Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum
Vyhľadať
Close this search box.

Odborník na toxické látky upozorňuje na chýbajúce analýzy v zámere

V uliciach mesta i na internetovej stránke Spektra sa v týchto dňoch
živo diskutuje o investícii, ktorú chce v Stropkove realizovať
bardejovská spoločnosť KFŠ Delta s.r.o. V pondelok by sa o projekte
pyrolýzneho spracovania pneumatík malo rozprávať aj na zasadnutí mestského
zastupiteľstva.

Podarilo sa nám skontaktovať s RNDr. Jindřichom Petrlíkom z pražského
občianskeho združenia ARNICA, ktoré sa okrem iného zaoberá problematikou
toxických látok a odpadov. J. Petrlík je v združení vedúci programu
Toxické látky a odpad a je autorom viacerých publikácií
s environmentálnou tematikou. Podobne ako Mgr. Katarína Vrábľová zo
združenia Priateľov Zeme (v článku na str. 2) aj on po preštudovaní
zámeru skonštatoval, že projekt má viacero slabín. Ako pre Spektrum
uviedol, napríklad pri technológiách, kde sú voľne spaľované pneumatiky,
pričom zdôrazňuje, že pri pyrolýze sa jedná o iný prípad, sa
v emisiách uvádzajú dve skupiny veľmi problematických perzistentných
organických látok, ktoré dlho pretrvávajú v prírode, teda dioxínov a
polyaromatických uhľovodíkov. Podľa J. Petrlíka sa dá očakávať, že
k vzniku takýchto látok bude do istej miery dochádzať i pri pyrolýznom
procese. Miera vzniku dioxínov závisí na teplotách spaľovania, dobe
zadržiavania spalín, ale i na prítomnosti chlóru v spaľovanom materiáli.
Pri pyrolýze pritom teplota spaľovania nie je natoľko vysoká, aby dioxíny
deštruovala. „Problematike emisií polyaromatických
uhľovodíkov a dioxínov sa však investor v zámere i jeho prílohách
vôbec nevenuje, teda podklady pre posúdenie vplyvu navrhovanej technológie na
životné prostredie sú neúplné. Preto by som ako občan Stropkova požadoval
doplnenie o tieto údaje. Pokiaľ ich nemerali, tak je to chyba a mali by
doplniť údaje aspoň na základe známych dát o podobných technológiách
v zahraničí i s doložením zdroja informácií. Takisto rozptylová
štúdia by mala byť minimálne doplnená o polyaromatické uhľovodíky či
ich zástupcov, pritom niektoré z tejto skupiny látok vykazujú
v deklarovaných emisiách z plánovanej technológie kritické hodnoty.
Ďalšou problematickou časťou dokumentácie je neznalosť množstva odpadu
produkovaného pri čistení spalín. Aj tieto odpady, vrátane kvapalných,
môžu a najskôr budú obsahovať problematické dioxíny, polyaromatické
uhľovodíky a niektoré ťažké kovy,“
uviedol J. Petrlík.
Doplnil, že v zámere nezaznamenal ani zaradenie filtrov, ktoré by dioxíny
zachytávali. Do určitej miery sa tak môže stavať na aktívnom uhlí, ale
tento druh filtra môže naopak vzniku dioxínov napomáhať.
„Z rovnakého dôvodu, teda vzniku dioxínov, je teda dôležité
poznať prítomnosť chlóru vo výslednom produkte – pyrolýznom oleji.
Pretože ak sa má olej ďalej používať ako palivo, prítomnosť chlóru
v ňom tvorí zdroj vzniku dioxínov pri spaľovaní,“

vysvetlil J. Petrlík. Medzery v popise výstupu a nedostatočné ošetrenie
vyššie zmienených problémov v ňom podľa vlastných slov vyvolávajú
nedôveru v predložený zámer. Takisto nevedel o použití podobnej
technológie v Českej republike, ak tak len v teoretickej rovine. Pyrolýzna
technológia je uvádzaná ako energeticky veľmi náročná a takisto
i ekonomicky nevýhodná.

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter