Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

O symbolike erbu mesta Stropkov

obrazekVzhľadom na to, že v historickom
predheraldickom pečatnom symbole mesta bola zobrazená sv. Anna s Pannou
Máriou, pri tvorbe erbu bolo treba zvážiť možnosť predĺženia kontinuity
znamenia aj do budúcnosti. Svedčilo by to o úcte obce k vlastnej histórii,
na druhej strane bolo potrebné vyriešiť otázku, ako to heraldicky korektne
urobiť.

Jedným zo spôsobov pri tvorbe erbu je mechanické prevzatie pečatného
symbolu do erbu. Tak by teda obsah stropkovského erbu tvorila postava sv. Anny
s Pannou Máriou. Druhým, heraldicky správnejším spôsobom, je
heraldizovanie pôvodného pečatného symbolu obce. Principiálne totiž nie je
správne klásť postavu svätca do erbu. Má to svoje historické, heraldické,
ale aj náboženské dôvody (napr. nedostatočná rozlišovacia funkcia, pri
zobrazovaní svätcov tiež heraldici poukazujú na nedostatok úcty voči nim
atď.).
Argumenty, že heraldické zásady, ktoré platili v stredoveku dnes neplatia
treba odmietnuť, pretože heraldika stojí a padá na prísnom dodržiavaní
heraldických pravidiel. Len vďaka tomu žije už takmer deväť storočí.
Návrh stropkovského erbu vznikol v spolupráci s heraldickou komisiou MV SR.
Na červenom štíte vyrastajú zo spodného okraja tri zlaté ruže na
zelených stopkách. Ide o motív z historických pečatí, čím je
heraldicky prijateľným spôsobom dodržaná kontinuita historického symbolu
mesta. Erb navyše spĺňa všetky heraldické princípy mestskej heraldickej
tvorby, preto ho komisia odporučila na prijatie a používanie. Mesto tento erb
prijalo 18. októbra 1988. Kodifikovaný a zverejnený bol aj v Katalógu
mestských erbov a vlajok (1991) a je registrovaný v Heraldickom registri
SR.
V troch ružiach stropkovského erbu možno vidieť veľmi pozoruhodnú
symboliku priamo súvisiacu s posolstvom historickej pečate mesta. Ruža je
vďaka svojej dokonalej kráse a očarujúcej vôni vo všeobecnosti
najobľúbenejším kvetom. V heraldike sa ruža vždy znázorňuje
štylizovane v podobe piatich, do kruhu rozložených lupeňov. Tie
symbolizujú slnko, božstvo, svetlo, dokonalosť či nekonečnosť života.
V kresťanskej symbolike je ruža jedným zo symbolov Panny Márie, čo je
založené na slovách Písma a najmä Piesne Šalamúnovej. Sv. Ambrózius sa
o Panne Márii zmieňuje ako o „ruži bez tŕňov.“ Je tiež označovaná
ako „Mystická ruža“ aj v Lauretánskych litániách. V tomto zmysle teda
možno v ružiach v stropkovskom erbe vidieť symbol Panny Márie
z historickej pečate. V súvislosti s počtom ruží možno povedať, že
rešpektuje počet z pečate. V kresťanskej symbolike strojenie symbolizovalo
vždy sv. Trojicu.
Dôležité je tiež spomenúť symboliku farieb stropkovského erbu. Zlatá
ožiarujúca a aktívna farba slnka bola symbolom božskej sily a múdrosti.
Červená bola vždy považovaná za symbol života. Zelená je farbou, ktorá
vznikala zmiešaním teplej farby slnka a chladnej farby modrej vody. Keďže je
farbou prírody, stala sa symbolom nádeje a nového života, znovuzrodenia a
nesmrteľnosti.
Dôležitá je však aj kombinácia jednotlivých farieb. Napríklad nevinnosť
Panny Márie sa symbolizovala bielym rúchom, ale Panna Mária ako Kráľovná
nebies mala červený, kráľovský plášť. Osobitne je významná kombinácia
zelenej a červenej, ktoré sú ako jediné dve farby (zlatá je kov) použité
v erbe Stropkova. Zelená a červená sú totiž podľa stredovekých
ikonografických pravidiel farbami sv. Anny.
V mestskom erbe teda vidieť spojenie motívov sv. Anny (farebná
červeno-zelená kompozícia) i Panny Márie (zlatá ruža). Možno tu
postrehnúť aj myšlienku hovoriacu heraldickou rečou – tak ako zo stopky
vyrastá ruža, tak sa zo sv. Anny zrodila Panna Mária.
Za zmienku stojí aj prvý erb Stropkova, ktorý predstavitelia mesta schválili
v roku 1975. Tí sa rozhodli vytvoriť erb, ktorý sa po formálnej stránke
podobal starým východoslovenským erbom, najmä erbu Košíc, Bardejova,
Kežmarku či Prešova. Pre všetky tieto erby sú totiž charaketeristické
bielo-červené vodorovné pruhy a individuálne zlaté znamenia v modrom poli.
V súlade s vtedajšou politickou atmosférou však autor návrhu vložil do
spodného modrého poľa časť ozubeného kolesa, ovenčeného dvoma klasmi.
Plénum Mestského národného výboru tento erb prijalo 20. 8. 1975. V istom
roku bola založená aj heraldická komisia MV SR, v ktorej boli zastúpení
historici, heraldici, archivári a ďalší odborníci. Komisia sa zaviazala,
že v slovenskej mestskej erbovej tvorbe bude presadzovať princíp heraldickej
správnosti a historickej autentickosti. Z uvedených dôvodov preto nemohla
súhlasiť s novým erbom s pruhmi, korunou, ozubeným kolesom a klasmi, čo
nemalo žiadny súvis s historickým pečatným symbolom mesta.
Podľa práce „O symbolike erbu mesta Stropkov“ (PhDr. Ladislav
Vrteľ, tajomník heraldickej komisie, Bratislava 1994)
spracoval: -np-

obrazek obrazek
Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter