Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum
Vyhľadať
Close this search box.

Obleč si rúcho dôstojné – výstava liturgických rúch v Kaštieli Stropkov

Oblečenie je znakom civilizovaného človeka. Od praveku sa ľudia odievali
nielen z praktických dôvodov ochrany pred chladom, ale veľmi skoro aj
z túžby po kráse a módnosti. Postupne odev nadobudol svoju všednú podobu
pracovného oblečenia a sviatočnú variantu slávnostného rúcha, ktoré
symbolizovalo úctu k posvätnosti miesta a zároveň bolo aj vonkajším
výrazom túžby po skrášlení vnútorného človeka.

Symbolika odevu je v ľudských dejinách oveľa silnejšia ako ju vnímame
dnes. V Starom Zákone bolo predpísané, aké majú byť bohoslužobné
rúcha. Mali sa užívať len pri obradoch a uschovávať vo svätom stánku. Aj
starí Gréci vyžadovali zmenu oblečenia pri bohoslužbe, a to nielen
u kňazstva. Každý človek vstupujúci do chrámu si zobliekol svoje šaty,
vykúpal sa v tečúcej vode a obliekol sa do čistých šiat na znak toho, že
pred vstupom do chrámu zanecháva starého človeka. V kresťanstve sa
symbolika bieleho rúcha dodnes využíva pri krste v podobe bielej košieľky.
Dospelí krstenci boli v minulosti oblečení do bieleho rúcha počas celej
oktávy po krste. Je teda len prirodzené, že odev kňaza pri liturgickom
slávení v sebe ukrýva tiež bohatú symboliku.
V prvotnej kresťanskej Cirkvi sa liturgický odev veľmi nelíšil od
ostatných. Bol to bežný profánny odev vtedajšej spoločnosti. Jednotlivé
súčasti neskoršieho liturgického rúcha vznikali z antických odevov –
kazula (ornát) vznikla z paenuly, alba z tuniky atď. Liturgické rúcho sa
začalo rozvíjať po konštantínovskom obrate, ale až do 5. storočia nebol
žiadny predpísaný liturgický odev. Často sa používala biela farba, ako
farba krstná. Od 6. storočia cirkevná hierarchia používa odev, ktorý sa
nosil na cisárskom dvore. Svoju ustálenú podobu nadobudol liturgický odev
až v 9. storočí. V 11.stor vznikli modlitby pri obliekaní šiat.
V stredoveku sa na rúchu zobrazovali rozličné motívy, čím sa stalo do
istej miery Bibliou pre tých, čo nevedeli čítať. V baroku je cítiť
veľké úsilie, aby sa duchovné posolstvo vnímalo všetkými zmyslami –
v hudbe, architektúre i výtvarnom umení. Súčasťou tejto pompy boli aj
kňazské rúcha. Niektoré z nich sa vyšívali zlatými niťami či ručne
tkali. Napriek tomu, že boli veľmi vzácne, po 2. vatikánskom koncile sa
prestali používať a mnohé z nich sa spálili. Druhý vatikánsky koncil
(1962 – 1965) priniesol výraznú zmenu v odievaní kňazov. Presadzoval,
aby sa ornáty vrátili do svojej pôvodnej striedmejšej podoby. Preto sú
dnešné ornáty chudobnejšie. Ich hlavnými ozdobami má byť forma, použitá
látka a liturgická farba. Farby nadobúdajú v liturgickej symbolike význam
od 9. storočia, ale až pápež Inocent III. v 13. storočí zaviedol
pravidlá základných liturgických farieb, ktoré majú účinnejšie
objasniť povahu slávených tajomstiev viery: čiernu, ktorá vyvoláva
smútok, červenú, ktorá evokuje lásku ale aj krv, ktorú z lásky prelial
Kristus, slávnostnú bielu a zelenú, pripomínajúcu všetko živé. Napokon
všeobecné smernice rímskeho misála uvádzajú základnú zostavu
liturgických farieb: bielu, červenú, zelenú, fialovú, čiernu a ružovú.
Zlatá a strieborná nahrádza všetky farby okrem fialovej. V niektorých
krajinách, napríklad na Slovensku je možné používať aj belasú farbu.
Vo východnom obrade je v používaní liturgických farieb väčšia voľnosť
ako v západnom. Bohoslužobné knihy hovoria o svetlých a tmavých farbách.
Svetlé rúcho môže mať rôzne odtiene, ale biela farba má prevažovať.
Používa sa na sviatočné dni. Tmavočervené, bordové či fialové rúcho je
určené na pôstne dni a tmavé na dni zádušné. Na sviatok Zoslania
Svätého Ducha sa používa rúcho zelenej a na mariánske sviatky modrej
farby.
Ako symbol dôstojnosti osoby zasvätenej Bohu musí byť rúcho posvätené.
Kňaz pri slávení liturgie nevystupuje ako súkromná osoba. Zastupuje
Krista – Veľkňaza, čo zvýrazňuje aj liturgické rúcho a jeho farba.
Náboženský život a s ním spojené liturgické slávenia v latinskom
i byzantskom obrade sú neodmysliteľnou súčasťou života v našom
regióne. Krajské múzeum v Prešove – Kaštieľ Stropkov preto pripravilo
výstavu pod názvom Obleč si rúcho dôstojné, ktorá predstavuje krásu
liturgických odevov oboch obradov. Vyše pol stovky exponátov pochádza
z darov rímskokatolíckej farnosti v Ražňanoch (od vdp. Pavla Bugoša,
ktorý pôsobil aj ako kaplán v Stropkove), z farnosti v Holčíkovciach,
z darov gréckokatolíckych farností Stropkov (Kláštor otcov
redemptoristov), Miňovce, Matiaška a z výpožičky farnosti Banské.
Početné exponáty novších liturgických rúch latinského obradu sú
z pozostalosti stropkovského rodáka vdp. Petra Gostiča, za čo patrí
veľká vďaka jeho rodine.
Unikátnymi exponátmi výstavy sú vzácne výpožičky z Gréckokatolíckeho
arcibiskupského úradu v Prešove – čierna mitra bl. o. biskupa Petra
Pavla Gojdiča, tkaný biskupský omofor (svetlý) bl. o. pomocného biskupa
Vasiľa Hopka a zlaté liturgické rúcho gréckeho typu Dr. Mikuláša
Russnáka, generálneho vikára (1918 – 1927).
Výstava je sprístupnená od 14. júna 2019 do 15. septembra 2019. Počas
jej trvania sa uskutoční rovnomenné sprievodné podujatie, kde sa
podrobnejšie vysvetlí symbolika liturgických odevov a liturgických farieb.
O termíne podujatia budeme včas informovať.
PhDr. Mária Kotorová Jenčová, PhD., Tripolitana – Kaštieľ
Stropkov

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter