Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Oneskorená pocta priateľovi

Narodil sa v roku
1940, ako 17 ročný absolvent strednej zdravotníckej školy prišiel do
Stropkova, až do odchodu do dôchodku pracoval na jednom a tom istom
pracovisku, odišiel z tohto sveta na Štedrý deň 2018. Peter Adam.
Toľko by stačilo napísať o jednom živote. Ak by to bol len taký
obyčajný život, akým sa zdal pri povrchnom pohľade zvonka. Lenže
… nebol!

Peter prišiel zo svojho rodného Jastrabieho po absolvovaní Vyššej
sociálnej a zdravotníckej školy v Michalovciach do Stropkova do zariadenia,
ktoré opatrovalo zdravotne, najmä psychicky postihnutých. Bola to veľmi
náročná práca aj pre skúseného ošetrovateľa, nie to ešte pre
neskúseného mladíka. On však vydržal, venoval sa svojej práci a pacientom,
neskôr klientom zo všetkých síl a schopností. Iný by tej náročnej
práce, vyžadujúcej často 24 hodinovú pohotovosť mal dosť. Nie však
Peter. Našiel si cestu k športu, ku kultúre a dokonca aj svoju celoživotnú
lásku. Venoval sa volejbalu, turistike, lyžovaniu a keď sa skupina nadšencov
rozhodla začiatkom 60. rokov nacvičiť divadelnú hru „Mahuliena, zlatá
panna“, nesmel tam chýbať. Napriek svojmu vyšportovanému a šarmantnému
vzhľadu, bol celkom nenápadný. Nikdy nepokazil žiadnu zábavu, pritom
nesústreďoval pozornosť na seba. Keď sa ešte organizovali lyžiarske
preteky „Pionierska lastovička“ kde bolo na svahu aj 200 detí-lyžiarov
slalomárov, bol ako zdravotník všade, kde bolo treba pomôcť – obväzom,
obstrekom, alebo len dobrou radou. A nielen zdravotnou, ako skúsený
športovec vedel súťažiacim pomôcť či poradiť aj v technických
problémoch. A nielen deťom. Aj vo svojom zamestnaní považoval šport za
jeden z liečebných prostriedkov. Venoval sa tréningu svojich zverencov či
už v atletike, alebo v zimných športoch. A že bol dobrý ošetrovateľ,
ale aj tréner, svedčí rad ocenení a medailí z národných, či
medzinárodných súťaží. Úspechy z domácich súťaží, „Celoslovenskej
olympiády pre mentálne postihnutých“ na Martinských holiach v roku 1994,
kde klienti DSS Stropkov – jeho zverenci získali 1. 2. aj 3. miesto, alebo
1. Letné národné OH v Košiciach(1994), či v Trenčíne (1996) a mnohých
ďalších. Tým sa jeho zverenci ocitli na „Špeciálnej olympiáde“
v Slovinsku v Črnej na Koroškem, kde získali jedno zlato, jedno striebro a
tri bronzové medaily. Bol to úspech pre Slovensko, pre DSS ale hlavne Petrova
zásluha, schopnosti a obetavosť. Vyvrcholením jeho zdravotno-trénerského
úsilia bola účasť na „Olympiáde postihnutých športovcov“
1997 v Kanadskom Toronte, kde jeho zverenci v rámci družstva Slovenska
získali 2 strieborné medaily v behoch na lyžiach na 500 a 1000m. Ešte
v roku 2000, tesne pred odchodom do dôchodku sa so svojimi zverencami
zúčastnil na IV. Národnej letnej olympiáde v Košiciach. Peter však
neodovzdával svoje umenie len na poli zdravia, či športu. Keď si vyskúšal
svoje schopnosti a talent v „Mahuliene“ nie div, že v roku 1966 bol
jedným z prvých zakladateľov Divadelného ochotníckeho súboru Ondavan. Pre
svoju štíhlu, vyšportovanú postavu a treba povedať, aj šarmantný vzhľad,
si už v prvom „Kubovi“ zahral postavu husára. Ale nielen „zábavné“
postavy zvládal s gracióznosťou a šarmom. Zhostil sa úspešne aj s
„charakterovými“ postavami Fischla v „Kým kohút nezaspieva“ alebo
gazdu v „Bačovej žene“. V Ondavane pôsobil s prestávkami (ktoré
zapríčinili jeho pracovné a trénerské povinnosti) až do roku
2008. Pravda, s pribúdajúcimi rôčkami už mu pamäť neslúžila ako
zamlada, ale stále prišiel na skúšky s „textami v hlave“. Už keď
cítil, že by mal problémy so zapamätaním si náročných textov,
„pracoval“ s nami ako inšpicient, či technik. Aj po odchode do
„hereckého dôchodku“ ostal divadlu verný. Nielen ako divák ale aj ako
„dvorný“ dodávateľ vianočných, či veľkonočných oblátok. Tie jeho
mali skutočne vynikajúcu kvalitu. Stíhal veľa. Ošetrovať aj trénovať
svojich zverencov, poskytovať zdravotnícke služby na podujatiach športového
klubu „Slávia Stropkov“, hrať volejbal, pestovať turistiku, hrať divadlo
a byť všade priateľský, milý, usmievavý a obľúbený, vždy
prispievajúci k dobrej nálade. Predovšetkým však, nezanedbával rodinu,
manželku, syna a dve dcéry. Odišiel si tak ako si žil, náhle a nenápadne.
V deň, kedy všetci očakávali narodenie Jezuliatka, Ty si sa pobral k Nemu.
Ani sme si nestihli poriadne uvedomiť v tom kolotoči života, že Ťa už
niet.
Ak sa na nás zhora pozeráš, spomeň si na svoje účinkovanie v hre
„Ženský zákon“, ktorý sme pretransformovali do stropkovskej
„hutoráčtiny“, a ktorý pod názvom „Babski mores“ venujeme Tebe. Ako
spomienku a poďakovanie nielen spoluhercovi, ale dobrému, obetavému
človeku – priateľovi.
Členovia DOS Ondavan

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter