZSSR pod velením generála Ludvíka Svobodu
v okrese Stropkov. Pochádza z obce Makovce, kde sa narodil 8. októbra
1926. Detstvo a roky skoro dospelé prežil v rodnej obci, v zime v škole,
v lete pri poľnohospodárskych prácach.

Čerstvý „osemnástnik“ sa prihlásil aj s priateľmi v decembri
1944 do Zboru a keďže vojsko potrebovalo mnoho mladých a najmä zdravých
vojakov, vzali ho. Na základný vojenský výcvik ich presunuli do
Medzilaboriec, kde ich krátko, ale zato veľmi intenzívne vycvičili. Už
v januári, po pár týždňoch, keď sa naplno rozvinula Visliansko-Oderská
operácia, majúca za cieľ pomôcť Britsko-americkým vojskám uľahčiť
ťažkú situáciu v Ardenách a urýchliť porážku fašistických vojsk,
presunuli ich do Stropkova. Po návrate čs. delostreleckých plukov od Jasla,
kde sa veľmi vyznamenali, sa „Svobodovci“ cez Bokšu, smerom na Bardejov
pustili „naháňať“ Nemcov. Po niekoľkých šarvátkach sa do konca
januára 1945 zastavili až pred Liptovským Mikulášom, kde mali Nemci vopred
vybudovanú silnú obrannú líniu, ktorú naši, zväčša mladí, v bojoch
ešte neostrieľaní vojaci nedokázali z chodu prelomiť. Uviazli v ťažkom
horskom teréne, oveľa viac vhodnom na obranu ako na útok, na skoro tri
mesiace. Ich „bojový“ život sa odohrával v neustálych šarvátkach a
v stretoch hliadok, vysielaných z jednej i z druhej strany. Jedna
z takých hliadok sa mu skoro stala osudnou. Nemecká patrola v maskovacích
oblekoch sa nepozorovane dostala až do blízkosti ich bojového zaistenia pri
obci Smrečany a došlo k boju zblízka. V tom čase už bol Zbor pripravený
na rozhodujúci útok a posilnený jednotkami Červenej armády. V boji zahynul
jeho ruský priateľ, ktorý sa už tešil na blízky koniec vojny a stretnutie
s rodnými, nemecký granát ho trafil priamo do tváre, čím zachytil
väčšinu črepín. Niektoré predsa len Jána Komišáka trafili do nohy a tú
mu ťažko pošramotili. Niekoľko hodín predstieral mŕtveho, lebo
v neprehľadnej situácii sa naši vojaci neodvážili v noci prísť na pomoc
svojim a Nemci ranených dobíjali alebo dostreľovali. Až ráno ho presunuli
do poľnej nemocnice a odtiaľ do poľského Sanoku do armádnej nemocnice.
Charakter zranenia a niekoľko operácii mu nedovolili už návrat do prvej
línie, a tak do konca vojny „slúžil“ ako ošetrovateľ a člen pomocného
personálu, pomáhal raneným druhom. Spomínal na kruté dni pri Mikuláši, na
zimu, hlad, smäd i zatopené zákopy z rozpusteného snehu aj na nemecké
nástrahy. Často nachádzali fľaše piva, spojené s mínami. Neskúsení a
neopatrní jednotlivci na to doplatili, len čo zdvihli fľašu, mína vybuchla
a prinajmenšom ich ťažko zranila. Taká bola bojová cesta nášho jubilanta,
Jána Komišáka. Život sa s ním nemaznal ani po oslobodení. Pracoval aj
naďalej v poľnohospodárstve, či už na STS pomáhal budovať rozvinutú
veľkovýrobu, na štátnom majetku rekultivoval ladom ležiacu pôdu alebo na
Inseminačnom stredisku ošetroval divé býky, ale nesťažoval sa. Už vyše
67 rokov žije v harmonickom manželstve. Spolu s manželkou vychovali štyri
deti, z ktorých si každý zastal čestne svoje miesto v živote. Aj keď mu
už zdravotný stav nedovolí naplno sa tešiť z detí a vnúčat, ešte im
stihol o svojej anabáze porozprávať a stihol to aj nám, členom ZO SZPB pri
skorších návštevách. Pri tej deväťdesiatkovej už len poďakoval, za
pozdravný list i za vyznamenanie od ministra obrany SR. Za svoju bojovú
činnosť i mierovú prácu bol mnohokrát vyznamenaný, dostal nielen
československé a slovenské vyznamenania, ale aj poľské, ukrajinské a
najviac si cení ruské, udelené prezidentom Putinom k jubileu ukončenia II.
svetovej vojny.
Spolu s našim jubilantom, 90 ročným Jánom Komišákom si ZO SZPB
v Stropkove pripomína 28. novembra spolu s občanmi mesta 72. výročie
oslobodenia Stropkova, na ktorom sa v januári pri oslobodzovaní obce Bokša
podieľal. Členovia našej Oblastnej organizácie SZPB sa 26. novembra
zúčastnili spolu s českými veteránmi a členmi Svazu bojovníků za
svobodu a Klubu českého pohraničí v Hroznatíne spomienky na
121. výročie narodenia Hrdinu ČSSR a ZSSR a prezidenta ČSSR Arm. generála
Ludvíka Svobodu. Pripomenuli sme si však aj smutné 72. výročie Tokajíckej
tragédie.
Je na nás, členoch SZPB aj ostatných čestných a mierumilovných ľuďoch,
aby sme si ctili a vážili tých, ktorí neváhali postaviť sa proti
fašistickej hydre, aby sme zaželali ešte tým nemnohým živým dobré
zdravie a životnú pohodu, a aby sme nezabúdali na hrôzy fašizmu a odkaz
protifašistického boja. Tí, čo padli, obetovali to najcennejšie, svoje,
zväčša mladé životy, aby sme mohli žiť v mieri. Máme im za čo byť
vďační!
Ing. Ján Uhrík
Člen ÚR SZPB

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter